Premenlivé počasie a konštantne vysoký záujem o film. Neformálna atmosféra i prítomnosť hviezd. Podnetné diskusie a vypredané predstavenia.
Taký bol 42. ročník karlovarského filmového festivalu, ktorý sa tematicky venoval hľadaniu seba samého i svojho miesta vo svete.
Karlove Vary sa piatkové ráno iba lenivo prebúdzajú z pokojnej atmosféry. Len málo vecí zatiaľ nasvedčuje tomu, že sa horské kúpeľné mesto o pár hodín stane dejiskom najväčšej filmovej udalosti v Českej republike. Pokoj zatiaľ vládne i v hoteli Thermal, srdci festivalu. Prázdny a nepoužitý je doteraz aj červený koberec rozprestretý pri vchode. Chodby hotelu i uličky Karlových Varov sa nenáhlivo zapĺňajú účastníkmi s programovými brožúrami v ruke. Štrnásť festivalových kinosál (z toho jedna nafukovacia) rozmiestnených po celom meste očakáva prvé publikum. Objavujú sa stánky s občerstvením, sprievodné akcie sponzorov, koncertné pódiá. Z miestnej riečky Teplá sa na kovových nožičkách týčia plagáty festivalových titulov. Karlove Vary začínajú žiť festivalovým životom.
.inšpirujúci festival
Vďaka rozmanitému publiku, zahŕňajúcemu všetky vekové i sociálne kategórie, na festivale panuje jedinečná inšpiratívna nálada, ktorá očarila nejedného filmára. Uvoľnená atmosféra Karlových Varov podľa kinofilov aj filmových celebrít údajne chýba v Berlíne alebo Cannes. Nadšenie pre svet pohyblivých obrázkov nedokáže oslabiť ani mimoriadne premenlivé počasie. Vetristé mrholenie strieda teplé letné bezvetrie, sychravý dážď nahrádza jasnú oblohu. Príjemná nálada však pretrváva.
Otvorená atmosféra priťahuje z roka na rok väčší počet návštevníkov. Viac ako šesťtisíc účastníkov festivalu, teda o pätinu viac ako minulý rok, tvorcov istotne potešilo, kapacita kín však nestačila. Napriek platnej akreditácii sa viacerí diváci nemohli na žiadny film dostať. Lístky boli vypredané na deň dopredu. Preto sa pred všetkými predstaveniami tvorili dlhé rady účastníkov, dúfajúcich, že predsa len v sále zostane niekoľko neobsadených miest, ktoré budú môcť zaujať. Pohľad na dav prevažne mladých ľudí, tlačiacich sa niekedy aj celé hodiny pred najväčšou sálou hotelu Thermal v snahe dostať sa na predstavenie, človeka príjemne prekvapuje. Kino predsa len nestratilo svoju magickú silu.
.nájsť svoje miesto
Aktuálnemu ročníku festivalu dominovala téma odcudzenia, reflektujúca najpálčivejší problém súčasnej západnej spoločnosti. Neschopnosť pochopiť samého seba, nájsť svoje miesto vo svete alebo vo vlastnej rodine sa v rôznych variáciách striedala v mnohých tituloch uvedených nielen v súťažnej sekcii. Španielsky Ostych i ruské Prosté veci riešia situáciu rodín, ktorých členovia k sebe nedokážu nájsť cestu. Obraz odcudzenia medzi ovdovenou matkou a pubertálnou dcérou prináša švédsko-fínska koprodukcia To zvláštne leto, nemecký Pingpong poukazuje na chladný a neúprimný svet rodiny z vyššej spoločenskej triedy. Zamyslenie nad neľahkým hľadaním vlastného miesta v drsnom svete prinášal britský titul Na počiatku sme si rovní. Výpoveď o strate životnej orientácie a snahe opäť ju nájsť prinášala francúzska dráma Výstrel. Nenápadným príbehom zo života s realistickými postavami a vytríbenými dialógmi však zväčša chýbala prepracovanejšia vizuálna stránka.
