Diego Peripheries Wagon Records Zložiť pesničky tak, aby zasiahli poslucháča a aby sa zároveň nepodobali na žiadne iné, je veľké umenie. A zahrať ich v duchu „pravidiel štýlu” a zároveň ináč než všetci, je umením tiež. Kapela Diego vie jedno aj druhé. Debut z roku 2006 ukázal, koľko talentu sa v tejto kapele skrýva, štyri roky koncertovania, tvorby a nahrávania nového materiálu jej dal presvedčivosť, hudobnú čistotu a zvukovú farebnosť. To všetko počuť na albume Peripheries. Smutnokrásne piesne Ľuboša Kukliša sú hudobnými udalosťami. Hoci je Diego kapela „gitarová”, jej členovia svoje nástroje používajú s citom a dôvtipom, vedia hrať potichu aj nahlas, hravo aj rockersky vážne. Za to, že Diego zostáva stále klubovou záležitosťou môže angličtina, vytvárajúca komunikačnú bariéru s miestnym publikom. Pritom Kuklišove texty sú všetko, len nie triviálne, a stoja za počúvanie. Na periférii vznikajú často tie najzaujímavejšie veci. .juraj Kušnierik Natalia Imbruglia Come to life
Universal Osobný šarm je dar, ktorým obdarený pôsobí na všetkých frontoch. V prípade sympatickej Austrálčanky je zrejmé, že si svoj vzhľad a pózy ruže v rozpuku dokáže efektívne zveľaďovať, niekedy až po hranicu uveriteľnosti. Na druhej strane, svojím spevom nikdy pod tú hranicu neklesla, čo dokazuje, že to celé funguje, len keď je čo zveľaďovať. Natália i jej tretí album balansujú medzi prirodzeným šarmom a cieľavedomosťou. Speváčka ani jej produkt nereprezentujú žiadny prelomový bod v dejinách popmusic, skôr smerovku k ceste, ktorá úspešne a bez hany prevedie pútnika smradľavým kanálom popmusic. Typológia piesní je povedomá stavbou, štýlom i rukopisom (Coldplay). Vkusný výber autorov a spolupracovníkov zaručuje pestrosť obsahu a primeraný počet citlivých momentov, vďaka ktorým sa asi polovica skladieb aspoň načas môže uchytiť v povedomí. .martin Chrobák Delphic Acolyte Polydor V apríli 2009 oficiálne vydali skvelý prvý singel Counterpoint, po odmlke v lete prihodili ďalšiu hravú a melancholickú skladbu This Momentary. Tá sa zapáčila tanečnému labelu Kitsuné a o potenciáli týchto týpkov z Manchestra, ktorí svojej hudbe priradili hrozivú nálepku „hymnické indie a štadiónové techno“, nebolo najmenších pochybností. Teraz to potvrdzujú na debutovej platni. Legendárnu hudobnú históriu svojho mesta posúvajú do blízkej budúcnosti (Doubt) a pritom sa vás budú snažiť uspať i roztancovať zároveň (Acolyte). Slová vás tiež chytia, spolu s tanečnou indie elektronikou dávajú kompaktný celok (Submission). Keď riffy starých nezávislých čias spájajú so zvukom pripomínajúcim odviazaných Klaxons (Halcyon), je to fakt zábava, kým v úvodnej Clarion Call a v záverečných veciach hrajú krásnu temnotu. Premyslená a celkom objavná prvotina. .matej Lauko Hyperstory Hyperstory Pureland records Za projektom Hyperstory stojí losangeleský muzikant C. Scott Blevins. Po dvoch rokoch jeho existencie vydal eponymný debutový album a na pomoc si pozval ostrieľaných kolegov z hudobnej brandže. Okrem iných tu nájdeme mená ako Joey Waronker (Beck), Deron Johnson (Seal, Miles Davis), Chris Chaney (Janes Addiction). Pár mesiacov pred oficiálnym uvedením na trh nám ponúkal ako ukážky na internetovej stránke kapely dve naozaj skvelé piesne: A Happening a Ascension. To všetko sľubovalo, že pravdepodobne pôjde o vydarený album. Lenže, stalo sa to, čo občas poznáme z hollywoodskych filmov: všetky najlepšie patróny vystrieľal hlavný hrdina v traileri. V kine potom zistíme, že zvyšok sú v podstate len slepé náboje a tými zasiahnuť cieľ nedokáže nikto, nech sa obklopí spolubojovníkmi hoci i tých najzvučnejších mien. A tak je zrazu z Hyperstory trochu rozpačitý príbeh. .luboš Houška Radidervish Beyond the sea Prinzzigali Produzioni Keby dnes existoval Córdobsky kalifát, pravdepodobne by tam vznikala takáto hudba. Cítiť z nej slobodomyseľnosť, vzdelanosť, jemnocit. V prvom okamihu môže pôsobiť tak, že patrí do stredného prúdu, pretože je ladná, jemná. Lenže je aj originálna, mystická. Prelína sa v nej arabská hudba s európskou, najmä talianskou. Veď skupinu Radiodervish vedie taliansky hudobník Michele Lobaccaro spolu s palestínskym spevákom Nabilom Salamehom. Beyond The Sea je ich siedmy album. Nadväzuje na štýl ich starších skladieb, inšpirovaných poéziou stredovekého perzského básnika a mystika Rúmího. Je v nich pop, ambient, klasika, hudba Stredomoria, taliančina, arabčina, francúzština, angličtina. Niektoré účinkujú ako elixír vyvolávajúci povznášajúce stavy. Napríklad skladba Jonas, hodná legendárnych trubadúrov. Je to plavba morom kultúr, ako vo videoklipe Beyond The Sea. .miro Potoček Foreginer Can't slow down Rhino Britsko-americká skupina Foreigner je typickým predstaviteľom štýlu, ktorý sa dnes najčastejšie označuje ako klasický rock a kedysi sa mu trochu hanlivo hovorilo štadiónový rock alebo rock pre dospelých. Foreigner boli na vrchole popularity v rokoch 1977 až 1987, keď éterom zneli ich skladby ako Cold As Ice, Juke Box Hero alebo slzavá balada I Want To Know What Love Is. Foreigner po pätnástich rokoch prichádzajú s novým štúdiovým albumom Can't Slow Down. Predstavuje sa na ňom spevák Kelly Hansen, ktorý však znie ako mladšia a energickejšia verzia svojho predchodcu Loua Gramma. Prekvapujúce je, že na rozdiel od posledného, nevýrazného albumu Mr. Moonlight by viaceré skladby mohli byť hitmi – lenže Foreigner majú smolu, že tento typ hudby momentálne nie je v móde. A tak obdobie najväčšej slávy pripomínajú nové remixy starých hitov na bonusovom CD. .vladislav Gális
Universal Osobný šarm je dar, ktorým obdarený pôsobí na všetkých frontoch. V prípade sympatickej Austrálčanky je zrejmé, že si svoj vzhľad a pózy ruže v rozpuku dokáže efektívne zveľaďovať, niekedy až po hranicu uveriteľnosti. Na druhej strane, svojím spevom nikdy pod tú hranicu neklesla, čo dokazuje, že to celé funguje, len keď je čo zveľaďovať. Natália i jej tretí album balansujú medzi prirodzeným šarmom a cieľavedomosťou. Speváčka ani jej produkt nereprezentujú žiadny prelomový bod v dejinách popmusic, skôr smerovku k ceste, ktorá úspešne a bez hany prevedie pútnika smradľavým kanálom popmusic. Typológia piesní je povedomá stavbou, štýlom i rukopisom (Coldplay). Vkusný výber autorov a spolupracovníkov zaručuje pestrosť obsahu a primeraný počet citlivých momentov, vďaka ktorým sa asi polovica skladieb aspoň načas môže uchytiť v povedomí. .martin Chrobák Delphic Acolyte Polydor V apríli 2009 oficiálne vydali skvelý prvý singel Counterpoint, po odmlke v lete prihodili ďalšiu hravú a melancholickú skladbu This Momentary. Tá sa zapáčila tanečnému labelu Kitsuné a o potenciáli týchto týpkov z Manchestra, ktorí svojej hudbe priradili hrozivú nálepku „hymnické indie a štadiónové techno“, nebolo