Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Most na sever

.časopis .týždeň doma

Predstava agitácie Jána Slotu v Dunajskej Strede asi pobaví všetkých okrem neho. Bélu Bugára však občania v Žiline a Čadci prijali na historicky prvých mítingoch pomerne vrúcne. Znamená to prelomenie etnických bariér v slovenskej politike?

.buďme však úprimní, sympatický Béla môže medzi Slovákmi, ktorí ešte nevideli živého Maďara (obľúbená floskula), doplatiť na efekt kamufláže: žoviálne ho potľapkávajú  mnohí, pred volebnou urnou si však na neho nespomenú. Dôvody? Obavy z toho, že ich hlasy pre opozíciu prepadnú, alebo že „tí fasa Maďari“ budú predsa len piatou kolónou Smeru, ako tvrdí Dzurinda. Pred voľbami do VÚC sa navyše ukazuje aj izolácia Mostu, s ktorým ide iba mimoparlamentná Strana zelených v Banskej Bystrici. Nevraživosť SMK voči bývalým spolustraníkom je taká veľká, že sa nespojili ani v Nitrianskom samosprávnom kraji, kde Maďari v minulosti „valcovali“, čím sa zaslúžili o vznik slovenskej koalície.

.na kávičkách s Bélom

V piatok o tretej čaká krajský šéf strany Most–Híd, stredoškolský pedagóg a Slovák Ján Marosz (pozri rozhovor v článku "Nemôžem sa prizerať" ), pred parkovacím domom v centre Žiliny. Béla Bugár a Gábor Gál prechádzajú svižným krokom okolo sochy Andreja Hlinku, pri ktorej pijú čučo miestni lúzeri. Smerujú do jednej z bočných uličiek pri Mariánskom námestí, kde si obzrú ponuku kancelárskych priestorov pre krajské štruktúry. Dnes Most sídli na periférii mesta.
Bugára cestou zdravia okoloidúci. Poznajú ho z médií. Vysmiate študentky, ktoré majú narodeniny, sa s ním fotografujú. „Je to zážitok vidieť ho, no mohol by doniesť maďarské klobásy,“ poznamenajú mladí v kaviarni, kde sa novej strane predstavuje pravicový kandidát na župana za koalíciu SDKÚ-KDH-OKS. Dohodnú sa na podpore. „Čo študujete?“ pýta sa potom Bugár mladých na lavičke. „Všetko, čo príde,“ znie odpoveď. Maturanti povedia, že je fajn vidieť ho pred mítingom naživo. „Dúfam, že ma uvidíte naživo aj po ňom,“ smeje sa Bugár. Na otázku, či sa nebojí, odvetí: „A čoho?“ Objavujú sa dievčiny v slamených klobúkoch propagujúce taliansku kávu. Aj ony sa fotografujú s populárnym Maďarom – s fialovým domom Jána Slotu v pozadí. Prichádza jedna z kľúčových postáv protislotovského odboja v tomto meste Peter Ničík. Sťažuje sa na špinavosť politiky, no Bugár ho utešuje slovami, že politika nie je špinavá, takou ju robia ľudia. „Keď motyka vystrelí, budeme vo vláde,“ dodá. Majiteľ kaviarne na rohu námestia volá hlúčik na dobré kapučíno s kakaovým srdiečkom na pene. Neprekávičkujú sa nám tí Maďari na severe? „Tak idzeme, ta co,“ povie Bugár. Východniarsky dialekt tu znie asi tak prirodzene ako záhoráčtina v Trebišove. Prichádza predavač žrebov Zlatičko. Bugár kupuje dva, no nevyhrá nič. „Ste frajer, skoro. Z každého žrebu mám zisk dvadsať centov,“ povie predavač a dodá: „Vy hovoríte dobre po slovensky. Ale je hrozné, ako dávajú niektorí Maďari tomu slovenčinovi.“ Prítomní sa schuti zasmejú.
Bugár sa pred Ničíkom rozhovorí o mýte, podľa ktorého sa všetci politici nechávajú korumpovať. „Dary nad sto dolárov treba nahlásiť. Raz som bol ako podpredseda parlamentu namiesto Migaša v nejakej arabskej krajine, nepamätám si už ktorej. Dali mi do daru dve lode, makety. Kde kotvia? – pýtali sa ma potom naše úrady,“ zasmeje sa.

