Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moje audioprechádzky

.františek Šebej .časopis .fenomén

Audioknižky som objavil na svojej prvej ceste do Ameriky v roku 1990. Komunizmus padol iba pred chvíľou a naša emigrovaná kamarátka Táňa pozvala moju ženu Vierku a mňa k sebe do San Diega v Kalifornii.

Z tej, ešte stále sivej komunistickej krajiny rovno na juh Kalifornie, kde skoro nikdy neprší, kde všetko kvitne a je ukrutne farebné a kde sa v oceáne chodia na vás pozerať tulene a delfíny. Dlhé roky predtým som nemal ani pas. Tánin vtedajší priateľ Hans, prešedivený bradatý námorník z Holandska s opálenou tvárou, ktorý, keď nebol na mori vo svojej plachetnici, tak počúval klasickú hudbu a čítal vážne knižky, mal audioknižiek celú knižnicu. Odpočiatku ma fascinovali – v tom čase boli ešte iba na audiokazetách, nie na CD nosičoch. Podľa jeho slov ich ľudia počúvali najmä v aute, lebo pre mnohých bolo v Amerike bežné stráviť denne na ceste do práce i z práce celé hodiny. Hneď sme nakúpili prázdne kazety a skopírovali audio verziu Stručnej histórie času od Stephena Hawkinga, ktorú som potom počul na cestách autom do Prahy a z Prahy celú asi päťkrát. Odvtedy ma audioknižky držia a začal som si ich zháňať. Neskôr som v bratislavskom Artfóre objavil audioknižky v angličtine z anglického vydavateľstva Penguin books, o ktoré nebol príliš veľký záujem, hoci boli medzi nimi skvosty. Navyše stáli takmer menej ako nové prázdne kazety. Odvtedy mám Travels with Charlie (Potulky s Charliem), ktoré nádherne čítal na šiestich 90-minútových kazetách americký herec Gary Sinise, vtedy známy najmä v divadelných kruhoch. Dnes je jedným z tých slávnych detektívov v seriáloch CSI. Páči sa mi aj tam, ale za toho Steinbecka som mu vďačný. A z tých čias mám, tiež v audiopodobe, knižku On the Road  (Na ceste) od Jacka Kerouaca, ktorú číta výborný herec David Carradine, neskôr známy ako hlavný lotor v Tarantinovom kultovom filne Kill Bill.
Ako mi kedysi povedal námorník Hans, Američania počúvajú knižky najmä v aute, ja už takmer výhradne na prechádzke či pri chôdzi, pri krátkych cestách autom hore dolu po meste sa to neoplatí. Audioknižkám som za tých asi 15 rokov úplne prepadol, dnes ich mám celú knižnicu a na prechádzkach z mojich slúchadiel úplne vytlačili muziku. Pôvodne som si ich vždy nakúpil na svojich cestách do Ameriky, lebo všetky veľké kníhkupectvá ako Borders majú zvyčajne celé oddelenie audioknižiek a mnohé knihy, najmä politické non-fiction, vychádzajú v audiopodobe súčasne s vydaním tlačenej verzie. Dnes sa človek  vďakabohu, nemusí trepať za more (hoci ja sa vždy rád trepem), dajú sa objednať cez internet, alebo priamo stiahnuť v MP3 formáte. Iba kvôli audioknižkám som mal najprv kazetové walkmany, neskôr MD recorder od firmy SONY, potom 16-gigový iRiver, na ktorý sa zmestili v MP3 či WMA formáte desiatky knižiek, a teraz mi knižky zaberajú viac než polovicu priestoru v knižnici môjho iPhonu. Úžasne pohodlné, hoci úprimne, aj s tými kazetami to išlo celkom fajn. „Prečítať“ audioknižku trvá niekoľko dlhých prechádzok – napríklad neskrátená podoba Free to choose (Sloboda voľby) od Miltona a Rose Friedmanovcov je na desiatich asi 70-minútových CD nosičoch.
Rád chodím a keď som sám, alebo s mojím psom Sarah (to najčastejšie), počúvam. A tak chodíme po lese, po dunajskej hrádzi a hocikde – Sarah, ja a s nami Robert Kagan, Milton Friedman, Fareed Zakaria, Robert Spencer, Bernard Lewis, Jarred Diamond, James Surowiecki, Daniel Goleman, Viktor Frankl, Henry Kissinger, ale aj Michael Crichton. Určite jedny z najkrajších prechádzok sme mali Sarah a ja s pani Elizabeth Marshall Thomas a s jej príbehom „prvých ľudí“ z púšte Kalahari The Old Way. Táto vzácna žena, nesmierne citlivá antropologička a zoologička, strávila v spoločnosti šťúplych bušmenov v Afrike dlhé desaťročia a objavila u nich bohatstvo citov a vzťahov, ktoré dokáže zahanbiť moderného človeka. Jedenásť a pol hodiny trvajúcu audioverziu svojej knižky si načítala sama v roku 2006. Mala vtedy 76 rokov. Z prechádzok s pani Thomas sa mi nechcelo domov. Chcelo sa mi hlas tej múdrej starej dámy počúvať aj ďalej, čo je doma ťažko, ak nechcete byť duchom neprítomný odľud so skleneným pohľadom a slúchadlami na ušiach.
Audioknižky majú jedinú nevýhodu – ak s nimi chcete pracovať, citovať ich, treba si radšej prikúpiť i tlačenú verziu. Ale to je pre nás, knihomoľov, hádam samozrejmé, i keď sporovlivá časť rodiny potriasa (tak trochu právom) hlavou. Nech žijú audioknižky, ktoré sa dajú čítať, aj keď kráčate.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite