Okolo piatich hodín. Približne toľko trvá prenos z jednej etapy Tour de France. Poviete si, poriadna nuda. Pozerať sa 300 minút na chrbty či tváre súperiacich chudých mužov na bicykloch. Omyl.
Stará dáma stále láka milióny divákov pri televízoroch i priamo pri trati. Ich záujem dokazuje, že napriek dopingovému marazmu ani po sto rokoch svojej existencie ešte zďaleka nestojí na pokraji zániku. Práve naopak. To, čo sa začínalo ako šialený nápad športových nadšencov a žurnalistov francúzskych novín L´Auto, nielen pretrvalo vyše storočia, ale stalo sa vôbec najprestížnejším cyklistickým podujatím sveta.
Preteky sa stali nesmierne populárnymi a katapultovali L´Auto do najvyšších sfér predajnosti. Skôr ako v 1903 Tour odštartovali, bol náklad novín 25-tisíc kusov. Hneď po prvom ročníku narástol na 65-tisíc výtlačkov.
V 1908 vzrástol náklad vďaka pretekom na štvrť milióna a počas Tour v roku 1923 už L´Auto predávalo 500-tisíc výtlačkov denne. Rekord zaznamenali noviny za vydavateľa a zároveň dlhoročného šéfa pretekov Desgrangeho o desať rokov neskôr, keď sa predávalo už 854-tisíc kusov.
Dnes sú majetkové vzťahy v Tour trošku komplikovanejšie, preteky organizuje Société du Tour de France, ktorú vlastní Amaury Sport Organisation. Tá je zasa súčasťou impéria, ktoré vlastní aj nástupcu L´Auto, športový denník L´Equipe. Len pre zaujímavosť, veľkoformátový L´Equipe venoval Tour denne osem strán.
Oveľa dôležitejšia ako noviny je však pre preteky televízia. Prvýkrát si mohli televízni diváci vychutnať pohľad na cyklistov, ktorí sa štverali na obávaný L'Alpe d'Huez v roku 1952. Odvtedy sa veľa zmenilo. Televízne práva predávajú organizátori za 23 miliónov eur. Tour sleduje popri trati 15 miliónov ľudí, pred televíznymi obrazovkami sú to až dve miliardy. Signál prenášajú do 170 krajín. Preteky okolo Francúzska sú čo do sledovanosti na treťom mieste, hneď za olympiádou a majstrovstvami sveta vo futbale.
Zisky z reklamy sú jedna vec, morálka druhá. Aspoň to si tento rok povedali nemecké verejnoprávne televízie ARD a ZDF. Keď 18. júla zverejnili pozitívny dopingový nález u nemeckého jazdca Patrika Sinkewitza, nemecké televízie sa rozhodli konať a okamžite, napriek veľkým stratám, zrušili priame prenosy z Tour. „Dúfame, že prispejeme k razantnému postupu proti všetkým vinníkom,“ vyhlásilo vedenie ZDF. Keď však potom televízia namiesto 11. etapy vysielala prírodopisný film o živote slonov, prispela akurát tak k hnevu nemeckých športových fanúšikov. Keď prenosy začala vysielať SAT1, tak sa na prenos pozeralo milión ľudí.
Médiá mali očividne tento rok na situáciu v Tour vyhranenejší názor, ako sami fanúšikovia. Je však aj veľa novinárov, ktorí si uvedomujú, že uhorková sezóna bez Tour by bola oveľa vyprahnutejšia. Vie to aj taliansky športový denník La Gazzetta dello Sport, ktorý napísal: „Tour zažila šok, ale je presvedčená, že je na správnej ceste. Forza Tour, nevzdávaj sa!“
(mgr)
Stará dáma stále láka milióny divákov pri televízoroch i priamo pri trati. Ich záujem dokazuje, že napriek dopingovému marazmu ani po sto rokoch svojej existencie ešte zďaleka nestojí na pokraji zániku. Práve naopak. To, čo sa začínalo ako šialený nápad športových nadšencov a žurnalistov francúzskych novín L´Auto, nielen pretrvalo vyše storočia, ale stalo sa vôbec najprestížnejším cyklistickým podujatím sveta.
Preteky sa stali nesmierne populárnymi a katapultovali L´Auto do najvyšších sfér predajnosti. Skôr ako v 1903 Tour odštartovali, bol náklad novín 25-tisíc kusov. Hneď po prvom ročníku narástol na 65-tisíc výtlačkov.
V 1908 vzrástol náklad vďaka pretekom na štvrť milióna a počas Tour v roku 1923 už L´Auto predávalo 500-tisíc výtlačkov denne. Rekord zaznamenali noviny za vydavateľa a zároveň dlhoročného šéfa pretekov Desgrangeho o desať rokov neskôr, keď sa predávalo už 854-tisíc kusov.
Dnes sú majetkové vzťahy v Tour trošku komplikovanejšie, preteky organizuje Société du Tour de France, ktorú vlastní Amaury Sport Organisation. Tá je zasa súčasťou impéria, ktoré vlastní aj nástupcu L´Auto, športový denník L´Equipe. Len pre zaujímavosť, veľkoformátový L´Equipe venoval Tour denne osem strán.
Oveľa dôležitejšia ako noviny je však pre preteky televízia. Prvýkrát si mohli televízni diváci vychutnať pohľad na cyklistov, ktorí sa štverali na obávaný L'Alpe d'Huez v roku 1952. Odvtedy sa veľa zmenilo. Televízne práva predávajú organizátori za 23 miliónov eur. Tour sleduje popri trati 15 miliónov ľudí, pred televíznymi obrazovkami sú to až dve miliardy. Signál prenášajú do 170 krajín. Preteky okolo Francúzska sú čo do sledovanosti na treťom mieste, hneď za olympiádou a majstrovstvami sveta vo futbale.
Zisky z reklamy sú jedna vec, morálka druhá. Aspoň to si tento rok povedali nemecké verejnoprávne televízie ARD a ZDF. Keď 18. júla zverejnili pozitívny dopingový nález u nemeckého jazdca Patrika Sinkewitza, nemecké televízie sa rozhodli konať a okamžite, napriek veľkým stratám, zrušili priame prenosy z Tour. „Dúfame, že prispejeme k razantnému postupu proti všetkým vinníkom,“ vyhlásilo vedenie ZDF. Keď však potom televízia namiesto 11. etapy vysielala prírodopisný film o živote slonov, prispela akurát tak k hnevu nemeckých športových fanúšikov. Keď prenosy začala vysielať SAT1, tak sa na prenos pozeralo milión ľudí.
Médiá mali očividne tento rok na situáciu v Tour vyhranenejší názor, ako sami fanúšikovia. Je však aj veľa novinárov, ktorí si uvedomujú, že uhorková sezóna bez Tour by bola oveľa vyprahnutejšia. Vie to aj taliansky športový denník La Gazzetta dello Sport, ktorý napísal: „Tour zažila šok, ale je presvedčená, že je na správnej ceste. Forza Tour, nevzdávaj sa!“
(mgr)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.