Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Branko podľa Piussi

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Prvý raz som ich videla pospolu na verejnej debate po projekcii filmu Zuzany Piussi Anjeli neplačú. Pavel Branko síce jemne a slušne, ale nešetril kritikou; Piussi – to síce skrývala, ale pôsobila napäto a sklamane.

Naposledy som ich vedno videla v auparkovej kaviarni pri malom stolíku, po premietaní jej najnovšieho filmu Hrdina našich čias. Čosi si dôverne, celkom uvoľnene hovorili.
Stali sa tu tri nezvyčajné veci. V našej kultúrnej obci – na škodu všetkých zúčastnených – prevláda trvalá nevraživosť medzi tvorcami a kritikmi, ak tí druhí nechvália prvých, ale tentoraz to bolo naopak. Všeobecne je v dnešných časoch zvykom kašľať na skúsenosti, mentálnu rozhľadenosť a hĺbku starých ľudí, však namojpravdu, takí sú nepôvabní, zošúverení, pomalí a toľko spomínajú! A Slovač ten zvyk ešte „pozlátila“ miestnym nezáujmom o vlastné dejiny. Piussi je iná. Zväčša sa v dokumentárnych filmoch, čo sa im hovorí portréty, pokiaľ sú o človeku, ktorý niečo dosiahol v nejakej odbornej oblasti, spomínajú a rozoberajú práve tie jeho profesijné úspechy. Svet Pavla Branka – Hrdinu našich čias – spoznávame z inej strany.
Len v úvode snímky ho pár viet predstaví ako nestora slovenskej filmovej kritiky, autora v časoch budovania komunizmu proskribovaného; a pár pohyblivých obrázkov ho zachytí pri preberaní ceny za celoživotné dielo. A potom sa už začnú odvíjať tri vrstvy Piussinho filmu, sčasti inscenované. V každej robí hlavnému protagonistovi spoločníčku iná dáma. Plytká novinárka, čo sa ponáhľa a rada by počula veselé historky, trebárs aj z koncentračného tábora Mauthausen, kde bol Pavel Branko uväznený.  Potom (trochu prehnane) hĺbavá intelektuálka, vo vlaku si so starým pánom vymieňajú názory na svet a úryvky z obľúbených kníh. A napokon manželka Emília – krásny človek. Tie tri vrstvy sa obohacujú, prepletajú, aby v závere vyzneli tak zvláštne (piussiovsky?) útešno-bezútešne.
Pavel Branko, muž pohnutého životného osudu, filmový kritik, prekladateľ. Autor mnohých filmologických článkov a kníh, alebo aj postrehov plných espritu o používaní a zneužívaní slovenčiny s vtipným názvom Úklady jazyka čiže slovgličtina. Stály hosť novinárskych projekcií. On sa v kinematografii nielen vyzná, ale ju aj má rád. To je cítiť z jeho textov. Muž, čo si v odpovedi na otázku o novembri 1989 spomenul na jeden film. „Volá sa Múr, kreslený autorský film Anteho Zaninovića. Malá figúrka si vykračuje, príde k múru, zastane a čaká. Potom za ňou príde figúra s bojovnou hrivou, hlavou prerazí múr, ale zostane pred ním ležať. Figúrka prejde cez dieru a vykračuje si ďalej, kým nepríde k ďalšiemu múru, kde opäť čaká. Metafora všetkých politických zvratov v geniálnej skratke.“
Také prianie do nového roka – jednou z ciest, ako možno dôjsť k múdrym radám, podľa ktorých sa oddá riadiť, je počúvať múdre starenky a starcov. Tak nech nám všetkým nasledujúcich tucet mesiacov skríži cestu čo najviac múdrych starých ľudí a nech máme dosť pokory a odvahy pustiť sa s nimi do reči. Naživo, alebo aj prostredníctvom filmového plátna či stránok kníh.

Hrdina našich čias. SR 2009. Scenár: Zuzana Piussi, Ingrid Hrubaničová. Réžia: Zuzana Piussi. Kamera: Tomáš Staněk. Dokumentárny film

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite