Sudcovia: Je to čoraz horšie

1. Po nástupe Štefana Harabina na Najvyšší súd prišlo k viacerým zmenám, ktoré sa bezprostredne  dotkli nielen sudcov, ale aj administratívnych pracovníkov NS. Pre údajnú nadbytočnosť prišlo o svoje miesta 12 administratívnych pracovníkov, pričom táto zmena sa bezprostredne dotkla chodu súdu a tým aj samotných sudcov. 

Už v mesiaci júli podal Š. Harabin   návrhy na  disciplinárne stíhanie viacerých sudcov NS,  návrhy sa týkali najmä  dlhoročných kritikov Š. Harabina. Zatiaľ zavŕšením disciplinárnych návrhov voči sudcom NS je návrh Súdnej rady (ktorej predsedom je Š. Harabin)  na disciplinárne stíhanie sudcu JUDr. Petra Paludu, ktorému bol aj pozastavený výkon funkcie sudcu. 

  2. Predseda súdu pozastavil výplaty už schválených odmien zhruba 20 sudcom NS, čo väčšina z nich vnímala ako jeho odpoveď na  podporu kandidatúry Evy Babiakovej na post predsedu NS. Nevyplatenie priznanej odmeny sa týka aj mňa. Rovnako sa ma dotkla aj  zmena rozvrhu práce. Od 1. 10. 2009 som zaradená do senátu (s JUDr. Belkom a JUDr. Ing. Gavalcom),   so  špecializáciou  na dôchodkové veci   a ako jediný senát sa špecializujeme  na  azylové veci. Na našu námietku, že bol porušený náhodný výber jedného z dvoch senátov, predseda súdu nereagoval. Presun z malej do ešte menšej kancelárie sa takisto týka aj mňa, s tým, že kanceláriu som musela uvoľniť  administratívnej  pracovníčke. 

1. Zmenil sa prístup k správe súdu a teda k ľuďom - sudcom. Vzťahy zhrubli, ľudia sa navzájom ostýchajú alebo boja. Ovplyvnilo to určite kolegiálne vzťahy, možnosť poradiť sa, vymeniť si názory a teda v konečnom dôsledku objektívne rozhodnúť. Zaťažovaním určitých sudcov, o ktorých sa tvrdia nepravdy, že sú leniví a podobne, sa vytvárajú predpoklady na vytváranie prieťahov v konaní. Tomu prispievajú časté zmeny rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR, niekedy až v rozpore so zákonom, zmeny proti špecializáciám sudcov, zmeny, ktoré poškodzujú ich pracovné podmienky (sťahovanie a nezlepšovanie podmienok počas pojednávaní v pojednávacích miestnostiach). Namiesto toho sa po nástupe venuje viac času a peňazí zabezpečeniu sudcov blízkych názorovo predsedovi súdu a jemu samotnému. Stačí porovnať si pracovné podmienky.

Výsledky činnosti sa ukážu v nasledujúcich rokoch.

2. Dostal som možnosť brániť sa v disciplinárnom konaní, som nútený nepracovať, predseda ma obral o odmeny k 50. narodeninám, čo sa doposiaľ nikomu neprihodilo. Predseda ma poškodzuje a ponižuje pred očami celého Slovenska a jeho vrcholných predstaviteľov na pokračovanie. Tí sa tvária, že nič nevidia a nepočujú. Stáva sa zo mňa nesvojprávny človek, ktorému orgány štátu odoberajú aj posledné ostrovčeky dôvery v zákonnosť a spravodlivosť. Márne upozorňujem na prípad perzekúcie u seba a kolegov. Zrejme bude nevyhnutné obrátiť sa už len na orgány EÚ a OSN tak, ako to kedysi spravil v roku 2000 sám pán Harabin.

Samospráva súdnictva je totiž v rukách skupiny ľudí, ktorí rozhodujú svojvoľne a bez ohľadu na znenie Ústavy a zákonov Slovenskej republiky.

1. Zmenila sa celková atmosféra na súde, keď nový pán predseda, na rozdiel od svojho predchodcu, sa k sudcom nespráva ako prvý medzi rovnými, ale ako šéf voči svojím podriadeným, navyše v závislosti od stupňa ich „ústretovosti“

2.Musím počítať s tým, že za vyjadrený kritický názor na pôsobenie pána Harabina príde skôr či neskôr postih, či už vo forme zmeny v rozvrhu práce, nevyplatenia či nepriznania odmeny, osočovanie pred kolegami bez možnosti sa brániť... Aj s vedomím týchto dôsledkov však mlčať nemôžem, i keď mojou motiváciou nie je ani túžba po moci, ani potreba sa zviditeľňovať či politikárčiť, ako je mi prisudzované, ale len túžba, aby post predsedu Najvyššieho súdu zastávala osobnosť toho hodná, ktorú by som si mohla vážiť a byť na ňu hrdá. 

Pôvodný predseda Najvyššieho súdu nerozdeľoval sudcov na skupinu lenivých a neschopných sudcov, čo nemajú v justícii čo robiť, a na skupinu iných sudcov. Pôvodné vedenie neiniciovalo bezdôvodné disciplinárne stíhania sudcov, ktorí v minulosti alebo súčasnosti kritizovali toto vedenie za jeho neschopnosť. Súčasný predseda Najvyššieho súdu, napriek povinnosti zachovať rovnaký prístup ku všetkým sudcom Najvyššieho súdu, hoci je predsedom pre každého sudcu bez rozdielu, si takýto prístup nevie osvojiť, a v dôsledku tohto stavu zavládol na Najvyššom súde pocit strachu a neistoty.

Ako člen Sudcovskej rady NS SR pociťujem, že Sudcovská rada nie je rovným orgánom pre vedenie súdu, ale sa stala poslušným a rýchlym vykonávateľom pokynov vedenia súdu. Často nie je daný dostatočný časový priestor pred rokovaním Sudcovskej rady na vlastnú prípravu, respektíve na zistenie názoru iných sudcov.

Takisto moje „odseknutie“ od pôvodnej špecializácie na finančné právo a právo  životného prostredia a následné preradenie do dôchodkovej agendy mi sťažuje pracovné podmienky na rýchle vybavovanie spisov.