Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Blikajúce svetlá neónov

.juraj Kováčik .časopis .umenie

Svetlo neónov má pre našu generáciu rôzne konotácie. V čase bačovania komunistov, v čase nehybnosti a bezfarebnej sivosti, boli neónové svetlá symbolom voľnosti a pohybu, o ktorých sa dalo iba snívať. Dnes sa veci otočili.

Hýbať sa môžeme do sýtosti, ako len chceme, z komunistov sa stali obchodníci, oči, uši, ulice a obrazovky zaplavila smradľavá reklama a neóny sú synonymom pozlátka a konzumu. A iba niekde hlboko v pozadí zostáva ten sentiment, tá spomienka na hodiny strávené nad knihou s hrdinom, ktorý trávi noc v zastrčenom zavšivavenom hoteli s oknom rovno pri  červeno blikajúcom neónovom názve, v ktorom nesvietia tri zo siedmich písmen.
Ten rozpor, vyplývajúci, koniec koncov, z použitého média,  cítiť i pri návšteve výstavy OPENEON. Na jednej strane voľnosť a kreativita, na druhej strane ako čertík z vreca občas vykukne jedovatý pocit, že ide iba o cvičenie, ktorého naplnenie prinesie až tá či oná kampaň. Ten však rýchlo prebije niekedy úprimná, inokedy úporná snaha vyhraniť sa voči svetu reklamy a obchodu. Najúčinnejšou zbraňou sú, ako to už býva v boji s mocnými,  irónia, vtip a nadhľad.
Vystavené práce predstavujú viacero polôh a prístupov. Neón vytvára nápis alebo symbol a nechýba ani neón – abstrakcia. Predstavuje ju Neonsight od Cypriána Koreňa a Barbory Tobolovej. Meditatívna Eupnea od Davida Březinu a Zuzany Kubikovej. Dýchajúce – na striedačku svietiace nápisy „nádych“ „výdych“ z neónov, ktoré každý škvrčia vlastnou tóninou a tak „dýchanie“ môžete vnímať i so zatvorenými očami. Jednému z rohov dominuje najskôr smiešna a po krátkej chvíli asi skôr mrazivá Slučka Emílie Jesenskej a  Petra Šimoníka.
Hľadanie významu slova Culture od Eleny Bolčekovej a Alice Horváthovej je podané v nádhernej barovej modrej. Naopak v zelenej je vytvorené nie hľadajúce, ale deklamujúce Change od Michaly Lipkovej a Jána Turza. Červené polsrdce a zrkadlo predstavujú hravý Uhol pohľadu od Matúša Lelovského a Ondreja Alušíka.
Kongeniálne dielo Richard Fuld od Kataríny Lukič  Balážikovej a Martina Mistríka v sebe obsahuje spleť ironických rovín. Richard Fuld bol podľa wikipedie bankárom, ktorý sa preslávil tým, že bol posledným šéfom zbankrotovaných Lehman Brothers. Jeden z mála bankárov, ktorý naozaj utrpel vplyvom finančnej krízy. Autori si robia žarty z reklamy, keď nápis „Pre krízu zatvorené“ urobia z nedbalo obrezanej lepiacej pásky a zároveň si robia žarty aj zo samotného média, keď elegantné trubice nahradia starou rozvŕzganou neónkou, ktorú akoby práve ukradli z haly Domu odborov. Na „vystrelenie si” z našich politikov postačí citovať ich vetu: „Odmietame, aby ľudia na Slovensku platili za chyby, ktoré urobili špekulanti na Wall Street.“ Naozaj by bola škoda nechať ju zapadnúť v behu dejín.   
Je, samozrejme, pravda, že ľudia vždy doplatia na špekulantov, či už sú tí z Wall Street, alebo z nášho Hradného vŕšku. Takisto je však pravdivá i veta, ktorú niekto napísal na výstave do zošita, zachytávajúceho divácke definície významu slova kultúra. Napísal tam: „Kultúra – to sme my“.

Výstavu OPENEON pripravilo Open design studio a potrvá v bratislavskej Open Gallery do 8. januára 2010.  

Autor je fotograf krajinkár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite