.širší kontext
V Kodani prebieha najväčšia konferencia v histórii o možnosti znížiť emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO2). Účinné opatrenia zrejme nevítajú všetci, najmä nie tí, ktorých aktivity môže nepriaznivo ovplyvniť. Nepochybne aj preto tvrdý slovný súboj medzi klimatológmi a klimaskeptikmi nabral pred Kodaňou nelegálne pozadie (veď čo iné krádež e-mailov môže byť) s cieľom odpútať pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité: teda zachovanie takého podnebia, v ktorom búdu môcť slušne alebo aspoň znesiteľne žiť aj generácie po nás.
.dôkazy proti otepľovaniu?
Východoanglickú kauzu si všíma aj prestížny britský časopis Nature. V editoriáli napísal: „Obsah e-mailov nepodkopáva tvrdenie, že globálne otepľovanie je skutočné, alebo že jeho príčinou sú takmer určite ľudské aktivity“; rovnako tak nič v e-mailoch nepotvrdzuje „konšpiračné teórie popieračov zmeny podnebia“. Podľa mnohých klimaskeptikov by totiž zverejnená korešpondencia mala dokazovať pochybnosť tvrdenia, že za globálnym otepľovaním stoja emisie skleníkových plynov, prípadne že globálne otepľovanie nepredstavuje problém, ktorý je potrebné riešiť. Aké sú teda najzávažnejšie tvrdenia klimatológov, ktoré vyvolali toľko rozruchu?
.prípad „triku“, ako skryť pokles
Profesor Michael Mann z Pennsylvánskej štátnej univerzity so svojím tímom publikoval v rokoch 1998 a 1999 dnes už legendárny hokejkový graf. Išlo o paleoklimatickú rekonštrukciu priemerných teplôt na kontinentoch severnej pologule za posledných 1 000 rokov. Ukazovala mierne klesajúce, ale pomerne stabilné teploty až do obdobia ku koncu 19. storočia; potom nasledoval pomerne rýchly nárast teplôt až do súčasnosti. Graf pripomínal akúsi hokejku a objavil sa aj v správe Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) z roku 2001. Dodnes ide o jeden z mnohých podporných, ale nie hlavných argumentov, že nárast globálnych teplôt má na svedomí najmä ľudská aktivita po priemyselnej revolúcii, spojená s nástupom využívania fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn).
Profesor Phil Jones, riaditeľ Klimatickej výskumnej jednotky (CRU) na Východoanglickej univerzite, v jednom z e-mailov píše: „Dokončil som Michaelov [Mannov] trik a pridal som ku grafom skutočné merania teplôt, ...aby sa skryl pokles.“ Trik v tomto prípade neznamená podvod, ale bežne používanú metódu. Mann pri prezentácii grafov totiž spojil reálne namerané teploty za posledných 120 rokov s odvodenými teplotami podľa letokruhov stromov, tak ako aj uvádza vo svojom článku. Slová o skrytí poklesu v tomto kontexte možno vysvetliť tak, že ak by sa v celom grafe použili iba údaje z letokruhov, nárast teplôt za posledných 100 rokov by bol menej viditeľný, pretože asi od roku 1950 reagujú letokruhy stromov na teploty trochu inak ako v minulosti, pravdepodobne v dôsledku pozitívneho fyziologického účinku CO2 a dusíka. Použiť iba letokruhy pre zobrazenie teplôt až do súčasnosti by tak nereprezentovalo realitu.
.prípad Trenberth
Profesor Kevin Trenberth, riaditeľ klimatickej sekcie amerického Národného centra pre výskum atmosféry (NCAR) a ďalší klimatológovia údajne nepriznávajú verejne, či dokonca taja skutočnosť, že globálne otepľovanie sa v posledných desiatich rokoch zastavilo. V jednom z e-mailov si Trenberth povzdychol, že nevieme uspokojivo vysvetliť, prečo je jeden rok chladnejší ako predchádzajúci. Podľa neho nie je dostatočným vysvetlením, že súčasné relatívne chladnejšie roky (podľa posledných analýz je toto desaťročie aj tak vôbec najteplejším od začiatku inštrumentálnych meraní teplôt, teda od roku 1880) spôsobuje pokles slnečnej aktivity v rámci jedenásťročného cyklu, alebo La Niňa, ktorý súvisí s cirkuláciou oceánov a ochladzuje prízemnú atmosféru. Z jeho vedeckých článkov ani e-mailov preto nijako nevyplýva, že by „tajil zastavenie otepľovania“. Práve naopak, ako každý vedec sa snaží lepšie ho pochopiť. Vo svojom poslednom vedeckom článku sa zamýšľa nad tým, ako lepšie definovať procesy, ktoré prispievajú k medziročnej premenlivosti teploty, aby bolo možné lepšie sa prispôsobiť prebiehajúcim zmenám podnebia. Navyše, aj bez teplomerov by sme vedeli, že sa veľmi výrazne otepľuje. Rast hladín oceánov sa zrýchľuje (v skutočnosti sa pohybuje na hornej hranici predpovedí klimatického panelu IPCC), pevninské ľadovce sa topia prakticky na celom svete (s niekoľkými výnimkami miest, kde pribúdajú zrážky), arktický ľad predbehol zrýchleným tempom úbytku väčšinu predpovedí, živočíchy migrujú na sever a ekosystémy majú čoraz väčšie problémy s adaptáciou. O tom svedčia stovky nezávislých výskumov.
.prípad zmeny oponentského riadenia (peer-review)
Proces oponentúry sám osebe s otepľovaním nesúvisí, ale klimaskeptici majú dojem, že klimatológovia sa snažia svojich oponentov umlčať všetkými spôsobmi. Phil Jones v e-mailoch navrhoval, aby sa v správe IPCC z roku 2007 neobjavili dva vedecké články, ktoré považoval za nekvalitné, aj za cenu „zmeny oponentského riadenia“. K ničomu takému nakoniec nedošlo (ani nemohlo), a oba články sa v správe IPCC spomínajú. Ani jeden z týchto článkov však neprešiel skúškou času. Pravda je taká, že ani proces „peer-review“ nie je dokonalý, a vo vedeckých časopisoch občas vyjdú chybné články. Preto sa napríklad stalo, že hlavný editor časopisu Climate Research Hans von Storch odstúpil po tom, čo tento časopis zverejnil článok dvoch astrofyzikov. Išlo síce „iba“ o súhrn už publikovanej literatúry, no autori z neho odvodili tvrdenia, pre ktoré nemali dosť dôkazov: konkrétne, že súčasné obdobie nie je najteplejším za posledných 1 000 rokov. K tomu iba dodajme, že už ani neoficiálna hlava klimaskeptikov Bjorn Lomborg ani v najmenšom nepolemizuje o realite globálneho otepľovania a o ľudskom vplyve naň. Má iba svojské názory na riešenie problémov, ktoré prináša. Stačí si prečítať jeho knihu Cool It (v českom preklade ju vydalo Dokořán v roku 2008 pod názvom Zchlaďte hlavy).
.na záver
Nezvyčajné tvrdenia vyžadujú nezvyčajné dôkazy. To, že sa otepľuje, je neobyčajné tvrdenie. Trvalo mnoho rokov a bolo treba práce stoviek špičkových vedcov, kým získali dôkazy podporujúce toho tvrdenie. Dokázať, že sa otepľuje najmä pre rastúcu koncentráciu skleníkových plynov, a ešte aj dokázať, že to otepľovanie má mnohé negatívne dopady, vyžadovalo ešte viac úsilia. Predstava, že slová vytrhnuté z kontextu tisícky ukradnutých e-mailov by mali ohroziť mainstreamovú teóriu ľuďmi podmieneného otepľovania, by bola na smiech; nik by sa jej zrejme nevenoval, ak by v hre nebolo nielen globálne podnebie, ale aj globálne problémy spojené s nevyhnutnosťou čosi obetovať. Jediné, čo e-maily odhalili je, že klimatológovia sú obyčajní ľudia, no určite nie mafiáni, ako by si želal jeden český klimaskeptik.
Autor pracuje v Ústave systémovej biológie a ekológie AV ČR
V Kodani prebieha najväčšia konferencia v histórii o možnosti znížiť emisie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého (CO2). Účinné opatrenia zrejme nevítajú všetci, najmä nie tí, ktorých aktivity môže nepriaznivo ovplyvniť. Nepochybne aj preto tvrdý slovný súboj medzi klimatológmi a klimaskeptikmi nabral pred Kodaňou nelegálne pozadie (veď čo iné krádež e-mailov môže byť) s cieľom odpútať pozornosť od toho, čo je skutočne dôležité: teda zachovanie takého podnebia, v ktorom búdu môcť slušne alebo aspoň znesiteľne žiť aj generácie po nás.
.dôkazy proti otepľovaniu?
Východoanglickú kauzu si všíma aj prestížny britský časopis Nature. V editoriáli napísal: „Obsah e-mailov nepodkopáva tvrdenie, že globálne otepľovanie je skutočné, alebo že jeho príčinou sú takmer určite ľudské aktivity“; rovnako tak nič v e-mailoch nepotvrdzuje „konšpiračné teórie popieračov zmeny podnebia“. Podľa mnohých klimaskeptikov by totiž zverejnená korešpondencia mala dokazovať pochybnosť tvrdenia, že za globálnym otepľovaním stoja emisie skleníkových plynov, prípadne že globálne otepľovanie nepredstavuje problém, ktorý je potrebné riešiť. Aké sú teda najzávažnejšie tvrdenia klimatológov, ktoré vyvolali toľko rozruchu?
.prípad „triku“, ako skryť pokles
Profesor Michael Mann z Pennsylvánskej štátnej univerzity so svojím tímom publikoval v rokoch 1998 a 1999 dnes už legendárny hokejkový graf. Išlo o paleoklimatickú rekonštrukciu priemerných teplôt na kontinentoch severnej pologule za posledných 1 000 rokov. Ukazovala mierne klesajúce, ale pomerne stabilné teploty až do obdobia ku koncu 19. storočia; potom nasledoval pomerne rýchly nárast teplôt až do súčasnosti. Graf pripomínal akúsi hokejku a objavil sa aj v správe Medzivládneho panelu OSN pre klimatickú zmenu (IPCC) z roku 2001. Dodnes ide o jeden z mnohých podporných, ale nie hlavných argumentov, že nárast globálnych teplôt má na svedomí najmä ľudská aktivita po priemyselnej revolúcii, spojená s nástupom využívania fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn).
Profesor Phil Jones, riaditeľ Klimatickej výskumnej jednotky (CRU) na Východoanglickej univerzite, v jednom z e-mailov píše: „Dokončil som Michaelov [Mannov] trik a pridal som ku grafom skutočné merania teplôt, ...aby sa skryl pokles.“ Trik v tomto prípade neznamená podvod, ale bežne používanú metódu. Mann pri prezentácii grafov totiž spojil reálne namerané teploty za posledných 120 rokov s odvodenými teplotami podľa letokruhov stromov, tak ako aj uvádza vo svojom článku. Slová o skrytí poklesu v tomto kontexte možno vysvetliť tak, že ak by sa v celom grafe použili iba údaje z letokruhov, nárast teplôt za posledných 100 rokov by bol menej viditeľný, pretože asi od roku 1950 reagujú letokruhy stromov na teploty trochu inak ako v minulosti, pravdepodobne v dôsledku pozitívneho fyziologického účinku CO2 a dusíka. Použiť iba letokruhy pre zobrazenie teplôt až do súčasnosti by tak nereprezentovalo realitu.
