THE HEAVY
THE HOUSE THAT DIRT BUILT
NINJA TUNE/WEGART
Dan Taylor (gitara) a Kelvin Swabi (spev) sa spoznali začiatkom minulej dekády a našli spoločnú záľubu vo funku a soule. The Heavy ďalej tvoria basgitarista Spencer Page, bubeník Chris Ellul a klávesistka Hannah Collins. Druhá platňa je nabitá energiou špinavého garážového (blues)rocku (Oh No! Not You Again!!, No Time, Long Way From Home) s úletmi k funkovým podobám, ktoré asi každému pripomenú Jamesa Browna (How You Like Me Now?), alebo k reggae (Cause For Alarm). Short Change Hero je vydarená soulová vec, aj keď s prapodivným westernovým introm, cirkusantský zvuk (Sixteen) strieda orientálny (Love Like That). Mix hip-hopových i whitestripesovských náznakov sa napokon skončí čistou indie gitarovkou (Stuck). Na platni hosťujú The Noisettes, hviezdnym producentom bol Jim Abbiss, zodpovedný za debuty Sneaker Pimps, Arctic Monkeys a Editors.
●●●●○
.matej Lauko
ŽIVÉ KVETY
ZLATÉ ČASY
SLNKORECORDS
Živé kvety sú dokonalým príkladom toho, že hudba vo svojej prapodstate nie je o vyšperkovanom inštrumentalizme a školených hlasoch, ale o výpovedi a jej autentickosti. Ich tvorba je o názore, pocitoch a svojskej poetike. Novým albumom Zlaté časy kapela neprekvapila, ale ani nesklamala. Ani jedno, ani druhé nikto nečakal. V jedenástich skladbách nájdeme asi všetky polohy, ktoré nám Kvety dokážu ponúknuť. Rozhodne zaujímavejšími a pôsobivejšími sú tie lyrickejšie, ktoré, spolu s tradične kvalitnými textami Lucie Piussi zarezonujú omnoho viac ako „efektné“ refrény. Tie sú síce chytľavé a nápadité, lenže (s výnimkou punkovo neučesaného Tak to je) pripomínajú skôr radostné popevky mládežníckeho kresťanského spevokolu, než by spôsobili umocnenie výpovede. Ale na koncerte, odspievané s fanúšikmi, dokážu určite nabrať iný rozmer. Aj to sú Živé kvety.
●●●●○
.luboš Houška
VLADIMÍR MIŠÍK & ETC..
DÉJÀVU (1976 – 1987)
SUPRAPHON
Decentnejší, pritom však o niečo konkrétnejší zvuk s jasnými, uchopiteľnými kontúrami, koherentnejší zvuk kapely a exkluzívny obal. To sú základné posuny, ktorými sa snaží ďalšia „supraphonská“ reedícia dobyť trh, do veľkej miery už nasýtený zasvätenými a po všetkých stránkach obsažnými (už nedostupnými) vydaniami prvých štyroch Mišíkových albumov. Všetky štyri albumy sú v novom vydaní identické s vydaniami Bontonu (vrátane anglickej verzie prvého albumu, zaradeného na konci „štvorky“), takže ono déjà vu mohol narušiť predovšetkým remaster, ktorý nesklamal. Dokonca ho vnímam natoľko pozitívne, že ani neviem, či ma význam zaoberať sa nepraktickosťou exkluzívneho kartónového obalu (komplikované upínanie CD...), chudobnejšou informačnou nadstavbou (ktorú čiastočne supluje nový rozhovor s Mišíkom) alebo chabou fotodokumentáciou.
●●●○○
.augustín Rebro
AVION TRAVEL
NINO ROTA, L´AMICO MAGICO
SUGARMUSIC
V súčasnej populárnej hudbe nemá talianska skupina Avion Travel obdobu. Nepodlieha jednoznačnému žánrovému ohraničeniu, no má svoj štýl, ktorý sa dá vnímať ako alternatívny, bez drsnosti a napodobňovania anglo-amerických vzorov. Jej tvorba bola i v minulosti, keď vystupovala pod názvom Piccola Orchestra Avion Travel, zmesou talianskeho popu s akustickým i elektronickým ambientom, džezom, lounge, ale aj folklórom, klasikou a prvkami hudby filmovej i divadelnej. Je experimentálna i konvenčná, vytvorená z protikladov, plná fantázie a romantiky. Novinka Nino Rota, l´amico magico mala koncertnú premiéru v predvečer Medzinárodného filmového festivalu v Ríme. Obsahuje trinásť filmových skladieb Nina Rotu, preslávených čiže už dosť obohratých, no vo verziách Avion Travel vyznievajú originálne. Inteligentný album na intímne chvíle pod lampou nad stolčekom s kávou.
●●●●○
.miro Potoček
RÔZNI
POCTA ZUZANĚ NAVAROVÉ
EMI
Je to smutná matematika. V júni by bola Zuzana Navarová oslávila päťdesiate narodeniny, ale v decembri uplynulo päť rokov od jej smrti. Na Zuzaninu počesť vyšli tento rok dva projekty: na jar spomienková kniha Zdenka Vřešťála Ne, nerez nerezne, teraz záznam z koncertov Pocta Zuzaně Navarové. Skladby skupiny Nerez na ňom hrá formácia okolo Zdenka Vřešťála a Víta Sázavského (členov Nerezu, dnes spolu pôsobiacich v kapele Neřež), ktorú dopĺňajú spevácki hostia: „staré páky“ Vlasta Redl a Marie Rottrová, mladý džezmen Jan Smigmator... Najväčší priestor dostala Klára Vytisková, speváčka skupiny Toxique s povesťou „česká Amy Winehouse“ a zároveň dcéra bývalého kontrabasistu Nerezu Vladimíra Vytisku. Piesne Nerezu teda dôverne pozná, ale spieva ich po svojom. V rámci vysokorizikovej kategórie pôct mŕtvym umelcom patrí tento album k tej vkusnejšej menšine.
●●●○○
.vladislav Gális
SLAYER
WORLD PAINTED BLOOD
AMERICAN/SONY
Keď pred tromi rokmi Slayer vydali album Christ Illusion, dočkali sa nezvyčajne pozitívnej odozvy zo strany mainstreamových médií, dokonca aj takých, čo by predtým na thrash metal nesiahli ani trojmetrovou bakuľou. Čože o to, album to bol dobrý, Slayer sa vrátili k čistým thrashovým koreňom a najmä do Slayeru sa vrátil vynikajúci bubeník Dave Lombardo. Veľký podiel na kladnom ohlase albumu však mala aj doba: Slayer svojou temnou hudbou s textami o hrôzach vojny a náboženského fundamentalizmu vystihli „blbú náladu“ časti americkej spoločnosti počas Bushovej administratívy. Nový album World Painted Blood je však ešte lepší, Slayer viac pracujú s melódiami a dynamikou. To, čo bolo fascinujúce na albume South Of Heaven (1988), tá nahromadená a dokonale vygradovaná energia, to Slayer robia zase v skladbách ako World Painted Blood alebo Beauty Through Order.
●●●●○
.vladislav Gális
THE HOUSE THAT DIRT BUILT
NINJA TUNE/WEGART
Dan Taylor (gitara) a Kelvin Swabi (spev) sa spoznali začiatkom minulej dekády a našli spoločnú záľubu vo funku a soule. The Heavy ďalej tvoria basgitarista Spencer Page, bubeník Chris Ellul a klávesistka Hannah Collins. Druhá platňa je nabitá energiou špinavého garážového (blues)rocku (Oh No! Not You Again!!, No Time, Long Way From Home) s úletmi k funkovým podobám, ktoré asi každému pripomenú Jamesa Browna (How You Like Me Now?), alebo k reggae (Cause For Alarm). Short Change Hero je vydarená soulová vec, aj keď s prapodivným westernovým introm, cirkusantský zvuk (Sixteen) strieda orientálny (Love Like That). Mix hip-hopových i whitestripesovských náznakov sa napokon skončí čistou indie gitarovkou (Stuck). Na platni hosťujú The Noisettes, hviezdnym producentom bol Jim Abbiss, zodpovedný za debuty Sneaker Pimps, Arctic Monkeys a Editors.
●●●●○
.matej Lauko
ŽIVÉ KVETY
ZLATÉ ČASY
SLNKORECORDS
Živé kvety sú dokonalým príkladom toho, že hudba vo svojej prapodstate nie je o vyšperkovanom inštrumentalizme a školených hlasoch, ale o výpovedi a jej autentickosti. Ich tvorba je o názore, pocitoch a svojskej poetike. Novým albumom Zlaté časy kapela neprekvapila, ale ani nesklamala. Ani jedno, ani druhé nikto nečakal. V jedenástich skladbách nájdeme asi všetky polohy, ktoré nám Kvety dokážu ponúknuť. Rozhodne zaujímavejšími a pôsobivejšími sú tie lyrickejšie, ktoré, spolu s tradične kvalitnými textami Lucie Piussi zarezonujú omnoho viac ako „efektné“ refrény. Tie sú síce chytľavé a nápadité, lenže (s výnimkou punkovo neučesaného Tak to je) pripomínajú skôr radostné popevky mládežníckeho kresťanského spevokolu, než by spôsobili umocnenie výpovede. Ale na koncerte, odspievané s fanúšikmi, dokážu určite nabrať iný rozmer. Aj to sú Živé kvety.
●●●●○
.luboš Houška
VLADIMÍR MIŠÍK & ETC..
DÉJÀVU (1976 – 1987)
SUPRAPHON
Decentnejší, pritom však o niečo konkrétnejší zvuk s jasnými, uchopiteľnými kontúrami, koherentnejší zvuk kapely a exkluzívny obal. To sú základné posuny, ktorými sa snaží ďalšia „supraphonská“ reedícia dobyť trh, do veľkej miery už nasýtený zasvätenými a po všetkých stránkach obsažnými (už nedostupnými) vydaniami prvých štyroch Mišíkových albumov. Všetky štyri albumy sú v novom vydaní identické s vydaniami Bontonu (vrátane anglickej verzie prvého albumu, zaradeného na konci „štvorky“), takže ono déjà vu mohol narušiť predovšetkým remaster, ktorý nesklamal. Dokonca ho vnímam natoľko pozitívne, že ani neviem, či ma význam zaoberať sa nepraktickosťou exkluzívneho kartónového obalu (komplikované upínanie CD...), chudobnejšou informačnou nadstavbou (ktorú čiastočne supluje nový rozhovor s Mišíkom) alebo chabou fotodokumentáciou.
●●●○○
.augustín Rebro
AVION TRAVEL
NINO ROTA, L´AMICO MAGICO
SUGARMUSIC
V súčasnej populárnej hudbe nemá talianska skupina Avion Travel obdobu. Nepodlieha jednoznačnému žánrovému ohraničeniu, no má svoj štýl, ktorý sa dá vnímať ako alternatívny, bez drsnosti a napodobňovania anglo-amerických vzorov. Jej tvorba bola i v minulosti, keď vystupovala pod názvom Piccola Orchestra Avion Travel, zmesou talianskeho popu s akustickým i elektronickým ambientom, džezom, lounge, ale aj folklórom, klasikou a prvkami hudby filmovej i divadelnej. Je experimentálna i konvenčná, vytvorená z protikladov, plná fantázie a romantiky. Novinka Nino Rota, l´amico magico mala koncertnú premiéru v predvečer Medzinárodného filmového festivalu v Ríme. Obsahuje trinásť filmových skladieb Nina Rotu, preslávených čiže už dosť obohratých, no vo verziách Avion Travel vyznievajú originálne. Inteligentný album na intímne chvíle pod lampou nad stolčekom s kávou.
●●●●○
.miro Potoček
RÔZNI
POCTA ZUZANĚ NAVAROVÉ
EMI
Je to smutná matematika. V júni by bola Zuzana Navarová oslávila päťdesiate narodeniny, ale v decembri uplynulo päť rokov od jej smrti. Na Zuzaninu počesť vyšli tento rok dva projekty: na jar spomienková kniha Zdenka Vřešťála Ne, nerez nerezne, teraz záznam z koncertov Pocta Zuzaně Navarové. Skladby skupiny Nerez na ňom hrá formácia okolo Zdenka Vřešťála a Víta Sázavského (členov Nerezu, dnes spolu pôsobiacich v kapele Neřež), ktorú dopĺňajú spevácki hostia: „staré páky“ Vlasta Redl a Marie Rottrová, mladý džezmen Jan Smigmator... Najväčší priestor dostala Klára Vytisková, speváčka skupiny Toxique s povesťou „česká Amy Winehouse“ a zároveň dcéra bývalého kontrabasistu Nerezu Vladimíra Vytisku. Piesne Nerezu teda dôverne pozná, ale spieva ich po svojom. V rámci vysokorizikovej kategórie pôct mŕtvym umelcom patrí tento album k tej vkusnejšej menšine.
●●●○○
.vladislav Gális
SLAYER
WORLD PAINTED BLOOD
AMERICAN/SONY
Keď pred tromi rokmi Slayer vydali album Christ Illusion, dočkali sa nezvyčajne pozitívnej odozvy zo strany mainstreamových médií, dokonca aj takých, čo by predtým na thrash metal nesiahli ani trojmetrovou bakuľou. Čože o to, album to bol dobrý, Slayer sa vrátili k čistým thrashovým koreňom a najmä do Slayeru sa vrátil vynikajúci bubeník Dave Lombardo. Veľký podiel na kladnom ohlase albumu však mala aj doba: Slayer svojou temnou hudbou s textami o hrôzach vojny a náboženského fundamentalizmu vystihli „blbú náladu“ časti americkej spoločnosti počas Bushovej administratívy. Nový album World Painted Blood je však ešte lepší, Slayer viac pracujú s melódiami a dynamikou. To, čo bolo fascinujúce na albume South Of Heaven (1988), tá nahromadená a dokonale vygradovaná energia, to Slayer robia zase v skladbách ako World Painted Blood alebo Beauty Through Order.
●●●●○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.