.medzi svojimi
„Dobrý deň, konečne slušný poslanec v Žiline!“ zvolá okoloidúci. Pred kaviarňou Astoria už čakajú okresní šéfovia z Čadce a Bytče, podľa mien Slováci. Inak, Most v priebehu krátkeho času stihol vybudovať pomerne bohatú sieť štruktúr, má zastúpenie azda v každom významnejšom meste na severe. Kto sú to a čo ich vedie k tomu, že sa angažujú pre neetablovanú stranu? Novinár Jozef Letko je krajský predseda v Trenčíne, kde sú ,podobne ako v Žiline, Maďari skôr exotickým úkazom. „Mám štvrtinový český pôvod, po starom otcovi z maminej strany. Vyrastal som rovnako na slovenskej ako na českej kultúre, moja manželka je Maďarka zo Šamorína,“ hovorí Letko a pokračuje: „Pripadá mi nenormálne, aby sme Čechov brali ako tých normálnych, kdežto Maďari sú tí so zelenými anténkami.“
V kaviarni čaká asi tucet zvedavých občanov a desať novinárov, no miesta sa postupne zapĺňajú. Prevažuje stredná vrstva, miestna inteligencia. Pri okne sedia aj dve staršie dámy. Na nič sa nepýtajú, no ustavične si čosi šuškajú. Bugár hovorí obligátne reči o spolupráci medzi väčšinovým národom a menšinovým spoločenstvom. Bez toho, aby chcel jeden druhému ublížiť. Prvá otázka z publike smeruje k tomu, s kým chcú uzatvárať koalície. „Sme pravicová strana, teda najbližšie máme k SDKÚ a KDH, ktorí sú však zatiaľ voči nám rezervovaní. Ale to prejde. Musia prekonať fakt, že budú s nami súperiť o voličov,“ vraví Bugár a na adresu budúcej spolurpáce s vládnou koalíciou rezolútne dodá: „Ak budú naďalej vyvolávať napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, neprichádza to pre nás do úvahy.“
Lídri Mostu ešte zmienia svoj antikorupčný program (verejné obstarávanie treba robiť centrálne a cez internet), svoju predstavu riešenia rómskej otázky (pokračovať v programe rómskych asisentov, zaviesť internátne školy a drobnú kriminalitu riešiť tak, že páchateľ bude musieť odpracovať dvojnásobok hodnoty kradnutých vecí). Potom divák, ktorý sa predstaví ako Ferko Fekete z Čiernej nad Tisou, čo zrejme nie je pseudonym, prednesie najmenej dvadsaťminútový monológ. Posplieta všetko možné, no neopýta sa nič. Bugár správne vytuší, že ho trápi nízka kvalita tlmočníckych služieb pri návštevách politikov, v čom mu však nemôže pomôcť. Lídra strany viac zaujme otázka, aké robia v Moste opatrenia, aby sa medzi nich neinfiltrovali kariéristi. „Ak niekto presurfoval päť-šesť strán, je to pre nás problém. Dve-tri, to sa ešte dá,“ povie Bugár a dodá: „Sever Slovenska nepoznáme, preto sa spoliehame na miestnych, koho nám odporučia. Na východe sa u mňa osobne hlásil do strany človek, o ktorom sme zistili, že je to aktívny člen SNS. Neprijali sme ho, samozrejme.“