Jeden z najsilnejších titulov festivalu, estónska Trieda priniesla naliehavú výpoveď o šikanácii na školách. Film staval na citlivo vykreslených charakteroch a originálnej práci kamery. Obrazy detskej krutosti vyzneli omnoho intenzívnejšie a bolestivejšie po priznaní režiséra Ilmara Raaga, že pri nakrúcaní vychádzal zo skutočných príbehov, o ktoré sa s ním podelili mladí herci. Surový, autentický film si vo Varoch vyslúžil zvláštne uznanie poroty i priazeň festivalového publika.
O prekvapenie sa postaral víťaz festivalu. Nebýva totiž zvykom, aby si cenu za najlepší festivalový film odniesol triler. Krištáľový glóbus však získal islandský detektívny príbeh Severné blato (Mýrin), precízne kombinujúci niekoľko vzájomne prepletených príbehov. Porotu si podmanil predovšetkým výraznou výtvarnou štylizáciou a depresívnou atmosférou. Favorizovaný nórsky titul Kurz negatívneho myslenia o snahe vymaniť sa z dusivého sveta falše a pretvárky, ktorý sa vďaka osobitému čiernemu humoru stal jedným z divácky najúspešnejších titulov festivalu, získal cenu za najlepšiu réžiu.
.psychológia davu
Tvorcom sa i tento rok podarilo prilákať niekoľko skutočne žiarivých hviezd. A to i napriek tomu, že im za účasť neplatia. Festival svojou prítomnosťou ozdobili Renée Zellweger a Danny DeVito. Americký herec, režisér a producent si prišiel prevziať cenu za mimoriadny umelecký prínos filmu. Skromný malý muž ochotne rozdával autogramy fanúšikom čakajúcim pred Thermalom a zároveň ich bavil vtipmi na svoju adresu. Sympatické gesto. Renée zase prekvapila detailnou znalosťou diela českého animátora Břetislava Pojara, ktorému odovzdávala cenu za celoživotné dielo. Slávna herečka si totiž v Amerike jeho filmografiu podrobne naštudovala. „Našla som pre seba nového hrdinu,“ vyjadrila Renée svoj úprimný obdiv k nemu.
Hollywoodska hviezda očarila publikum aj pri uvádzaní premiérového filmu Miss Potter, citlivého portrétu britskej autorky kníh pre deti. Bezprostredné vystupovanie slávnej herečky a bystrý pohľad jej očí v tom momente hypnotizoval viac ako tisícku divákov prítomných v najväčšej sále hotelu Thermal. Potlesk stoviek rúk spojený s bzukotom desiatok fotoaparátov bol skutočne neobyčajným zážitkom. Človek sa na okamih stal súčasťou davu, ktorý ho obklopil. Fascinujúce a nečakane intenzívne. Psychológia davu skutočne funguje.
Fenomén davovej skúsenosti čiastočne reflektuje aj film Delirious amerického nezávislého režiséra Toma DiCilla. Režisér pri diskusii divákom prezradil, že jeho príprava trvala niekoľko rokov, námaha sa však vyplatila. Film s okúzľujúcim nadhľadom a iróniou glosuje kult celebrít a zároveň prináša neobvykle presný obraz továrne na sny.
.nostalgia
Je sobota a festival sa chýli ku koncu. Thermal sa vyľudňuje. Miesta zaplnené ešte deň pred tým milovníkmi filmu zívajú prázdnotou. Rady pred festivalovými pokladňami sú minulosťou, rovnako ako tlačenice pre kinosálami. Z mesta miznú stánky s občerstvením, aj sprievodné akcie sa pomaly vytrácajú. Do Karlových Varov sa vracia pokoj kúpeľného mesta. A v divákoch sa prebúdza nostalgia za uplynulými dňami, prežitými v upršanom, ale magickom svete filmu.
.ľuba Heinzlová, Karlove Vary
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.