Opäť nás chce ktosi zničiť. Rozdrobiť. Útočí na našu integritu. Pobadal som na sebe pocity deštrukcie, rozhodne som nešoféroval tak suverénne ako predtým. Je to tu... Pomaly predo mnou mizli budovy, ľudia sa rozpadávali, diaľnica vyletela do luftu, po Ikei ostali len Mula, Duktig a Barnslig Floghäst. Zabudol som po slovensky. Bratislavský hrad sa zosypal. Malé Karpaty sa rozplynuli, muflóny sa bezmocne snažili zabrániť najhoršiemu. Ocitol som sa vo všetkoprázdne. V poslednej chvíli som zbadal, že namiesto nášho milovaného štátu je v strede Európy len niečo neidentefikovateľne rôsolovité, napokon sa celý kontinent scvrkol a po niečom ako Slovensko neostalo chýru ani slychu. Zákerný útok sa vydaril. Ostali len tí najsilnejší, ktorí vždy odrážali tie nehorázne hrôzostrašnosti valiace sa na náš chatrný národík. Teraz viem, že mali vždy pravdu. Ich varovania sme nebrali vážne, mysleli sme si totiž, že u nás žijú ľudia, ktorí vedia, prečo chcú rozprávať tým-ktorým jazykom, ktorí majú radi to všetko okolo seba akosi prirodzene, ktorí chcú žiť v normálnej krajine. Len Robert Fico a jeho súdružina nás odhadli správne. Múdro chránili hrdých skinheadov, ktorí zbitím dievčaťa chceli zabrániť zničeniu našej vlády a vlasti... „Bolo to úplne evidentné, že každý, kto túto vládu nechcel, sa pokúšal využiť tento príklad na také útoky na vládu, že keby sme to nechali tak, tak vláda by mohla byť významným spôsobom poškodená...". A čo bitka pri Pezinku? „Budeme preverovať celý priebeh tejto kauzy aj z hľadiska toho, kto mal záujem a z akých dôvodov útočiť na vládu Slovenskej republiky." Emisný horor: „Opozícia a médiá podnikli na vládu obludný útok.“ Prosto, čím slovenskejší štát, tým viac vytvárania strachu o jeho slovenskosť. Čím silnejšia vláda, tým väčší strach vládnucich. Všade vidia útoky a lásku k sebe chcú dať všetkým na povel. Zakomplexovaní slabosi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.