.v epicentre SNS

V Čadci je to rázovitejšie. Nejde iba o to, že bowling centrum blízko centra mesta je menej noblesné prostredie. Začiatok mítingu vyzerá hrozivo, miestnosť je prázdna. No len čo vojde Bugár, začnú sa trúsiť zvedavci, z vedľajšej pizzerie a krčmy. Každému z nich podá ruku. Čadčiansky okresný predseda Ladislav Ščury predstaví Most ako poslednú transparentnú politickú stranu na Slovensku. Nikto netlieska, no ani nepíska.
Prvú otázku kladie miestny podnikateľ, ktorý otvorene povie, že volí SaS a nechápe, prečo sa tieto dve strany nespoja. „Rokovali sme s pánom Sulíkom. Dokonca som osobne podpísal petičnú akciu za vznik SaS. Aj keď si nemyslím, že každý poslanec jazdí opitý, ako to tvrdia na bilbordoch. Uvažovali sme, že v niektorých krajoch by sme sa už teraz pri voľbách do VÚC vedeli spojiť. Pán predseda Sulík mal však názor, že buď pôjdeme spolu všade, alebo nikde, a na tom to stroskotalo.“
O Lipšicovej predstave úzkeho spájania opozičných síl pred voľbami hovorí Bugár ako o projekte, ktorý má šancu na úspech iba vtedy, ak sa vrátia k Modrej koalícii spred roku 1998. Nič tomu však nenasvedčuje. „Keby sme sa dostali do vlády v roku 2006, Fico by nemohol robiť takú politiku, akú robí. Strana by stratila, ale získal by štát. Nástenkové tendre a „ficoviny“ by neboli,“ tvrdí Bugár. Vzápätí sa hlási o slovo provokatér. Starší pán sa pýta, prečo hneď prvý mesiac po nástupe Dzurindovej vlády zrušili dvadsaťdva sociálnych zákonov. Bugár odpovedá obšírne, no pán je čoraz nespokojnejší. „Kedy vrátite Slovensku historické pamiatky z Maďarska?“ pýta sa. „Ja?“ opáči Bugár. „Vy Maďari! Chodíte po rozumy do Budapešti,“ kričí čoraz nespokojnejší občan a odchádza, nečakajúc na odpovede. „Dovidenia,“ kričia za ním hlasno ostatní. Sú tu aj voliči Smeru, možno aj SNS, no zvedaví na Bugára. Ktovie, či aspoň niektorých z nich presvedčil. Inak, Anna neprišla.

.mosty v Humennom

Na druhý deň sa vo Veľkých Kapušanoch, etnicky zmiešanom mestečku pri ukrajinskej hranici, konajú oslavy 60. výročia založenia maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok. Prišiel aj Miklós Duray. Bohatý program iba v maďarčine, umelecké súbory, kotlíkový guláš a pohostenie adeptmi kulinárskeho umenia z Maďarska.
„Mosty, samozrejme, existujú v kultúre. Myslím si však, že tie, ktoré chce vytvoriť pán Bugár, prirodzené nie sú,“ hovorí predseda celoštátneho Csemadoku Béla Hrubík s tým, že je dobrým zvykom pozývať na ich akcie aj slovenské súbory. Csemadok už päť rokov pôsobí aj v neďalekom 37-tisícovom Humennom, kde žije iba 390 Maďarov. Zaslúžil sa o to presbyter humenského cirkevného zboru Arpád Csontos. „Manželka upratovala v roku 2004 staré dokumenty, ktoré sme chceli vyhodiť a našla preukaz môjho nebohého otca. Zistili sme, že presne pred päťdesiatimi rokmi ukončil v Humennom Csemadok svoju činnosť, pre nezáujem. Tak sme to obnovili,“ spomína Csontos a dodá: „Dnes máme 39 aktívnych členov. Zhodou okolností sme desiati dva roky predtým vstúpili do SMK. A teraz sme traja prešli k Mostu. Myšlienky pána Duraya sú pre nás príliš radikálne.“  
Zvláštne je aj niečo iné. Aktívnou členkou humenského Csemadoku je aj Csontosova manželka Valéria, pôvodom Slovenka z Maďarska, odkiaľ ju ako štvorročnú presídlili s rodičmi v roku 1947 v rámci presunov obyvateľstva. „Sťahovali sme sa s poslednou várkou. Z Maďarska prišlo vyše osemdesiattisíc ľudí, opačným smerom menej, nebolo toľko fašistov ani dobrovoľníkov. Jasne sa pamätám, ako chodili po našej obci v novohradskej župe agitátori. Tlampačmi vyzývali ľudí, aby sa hlásili na presídlenie. Môj starý otec, pôvodom Slovák, podpísal,“ dodáva Valéria Csontosová, ktorá si podľa svojich slov v Humennom zvykla, podobne ako jej manžel. Hovoria o tolerantnom meste, kde ľudí vedie vzájomná úcta. Dokonca taká, že terajší predseda miestnej organizácie SNS je ich príbuzný. A ten predchádzajúci vedel dobre po maďarsky. Potom však na to v centrále strany prišli a vymenili ho...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite