Najznámejším hajtmanom je od vlaňajška jeho kolega David Rath, „interpelační buldog“ ČSSD, ktorý riadi Stredočeský kraj. Čím to je, že hajtmanstvo láka v Česku i známe tváre? Pretože sa stalo pokračovaním celoštátnej politiky inými prostriedkami.
Vznik krajov bol v Česku zdĺhavý a rozpačitý; dlho im bránil vtedajší premiér Václav Klaus, ktorý ich považoval za zbytočný a drahý medzičlánok. Kraje dostali právomoci v školstve, zdravotníctve a doprave, prvá kampaň v roku 2000 však bola bezradná a bez tém. Vyhrala ODS a ľudovci, hajtmanmi sa stávali primátori veľkých miest. Prinajmenšom dvaja mali istý vplyv i vo „veľkej“ politike: Petr Bendl z Kladna a najmä Evžen Tošenovský z Ostravy. Dvojmetrový, málovravný Tošenovský mal povesť uvážlivého technokrata, ktorý ako jeden z mála v ODS dokáže na ľavicovom Ostravsku vyhrávať voľby (práve jeho – a nie seba, ako sa mylne traduje – predseda ODS Topolánek charakterizoval ako „chlapa s guľami“).
V roku 2004 sa krajské voľby stali zástupným referendom o stredoľavej vláde slabého premiéra Grossa. ODS drvivo vyhrala, ovládla všetky kraje okrem južnej Moravy. Voľby mali navyše veľkú tému s celoštátnym významom: ODS chcela previesť krajské nemocnice na akciové spoločnosti alebo ich sprivatizovať – a voliči súhlasili. Neskoršia vláda premiéra Paroubka a ministra zdravotníctva Ratha zviedla s „modrými“ krajmi tvrdý zápas. Snažila sa ich zákonom prinútiť k premene nemocníc na neziskové firmy; zákon však zrušil Ústavný súd.
Krajské voľby 2008 boli naopak zástupným hlasovaním o reformách vlády Mirka Topolánka. ČSSD spustila veľkolepú kampaň: krajské kandidátky viedli známe tváre (Rath, Hašek, bývalí ministri) a hlavným sľubom bolo preplácanie povinných poplatkov v krajských nemocniciach. Víťazstvo bolo impozantné, ČSSD dnes riadi všetky kraje s výnimkou Prahy (a poplatky skutočne hradí).
Kraje majú veľké rozpočty (napríklad Stredočeský 17 miliárd korún, Juhočeský 11 miliárd) a dostávajú takmer 9 percent z výnosu hlavných daní. Hoci 85 percent ich výdavkov je mandatórnych, najmä na platy v školstve a zdravotníctve, pre ČSSD a ODS sú to lákavé laboratóriá: tu sa testujú budúce celoštátne koalície a nápady pre „veľkú“ politiku. A taktiež sa v nich budujú regionálne voličské základne: možno to nie je neracionálna stratégia, keď sa niekto rozhodne byť radšej prvým politikom na južnej Morave než x-tým v Česku.
Autor je vedúci prílohy Orientace v Lidových novinách
Vznik krajov bol v Česku zdĺhavý a rozpačitý; dlho im bránil vtedajší premiér Václav Klaus, ktorý ich považoval za zbytočný a drahý medzičlánok. Kraje dostali právomoci v školstve, zdravotníctve a doprave, prvá kampaň v roku 2000 však bola bezradná a bez tém. Vyhrala ODS a ľudovci, hajtmanmi sa stávali primátori veľkých miest. Prinajmenšom dvaja mali istý vplyv i vo „veľkej“ politike: Petr Bendl z Kladna a najmä Evžen Tošenovský z Ostravy. Dvojmetrový, málovravný Tošenovský mal povesť uvážlivého technokrata, ktorý ako jeden z mála v ODS dokáže na ľavicovom Ostravsku vyhrávať voľby (práve jeho – a nie seba, ako sa mylne traduje – predseda ODS Topolánek charakterizoval ako „chlapa s guľami“).
V roku 2004 sa krajské voľby stali zástupným referendom o stredoľavej vláde slabého premiéra Grossa. ODS drvivo vyhrala, ovládla všetky kraje okrem južnej Moravy. Voľby mali navyše veľkú tému s celoštátnym významom: ODS chcela previesť krajské nemocnice na akciové spoločnosti alebo ich sprivatizovať – a voliči súhlasili. Neskoršia vláda premiéra Paroubka a ministra zdravotníctva Ratha zviedla s „modrými“ krajmi tvrdý zápas. Snažila sa ich zákonom prinútiť k premene nemocníc na neziskové firmy; zákon však zrušil Ústavný súd.
Krajské voľby 2008 boli naopak zástupným hlasovaním o reformách vlády Mirka Topolánka. ČSSD spustila veľkolepú kampaň: krajské kandidátky viedli známe tváre (Rath, Hašek, bývalí ministri) a hlavným sľubom bolo preplácanie povinných poplatkov v krajských nemocniciach. Víťazstvo bolo impozantné, ČSSD dnes riadi všetky kraje s výnimkou Prahy (a poplatky skutočne hradí).
Kraje majú veľké rozpočty (napríklad Stredočeský 17 miliárd korún, Juhočeský 11 miliárd) a dostávajú takmer 9 percent z výnosu hlavných daní. Hoci 85 percent ich výdavkov je mandatórnych, najmä na platy v školstve a zdravotníctve, pre ČSSD a ODS sú to lákavé laboratóriá: tu sa testujú budúce celoštátne koalície a nápady pre „veľkú“ politiku. A taktiež sa v nich budujú regionálne voličské základne: možno to nie je neracionálna stratégia, keď sa niekto rozhodne byť radšej prvým politikom na južnej Morave než x-tým v Česku.
Autor je vedúci prílohy Orientace v Lidových novinách
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.