najmenších pochybností. Teraz to potvrdzujú na debutovej platni. Legendárnu hudobnú históriu svojho mesta posúvajú do blízkej budúcnosti (Doubt) a pritom sa vás budú snažiť uspať i roztancovať zároveň (Acolyte). Slová vás tiež chytia, spolu s tanečnou indie elektronikou dávajú kompaktný celok (Submission). Keď riffy starých nezávislých čias spájajú so zvukom pripomínajúcim odviazaných Klaxons (Halcyon), je to fakt zábava, kým v úvodnej Clarion Call a v záverečných veciach hrajú krásnu temnotu. Premyslená a celkom objavná prvotina. .matej Lauko Hyperstory Hyperstory Pureland records Za projektom Hyperstory stojí losangeleský muzikant C. Scott Blevins. Po dvoch rokoch jeho existencie vydal eponymný debutový album a na pomoc si pozval ostrieľaných kolegov z hudobnej brandže. Okrem iných tu nájdeme mená ako Joey Waronker (Beck), Deron Johnson (Seal, Miles Davis), Chris Chaney (Janes Addiction). Pár mesiacov pred oficiálnym uvedením na trh nám ponúkal ako ukážky na internetovej stránke kapely dve naozaj skvelé piesne: A Happening a Ascension. To všetko sľubovalo, že pravdepodobne pôjde o vydarený album. Lenže, stalo sa to, čo občas poznáme z hollywoodskych filmov: všetky najlepšie patróny vystrieľal hlavný hrdina v traileri. V kine potom zistíme, že zvyšok sú v podstate len slepé náboje a tými zasiahnuť cieľ nedokáže nikto, nech sa obklopí spolubojovníkmi hoci i tých najzvučnejších mien. A tak je zrazu z Hyperstory trochu rozpačitý príbeh. .luboš Houška Radidervish Beyond the sea Prinzzigali Produzioni Keby dnes existoval Córdobsky kalifát, pravdepodobne by tam vznikala takáto hudba. Cítiť z nej slobodomyseľnosť, vzdelanosť, jemnocit. V prvom okamihu môže pôsobiť tak, že patrí do stredného prúdu, pretože je ladná, jemná. Lenže je aj originálna, mystická. Prelína sa v nej arabská hudba s európskou, najmä talianskou. Veď skupinu Radiodervish vedie taliansky hudobník Michele Lobaccaro spolu s palestínskym spevákom Nabilom Salamehom. Beyond The Sea je ich siedmy album. Nadväzuje na štýl ich starších skladieb, inšpirovaných poéziou stredovekého perzského básnika a mystika Rúmího. Je v nich pop, ambient, klasika, hudba Stredomoria, taliančina, arabčina, francúzština, angličtina. Niektoré účinkujú ako elixír vyvolávajúci povznášajúce stavy. Napríklad skladba Jonas, hodná legendárnych trubadúrov. Je to plavba morom kultúr, ako vo videoklipe Beyond The Sea. .miro Potoček Foreginer Can't slow down Rhino Britsko-americká skupina Foreigner je typickým predstaviteľom štýlu, ktorý sa dnes najčastejšie označuje ako klasický rock a kedysi sa mu trochu hanlivo hovorilo štadiónový rock alebo rock pre dospelých. Foreigner boli na vrchole popularity v rokoch 1977 až 1987, keď éterom zneli ich skladby ako Cold As Ice, Juke Box Hero alebo slzavá balada I Want To Know What Love Is. Foreigner po pätnástich rokoch prichádzajú s novým štúdiovým albumom Can't Slow Down. Predstavuje sa na ňom spevák Kelly Hansen, ktorý však znie ako mladšia a energickejšia verzia svojho predchodcu Loua Gramma. Prekvapujúce je, že na rozdiel od posledného, nevýrazného albumu Mr. Moonlight by viaceré skladby mohli byť hitmi – lenže Foreigner majú smolu, že tento typ hudby momentálne nie je v móde. A tak obdobie najväčšej slávy pripomínajú nové remixy starých hitov na bonusovom CD. .vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.