.prípad Trenberth
Profesor Kevin Trenberth, riaditeľ klimatickej sekcie amerického Národného centra pre výskum atmosféry (NCAR) a ďalší klimatológovia údajne nepriznávajú verejne, či dokonca taja skutočnosť, že globálne otepľovanie sa v posledných desiatich rokoch zastavilo. V jednom z e-mailov si Trenberth povzdychol, že nevieme uspokojivo vysvetliť, prečo je jeden rok chladnejší ako predchádzajúci. Podľa neho nie je dostatočným vysvetlením, že súčasné relatívne chladnejšie roky (podľa posledných analýz je toto desaťročie aj tak vôbec najteplejším od začiatku inštrumentálnych meraní teplôt, teda od roku 1880) spôsobuje pokles slnečnej aktivity v rámci jedenásťročného cyklu, alebo La Niňa, ktorý súvisí s cirkuláciou oceánov a ochladzuje prízemnú atmosféru. Z jeho vedeckých článkov ani e-mailov preto nijako nevyplýva, že by „tajil zastavenie otepľovania“. Práve naopak, ako každý vedec sa snaží lepšie ho pochopiť. Vo svojom poslednom vedeckom článku sa zamýšľa nad tým, ako lepšie definovať procesy, ktoré prispievajú k medziročnej premenlivosti teploty, aby bolo možné lepšie sa prispôsobiť prebiehajúcim zmenám podnebia. Navyše, aj bez teplomerov by sme vedeli, že sa veľmi výrazne otepľuje. Rast hladín oceánov sa zrýchľuje (v skutočnosti sa pohybuje na hornej hranici predpovedí klimatického panelu IPCC), pevninské ľadovce sa topia prakticky na celom svete (s niekoľkými výnimkami miest, kde pribúdajú zrážky), arktický ľad predbehol zrýchleným tempom úbytku väčšinu predpovedí, živočíchy migrujú na sever a ekosystémy majú čoraz väčšie problémy s adaptáciou. O tom svedčia stovky nezávislých výskumov.
.prípad zmeny oponentského riadenia (peer-review)
Proces oponentúry sám osebe s otepľovaním nesúvisí, ale klimaskeptici majú dojem, že klimatológovia sa snažia svojich oponentov umlčať všetkými spôsobmi. Phil Jones v e-mailoch navrhoval, aby sa v správe IPCC z roku 2007 neobjavili dva vedecké články, ktoré považoval za nekvalitné, aj za cenu „zmeny oponentského riadenia“. K ničomu takému nakoniec nedošlo (ani nemohlo), a oba články sa v správe IPCC spomínajú. Ani jeden z týchto článkov však neprešiel skúškou času. Pravda je taká, že ani proces „peer-review“ nie je dokonalý, a vo vedeckých časopisoch občas vyjdú chybné články. Preto sa napríklad stalo, že hlavný editor časopisu Climate Research Hans von Storch odstúpil po tom, čo tento časopis zverejnil článok dvoch astrofyzikov. Išlo síce „iba“ o súhrn už publikovanej literatúry, no autori z neho odvodili tvrdenia, pre ktoré nemali dosť dôkazov: konkrétne, že súčasné obdobie nie je najteplejším za posledných 1 000 rokov. K tomu iba dodajme, že už ani neoficiálna hlava klimaskeptikov Bjorn Lomborg ani v najmenšom nepolemizuje o realite globálneho otepľovania a o ľudskom vplyve naň. Má iba svojské názory na riešenie problémov, ktoré prináša. Stačí si prečítať jeho knihu Cool It (v českom preklade ju vydalo Dokořán v roku 2008 pod názvom Zchlaďte hlavy).
.na záver
Nezvyčajné tvrdenia vyžadujú nezvyčajné dôkazy. To, že sa otepľuje, je neobyčajné tvrdenie. Trvalo mnoho rokov a bolo treba práce stoviek špičkových vedcov, kým získali dôkazy podporujúce toho tvrdenie. Dokázať, že sa otepľuje najmä pre rastúcu koncentráciu skleníkových plynov, a ešte aj dokázať, že to otepľovanie má mnohé negatívne dopady, vyžadovalo ešte viac úsilia. Predstava, že slová vytrhnuté z kontextu tisícky ukradnutých e-mailov by mali ohroziť mainstreamovú teóriu ľuďmi podmieneného otepľovania, by bola na smiech; nik by sa jej zrejme nevenoval, ak by v hre nebolo nielen globálne podnebie, ale aj globálne problémy spojené s nevyhnutnosťou čosi obetovať. Jediné, čo e-maily odhalili je, že klimatológovia sú obyčajní ľudia, no určite nie mafiáni, ako by si želal jeden český klimaskeptik.
Autor pracuje v Ústave systémovej biológie a ekológie AV ČR
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.