Prví dvaja z trojice, služobne mladší ako ich kolega, sa odrazili na výslnie rockovej histórie vo svojich domovských skupinách, ktoré hrali v 90. rokoch grunge, rockový „fusion“ obohatený o vysokooktánový punk, hardcore, ale aj vplyv hardrockových veteránov Black Sabbath a Led Zeppelin.
Dave Grohl predstavil po ukončení kariéry grungeovej legendy Nirvana sebavedomú a sviežu, dnes úspešnú kapelu Foo Figthers, v ktorej sa zdvihol z bubeníckej stoličky a stal sa frontmanom. So svojimi tínedžerskými vzormi, hudobníkmi z metalových kapiel, vydal v roku 2004 album svojho prvého vedľajšieho projektu Probot. Dave sa tak mohol v štúdiu stretnúť so svojimi idolmi ako Lemmy Kilmister z Motorhead alebo Cronos z Venom.
Kariéra Joshuu Michaela Hommea, dnes rešpektovaného majstra krkolomných gitarových riffov, je v začiatkoch spojená s americkou stonerrockovou legendou Kyuss. Neskôr ju vystriedal ešte úspešnejší a kritický cenený projekt Queens Of The Stone Age. Úspech slávi aj jeho ďalší projekt Eagles Of Death Metal, kapela, ktorá napriek názvu hrá pohodový, moderný rock ovplyvnený garažovými kapelami 80. rokov, punkom, a alternatívnou scénou vôbec.
Služobne najstaršieho člena tria Them Crooked Vultures si budeme navždy pamätať ako multiinštrumentálneho mága z Led Zeppelin, hudobného zoskupenia, ktoré stále výrazne ovplyvňuje široké spektrum kapiel, od bluesových cez rockové až po alternatívne. John Paul Jones sa po rozpade Led Zeppelin venoval hudobnej produkcii, filmovej a scénickej hudbe. Príležitostne hrával s rôznymi umelcami, ako napríklad opernou divou Diamanda Galás, gotikmi The Mission alebo alternatívcami R.E.M, no jeho meno je spojené aj s legendami ako Paul McCartney, Peter Gabriel a Robert Fripp z King Crimson. Vo vydavateľstve posledne menovaného vydal sólové projekty Zooma a Thunderthief, výdatnú porciu progresívneho rocku, omaľovaného prvkami džezu a blues. V aktuálnom projekte Them Crooked Vultures sa podobne, ako kedysi v Led Zeppelin, zhostil postu basgitaristu a príležitostného hráča na klávesové nástroje.
Debutový rovnomenný album Them Crooked Vultures v sebe zahŕňa niekoľko štýlových zafarbení, ktoré sú zrejmé už z mien jeho protagonistov. Nájdeme tu odkazy na starý zeppelinovský akcent kašmírovskej epickosti, ale aj odpoveď na klasické hardrockové a bluesové čísla tejto rockovej legendy. Významné sú aj vplyvy nirvanovskej garážovej priamočiarosti, postgrungeovej poetiky Queens Of The Stone Age. Odkazy na punk a grunge sú však sofistikovane ukryté pod lepkavosťou a obsedantnosťou chytľavých hommeovských gitarových riffov a strhujúcou hrou Dava Grohla na bicích. Pre náročných poslucháčov celým albumom pulzuje fantastická hra Johna Paula Jonesa na štvor-, osem- a desaťstrunových verziách basgitary. Napokon, aj perfektný zvuk albumu pripomína sólové počiny „najtichšieho“ člena Led Zeppelin.
Album otvára skladba No One Loves Me & Neither Do I evokujúca 60. roky s odkazom na americké legendy ťažkotonážneho blues rocku a hard rocku ako Blue Cheer, Cactus alebo Mountain. Pokračujúce hardrockové ozveny v skladbách ako Mind Eraser No Chaser, New Fang alebo Elephants nesú odkaz raných Led Zeppelin, ale aj ukážku toho, ako môže vyzerať akýkoľvek ďalší album Queens Of The Stone Age. Kašmírovská Reptiles dokazuje, že studnica zeppelinovskej charizmy nie je vyčerpaná. Doorsovské klávesy v strednej časti skladby Warszaw a v obsedantnej Caligulove, creamovský spev v Scumbag Blues s Jonesovým moogovým odväzom nadväzujúcim na to najlepšie zo zeppelinovského albumu Houses Of The Holy či záverečná Spinning In Daffodils s klavírnym úvodom a vynikajúco vystavanou štruktúrou...
Superskupiny majú často krátke trvanie. Spojenie talentov sa väčšinou rozbije o skalu očakávania fanúšikov, absenciu prirodzených väzieb a správnej „chémie“. Ktovie, ako skončia Them Crooked Vultures, ich prvý album má však punc jedného z horúcich klenotov modernej rockovej histórie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.