Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA Dominik Tatarka: Démon súhlasu Artforum, 2009
Len málokto uvidel toho démona skôr a nikto ho neopísal lepšie než Dominik Tatarka, keď v roku 1956 začal v Kultúrnom živote na pokračovanie uvádzať svoj “fantastický traktát z konca jednej epochy”. Krátky príbeh autobiografickými črtami obdareného, z démonského zovretia socialistického realizmu precitajúceho spisovateľa Bartolomeja Boleráza a jeho zväzového šéfa súdruha Mataja, obohatený o “rozprávku” O vládcovi Figurovi bol nečakaným lúčom svetla do socialistickej sivosti a ani po viac než päťdesiatich rokoch nič zo svojej sily nestratil. Aj preto nemožno než privítať jeho nové, z knihárskeho a grafického hľadiska určite najkrajšie vydanie, ktoré – ako darček k dvadsiatim narodeninám Novembra – prináša Artforum. Viac než ďalšie mudrovanie povie o Démonovi súhlasu citát: “Futbalista, ako sa hovorí, môže klamať telom a taký štátny spisovateľ postojom, ako fotograf môže klamať nesprávne nastavenou kamerou. A spisovateľ klamal nie iba telom, postojom, ale i tým, že mlčal, i tým, že písal o inom, než mal, než sa mu žiadalo. Klamal z presvedčenia, klamal v mene ušľachtilého cieľa, svoj talent premrhával v márnom úsilí, aby sa nepravda nedala rozoznať od pravdy, aby sa čo najviac na ňu ponášala.” Dôležitá kniha, presná, nemilosrdná a pravdivá.
.jk

KNIHA Petr Pithart: Devětaosmdesátý

Nová kniha Petra Pitharta by svojim názvom mohla evokovať, že ide o akési pokračovanie či pendant jeho slávnej knihy z disidentských čias Osmašedesátý. Lenže kým v prípade prvej knihy šlo skôr o historickú či politologickú štúdiu, v prípade tej novej ide o pokus skĺbiť osobné zážitky s hodnotením revolučných (podľa Pitharta skôr prevratových) udalostí z nadhľadu. Preto aj nezvyčajný podtitul: Vzpomínky a přemýšlení. Krédo. Pithart je jeden z mála českých a slovenských politikov, ktorí si dokážu priznať svoje chyby a aj po dvadsiatich rokoch premýšľajú nad tým, ako sa k nim dopracovali a či to mohlo byť inak: „Satisfakce je velmi žádaný, ale pozor, velmi nebezpečný zážitek. Člověk, ktorý má kus těžkého života za sebou... může náhle propadnout obluzujícímu pocitu, že vlastně úplně celý jeho život byl logickou, právě proto že trpitelskou poutí k metě, která je právě na dosah. K zasloužené svatosti.“  Pithart odvážne premýšľa nad mýtom mŕtveho študenta, nad Havlom, ktorý v polovici decembra 1989 začal prezidentskú „kampaň“ či nad „trestuhodnou naivitou“ politikov, ktorí skrátili prvé volebné obdobie na dva roky. A nedochádza pritom k príjemným záverom. Radosť z dobrej knihy kazí chýbajúci register, niekoľko vecných chýb a najmä opakujúce sa myšlienky. Možno by stačilo, keby si túto záslužnú knihu pred vydaním ešte raz niekto z vydavateľstva Academia prečítal.
.tg  

DOKUMENT Brainwashing

Socializmus – to nebola iba cynická, ale nie životu nebezpečná normalizácia, ale boli to aj päťdesiate roky plné týrania, väznenia a zabíjania ideologických nepriateľov. Medzi tých najúhlavnejších patrili ľudia, ktorí sa odmietli vzdať svojej kresťanskej viery. Traja filmári – Marta Franeková, Peter Chmela a Milan Homolka – hľadali pamätníkov, ktorí zažili v 50. rokoch likvidáciu cirkvi na vlastnej koži, a natočili ich spomienky. Spomienky tých starých mužov a jednej ženy s ušľachtilými tvárami nie sú veľmi nostalgické. O nostalgiu filmári ani nestáli. Požiadali týchto vyrovnaných a vnútorne silných ľudí, aby spomínali na to najhoršie – na mučenie, na spôsoby týrania, na ponižovanie a bitky, ktoré zažili v komunistických väzniciach len preto, že boli kňazi, rehoľníci či náboženskí laici. A tak počujeme aj vidíme Vladimíra Jukla, Silvestra Krčméryho, Ernesta Macáka, Jána Gunčagu, Ladislava Záborského a ďalších. Niektorí z nich o týchto veciach neboli schopní hovoriť nikdy predtým, vytesňovali tú hrôzu zo svojich spomienok. Ale pred otázkami dokumentaristov neuhli, možno to bola posledná príležitosť, aby podali svoje svedectvo. Niektorí hovorili pokojne, akoby rozprávali príbeh niekoho iného, iným sa spomienky oživili a po tvári im stekali slzy. Ak by náhodou mal niekto pocit, že socializmus nebol až taký hrozný, a tu u nás mal celkom ľudskú podobu, nech si pozrie tento dokument. Odvysiela ho STV 11. decembra na Dvojke o 21.20 h.
.eč
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite