Nobelova cena za mier nie je, samozrejme, žiadny objektívny výber toho najlepšieho v oblasti mieru. Napokon, samotný pojem mier je mätúci – keď v roku 1938 Daladier a Chamberlain ustúpili v sudetskej otázke Hitlerovi a obetovali Československo, robili to tiež v mene mieru. Ale realita bola celkom opačná – slobodný svet dostal za ustupovanie fašistickému zlu strašnú vojnu. Musel prísť muž vojny Churchill, a vylodenie americkej armády v Európe, aby slobodný svet obstál a fašizmus bol porazený. Kto urobil pre mier viac?
Aj keď americký prezident Carter (mimochodom, tiež držiteľ Nobelovej ceny mieru) sníval počas Studenej vojny o dohode s Moskvou, išlo mu najmä o mier. Za potlesku elít, intelektuálov aj akademikov. Lenže slobodný svet za ustupovanie komunistickému zlu znovu pykal – Rusi vpadli do Afganistanu, aby ešte viac rozšírili ríšu neslobody, Amerika ostala výrazne oslabená (čo okamžite využil Irán na jej poníženie rukojemníckou drámou v Teheráne), a celý Západ zmätený. Znovu musel prísť muž Hviezdnych vojen Reagan a železná lady Thacher, aby slobodný svet obstál a komunizmus padol. Kto urobil pre mier viac?
Oceňovať ľudí za ich príspevok k mieru je teda zradné. Dnešné pekné mierové slová sa môžu už zajtra ukázať ako cesta k utrpeniu a vojne, naopak, dnešný tvrdý postoj môže už zajtra priniesť úľavu a pokoj zbraní. Nobelova cenu za mier pre Baracka Obamu je práve v tomto zmysle zjavne predčasná.
Navyše, Obama zatiaľ nič konkrétne pre mier neurobil. Vyhral voľby, pretože podmanivo rečnil. Aj o mieri. A ďalej? Aký čin, významný pre mier, nasledoval? Chce napríklad vycúvať z Iraku, ale až keď to bude rozumné. To chcel aj Bush. V čom je rozdiel? Obama, naopak, nechce vycúvať z Afganistanu, posiela tam dokonca viac vojakov, pretože chce s Talibanom vyhrať. To chcel aj Bush. V čom je rozdiel? V priazni elít a svetových médií. Trochu povrchné kritérium na Nobelovu cenu.
Rozdiel, naopak, vidno v prístupe k Rusku – Bush pri protiraketovej obrane Putinovi neustúpil, Obama áno. Ale je to krok k mieru? Kto verí, že Rusko už nemá imperiálne ambície, odpovie áno, kto tomu neverí, odpovie nie. Ale stavať svetový mier na viere v Rusko je po skúsenostiach z 20. storočia kriminálny hazard.
Ďalší viditeľný rozdiel je v prístupe k jadrovým zbraniam. Bush ich chápal ako dôležitý nástroj odstrašenia, Obama sníva o svete bez nich. Lenže, v čom by bol taký svet lepší? Nie je to najkrajšie svedectvo o ľudstve, ale je to pravda – jadrové zbrane zabezpečili, že svet už viac ako 60 rokov nepozná nového Hitlera a Stalina. Ak jadrové zbrane odstránime, čo odstraší Irán od napadnutia Izraela, čo zabráni vojne medzi Indiou a Pakistanom, čo zastaví čínsku armádu, ak sa tamojší komunisti nadýchnu na útok? Sen o svete bez jadrových zbraní je zvodný, ale v skutočnosti je nebezpečný, pretože nesmeruje k mieru, ale k viacerým krvavým vojnám.
Napokon, čím Obama spojil ľudí a posilnil svetovú diplomaciu? Amerika je rozdelená ako za Busha, zvlášť po Obamových plánoch na povinné zdravotné poistenie. A Európa nechce pomôcť Obamovi v Afganistane tiež rovnako ako predtým Bushovi. O akom spojení je reč?
A silnejšia svetová diplomacia? Myslí sa tým OSN, aréna tyranov, ktorí občas predsedajú Komisii pre ľudské práva a dávajú lekcie slušnosti Izraelu, jedinej demokracii v oblasti? V čom je dnes bájna OSN lepšia? V ničom.
Na rovinu – Obama nedostal Nobelovú cenu za mier, ale za to, že oživil umierajúcu nádej svetovej ľavice a pacifistov. V poriadku, len to netreba skrývať.
Štefan Hríb
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.