Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako usporiť vo verejnej správe

.ján Marušinec .miroslav Beblavý .časopis .týždeň v ekonomike

Predseda vlády avizoval, že ešte do volieb príde s návrhom, ako zreformovať štátnu správu. Dá sa preto očakávať, že práve debata o úsporách vo verejnej správe sa stane jedným z predvolebných ťahákov.

Súčasná administratívna štruktúra štátu so sebou nesie stopy minulosti a ak by sme ju budovali nanovo, rozloženie kompetencií medzi jednotlivými úradmi by zrejme vyzeralo inak. Pre budúci vývoj krajiny je dôležité, aby navrhnuté zmeny neostali len v deklaratívnej rovine a ich následná realizácia viedla k lepšiemu stavu, ako je ten dnešný. S rastúcim verejným dlhom je aj potreba šetrenia čoraz naliehavejšia, heslom reformy verejnej správy by preto malo byť: získať viac za menej.
Autori tohto textu nedávno predstavili svoju ideu, ako by reforma verejnej správy mohla a mala vyzerať. S racionalizáciou je potrebné začať na centrálnej úrovni, a to redukciou počtu ministerstiev zo 14 na 11 a znížením počtu členov vlády zo 16 na 12. Kľúčovým posolstvom zmien by sa napriek tomu nemali stať úspory na štátnej administratíve, ale zvýšenie jej výkonu a kvality služieb. To by malo byť zabezpečené zameraním sa na tri hlavné oblasti, ktoré by mali reprezentovať budúci podpredsedovia vlády. Tými oblasťami sú ekonomická stabilizácia (minister financií a podpredseda vlády pre ekonomiku), modernizácia spoločnosti (minister zamestnanosti, vzdelania a vedy a podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť) a spravodlivosť a boj proti korupcií (minister spravodlivosti a podpredseda vlády pre obnovenie poriadku a zákonnosti).
Neodkladne by sa mala zrušiť funkcia samostatného podpredsedu vlády a svoje brány môžu zavrieť ministerstvá hospodárstva i výstavby. Pričlenením agendy inovácií a politiky zamestnanosti k súčasnému ministerstvu školstva by malo vzniknúť ministerstvo pre zamestnanosť, vzdelanie a vedu so silným mandátom vo vzťahu k modernizácii spoločnosti. Na základoch dnešného ministerstva dopravy by malo vzniknúť ministerstvo infraštruktúry, zahŕňajúce aj energetiku a výstavbu. Ministerstvo financií by sa malo posilniť o koordinačné právomoci v oblasti eurofondov a štátnej správy. V nadväznosti na agendu informatizácie by sa tak malo stať prirodzeným ťahúňom ďalších racionalizačných zmien. Spojením kultúry, športu a cestovného ruchu by malo vzniknúť nové ministerstvo. Výhľadovo by sa do jedného rezortu mali spojiť aj sociálne veci a zdravotníctvo, čo však nebude možné uskutočniť, pokiaľ v oboch rezortoch neprebehnú potrebné, no politicky náročné reformy. Naopak, zlučovať by sa nemali ministerstvá pôdohospodárstva a životného prostredia, a to najmä pre riziko prerastania ekonomických záujmov do sfér, kde by mala dominovať ochrana prírody.
Reforma by sa nemala obmedziť len na ministerstvá. Omnoho väčšie úspory sa dajú dosiahnuť racionalizáciou miestnej štátnej správy a ostatných ústredných orgánov. Napríklad obvodné úrady majú oproti minulosti výrazne menší rozsah kompetencií a po zrušení krajských úradov by sa mala prehodnotiť aj ich existencia. Počet orgánov špecializovanej štátnej správy sa dá zas znížiť ich výraznejšou centralizáciou, ako to ukazuje program ministerstva financií UNITAS, zameraný na zlúčenie výberu daní, ciel a odvodov. Šetriť sa dá i obmedzením inštitútu preneseného výkonu štátnej správy a presunom ďalšej agendy na samosprávu. Tá už v praxi dokázala, že v uťahovaní opasku si počína oveľa lepšie ako centrálna vláda. Príkladom môže byť činnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá by sa mohla pri zabezpečení vhodného spôsobu ich financovania zveriť samosprávnym krajom. Pri týchto zmenách je však potrebné garantovať dostupnosť verejných služieb, aby sa nestalo, že z dôvodu šetrenia sa k nim niektorí občania vzdialenejších regiónov nedostanú.
Prirodzeným zavŕšením reformy verejnej správy by mala byť komunálna reforma, ktorej cieľom je zníženie počtu administratívno-správnych celkov na obecnej úrovni zo súčasných takmer 3 000 na menej ako desatinu. Základom pre zlučovanie sa môžu stať prirodzené mikroregióny alebo sieť spoločných obecných úradov. Municipalizácia by však mala prebiehať „zdola“, nenásilnou a demokratickou formou. Úlohou štátu v tomto procese je iba nastavenie legislatívneho rámca, správnych motivácií a poskytovanie odbornej asistencie miestnym samosprávam.
Miroslav Beblavý je predseda Správnej rady SGI.
Ján Marušinec je analytik MESA 10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite