Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Labašgate

.jozef Majchrák .martin Hanus .časopis .týždeň doma

Presne pred rokom generálny prokurátor Dobroslav Trnka vyhlásil, že jeho tím vyšetrovateľov už v kauze Hedvigy Malinovej urobil všetky úkony a čaká sa len na znalecké posudky. Prípad teraz dosiahol nový vrchol. Lepšie povedané, nové dno. Reč je o čerstvom znaleckom posudku Lekárskej fakulty UK.

V prípade Hedvigy Malinovej si verejnosť aj novinári zvykli už na všeličo. Preto už nikoho nevzrušovalo, že vypracovanie dôležitého posudku, ktorý mal preskúmať príčiny a rozsah zranení Hedvigy Malinovej, sa neustále naťahovalo. Podľa pôvodných vyjadrení generálneho prokurátora mal byť hotový už pred pol rokom. Veľké meškanie sa dalo dobromyseľne vysvetliť aj tým, že odborníci si uvedomujú závažnosť posudku, a preto im obzvlášť záleží na kvalite. V mene Lekárskej fakulty UK však teraz dekan Peter Labaš predložil dokument, ktorý bude v odbornej obci zrejme ešte dlho príkladom toho, ako nemá vyzerať znalecký posudok. Možno sa o tom raz budú učiť aj študenti medicíny na Lekárskej fakulte UK...   
.verejný dištanc
Obraz Labašovho posudku, ktorý má dokazovať, že Hedviga Malinová v skutočnosti nebola zbitá a jej zranenia vznikli v čase pred 25. 8. 2006, teda pred údajným napadnutím, sa minulý týždeň rozpadol v priebehu pár dní. Denník SME priniesol vyjadrenia troch lekárov, ktorí boli v posudku uvedení ako spolupracujúci odborníci. Prodekan LF UK a stomatochirurg Peter Stanko sa však ohradil voči kontextu, v ktorom Labaš použil jeho odborné vyjadrenie. Labaš totiž spochybnil tvrdenie Malinovej, že dostala facku, lebo inak by boli rana a opuch na pere väčšie. Stanko sa pre SME vyjadril: „Nevedel som, že to bude spracované v takejto forme. (...) Facka sa nedá vylúčiť, ani pád na bradu, nepredpokladám samopoškodenie.“ Viera Kořínková, uvedená ako jediná psychiatrička, ktorá sa mala podieľať na posudku, sa od autorstva verejne dištancovala. Labašovi totiž už v júli 2008 zaslala list, v ktorom ho požiadala o zrušenie členstva v znaleckej komisii. Rovnako sa ohradil aj chirurg Luděk Vrtík, ktorý denníku SME uviedol, že sa na posudku nijako nepodieľal. „Moje meno je tam uvedené bez môjho vedomia a súhlasu.“
Po týchto vyjadreniach vyzerá Labašov posudok ako bezpredmetný. Jeho nedôveryhodnosť by možno potvrdili aj svedectvá ďalších deviatich lekárov, ktorých Labaš tiež uviedol ako spolupracujúcich odborníkov. Pokúsili sme sa osloviť siedmich z nich. Prednosta II. chirurgickej kliniky LF UK Ján Škultéty sa o charaktere svojej spolupráce odmietol baviť a položil telefón. Ďalší lekári, neurológ Peter Turčáni či chirurg Martin Huťan, boli minulý týždeň podľa vyjadrení sekretárok mimo pracoviska, respektíve republiky. Prodekanku LF UK Vieru Kristovú, chirurga Štefana Durdíka a rádiológov, profesora Jozefa Bilického a Vladimíra Javorku, sme telefonicky nezastihli a na náš e-mail do uzávierky nereagovali. Predsa sme však našli aspoň jedného lekára, ktorý si za svojím členstvom a prácou v Labašovom tíme stojí: „Moj názor je vyjadrený v posudku. O vysoko odbornom posudku nemajú novinári čo rozprávať. Takýto posudok sa na verejnosti nemá čo pretriasať. Z môjho pohľadu je posudok v poriadku,“ uviedol pre .týždeň chirurg Marián Vicián. Chirurg má v podstate pravdu: o vysoko odbornom posudku naozaj nemajú novinári čo rozprávať. Problém tohto posudku je však v tom, že niektoré jeho zlyhania dokáže posúdiť aj laik. 
.rozpory
Posudok je pochybný nielen preto, že sa od neho dištancovali traja údajne spolupracujúci lekári, ale pre samotný obsah.  
Na strane 24 Peter Labaš píše: „U poranenia pery s miernym opuchom však nie je možné konštatovať, že vznikol v dôsledku útoku na jej osobu (H.Malinovú – pozn. red.) dňa 25. 8. 2006. Musel vzniknúť už pred týmto dátumom tak isto aj krvné podliatiny na vnútorných stranách stehien museli vzniknúť už pred dňom 25.8.2006 a postupne odoznievali“. To je jedna z kľúčových častí posudku, v ktorom dekan Labaš vylučuje, že Malinová tieto zranenia utrpela 25. 8. 2006, keď malo dôjsť k jej napadnutiu. O tri strany predtým Labaš spochybňuje, že Malinová dostala facku: „(...) Pri facke, respektíve údere zovretou päsťou s následným poranením pery by bol traumatický devastačný účinok na peru rozsiahlejší, ako bol nález opuchu na pere dňa 25. 8. 2006 v Nitre.“ Opiera sa pritom aj o vyjadrenia stomatochirurga Petra Stanka, ktorý – ako sme uviedli už vyššie – minulý týždeň túto interpretáciu poprel. Labašovi však na jeho verzii záleží natoľko, že trochu upravuje aj zistenia lekárov, ktorí Malinovú vyšetrovali pred tromi rokmi.  
Pri sumarizovaní zranení Hedvigy Malinovej totiž zabúda, že aj lekári, ktorí ju ošetrovali s odstupom hodín, konštatovali opuch okolo ranky na pere. Na strane 27 svojho posudku píše: „malá tržne zmliaždená rana maximálne niekoľko milimetrová na dolnej pere vpravo s reaktívnym opuchom 1 až 2 centimetre popísaná MUDr. K., respektíve o 12 hod. neskôr oderka na dolnej pere bez opuchu popísaná MUDr.  Š. a MUDr. S.“ 
No ním uvádzaný lekár MUDr S. ( z dôvodu zachovania bezpečnosti lekárov uvádzame iba iniciálky) vo svojej výpovedi pred vyšetrovacím tímom povedal, že „drobný opuch bol okolo malej ranky na pere“.
Na strane 28 svojho posudku profesor Labaš tiež uvádza, že lekár MUDr. M, ktorý Hedvigu Malinovú vyšetril druhý deň po napadnutí (26. 8. 2006), „už vyslovene hovorí  len o malej ranke bez výraznejšieho opuchu, takže tento opuch nekonštatoval, ktorý by si všimol. Uvádza, že bola prítomná iba pohmatová bolestivosť, čo je subjektívny neverifikovateľný údaj poškodenej.“  MUDr. M však vo svoje výpovedi tvrdí: „Konštatovali sme opuch hornej a dolnej pery , to sme videli, a pohmatom citlivosť ľavej strany sánky.“ MUDr M. ďalej pred vyšetrovacím tímom povedal, že Hedvige boli naordinované studené obklady na tvár. Na otázku, z akého dôvodu, odpovedal, že na opuch tváre, hornej pery a bolestivosť sánky. 
Existencia opuchu má pritom v posudku kľúčový význam, pretože práve jeho „odoznievaním“ profesor Labaš podopiera svoje tvrdenie, že rana na Hedviginej pere nemohla vzniknúť v deň udávaného prepadnutia (25. 8. 2006), ale ide o ranu staršieho dáta. 
.nasimulovaná triaška?
Je takisto pozoruhodné, že profesor Labaš sa takmer vôbec nevenoval posúdeniu tvrdení nitrianskej lekárky MUDr M., ktorá Hedvigu Malinovú vyšetrovala v deň napadnutia, bezprostredne po príchode sanitky. Tá pred vyšetrovateľmi uviedla: „Zistila som vysoký krvný tlak 150 na 80. Myslím, že taký tam bol. A zvýšený pulz 150 za minútu.“ Na otázku prokurátora, aký bol jej psychický stav, doplnila: „Pacientka bola vystrašená a veľmi rozrušená, mala triašku po celom tele.“ Na otázku advokáta, prečo si myslí, že svoj stav Hedviga nesimulovala, lekárka odpovedala. „Vysvetlím, normálny tlak krvi je 120 na 70. Pacientka sa na nič neliečila, v tom čase neužívala žiadne lieky na zníženie tlaku krvi, z toho vyplýva, že tlak 150 na 80 je vysoký. Taktiež pulzová frekvencia 150 za minútu je vysoká pulzová frekvencia, norma je od 60 do 80. Taktiež zreničky boli rozšírené, čo býva znakom buď stresu, alebo strachu.“ 
V to ráno pred útokom a pred tým, čo lekárka konštatovala uvedené symptómy, cestovala Hedviga ranným autobusom do Nitry. V ňom sa stretla so svojím pedagógom z univerzity Karolom P., ktorý pred vyšetrovateľmi konštatoval: „Bola veľmi pokojná, nehovorila, že sa boji skúšky, hovorila iba to, že chce skúšku vykonať, aby mohla pokračovať v magisterskom štúdiu.“ Pedagóg neuviedol nič o tom, že by si na Hedviginej pere všimol nejakú ranu s opuchom. Tá tam však už podľa posudku profesora Labaša mala byť... 
.psychika? Nezaujímavé.
Znalecký posudok obsahuje aj Labašove slová na adresu zosnulého riaditeľa Fakultnej nemocnice v Nitre Viktora Žáka. Labaš tvrdí, že počas konzultácií v nitrianskej nemocnici  mu bolo naznačené, že riaditeľ nemocnice „vyvíjal aktivity na ošetrujúcich lekárov počas vyšetrenia pacientky Hedvigy Malinovej.“ Pred vyšetrovateľmi však lekári nič také ani nenaznačili. „Takáto veta rozhodne nepatrí do znaleckého posudku, vôbec to nie je odborná otázka,“ povedal nám súdny znalec, s ktorým sme konzultovali charakter posudku (rešpektujeme, že si neželá byť menovaný). Riaditeľ Žák, ktorý videl Hedvigu po prevoze do nemocnice, charakterizoval pred vyšetrovateľmi jej stav takto: „Šlo o ľahké poranenia, čo do fyzického stavu pacientky, za výraznejšie som považoval poškodenie psychiky mladej dievčiny. Neviem, či som vám dostatočne odpovedal. Jednoznačne bola zbitá.“
Práve poškodeniu psychického zdravia Hedvigy Malinovej sa profesor Labaš vo svojom posudku takmer vôbec nevenuje. Napriek tomu, že prokuratúra sa ho na to vo svojich otázkach výslovne pýta. Labaša ani generálnu prokuratúru doteraz vôbec nezaujímal názor psychiatra Jozefa Hašta, ktorý strávil s Hedvigou po útoku tridsať terapeutických hodín a konštatoval u nej posttraumatickú stresovú poruchu. Jej advokát žiadal, aby vyšetrovací tím Hašta vypočul. Neúspešne – hoci nijaký lekár nestrávil pri liečení Hedvigy toľko času ako Hašto. 
Keďže profesor Labaš spochybnil niektoré nálezy, ako aj neskoršie výpovede lekárov z Nitry a Dunajskej Stredy, o vyjadrenie k posudku sme požiadali aj riaditeľov príslušných nemocníc. Riaditeľ Fakultnej nemocnice v Nitre bol však minulý týždeň na služobnej ceste. Zoltán Horváth, riaditeľ  nemocnice v Dunajskej Strede, reagoval stručne: „Mám na to svoj názor, ale do uzavretia celej kauzy sa k tomu nebudem vyjadrovať.“ 
.prečo?
V prípade tohto posudku sa zdá, akoby profesor Labaš neskúmal skutočný zdravotný stav Hedvigy Malinovej, ale sa iba dopracúval k policajnej verzii prípadu. Prečo by to však tento renomovaný odborník na chirurgiu robil? A prečo si pred celou odbornou verejnosťou dnes tak kazí povesť? Odpovede pozná najmä on sám. Nemôže sa však čudovať, že novinári môžu ako o jednom z motívov špekulovať o jeho vzťahu k prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, ktorého podporil v posledných prezidentských voľbách. Okrem iného vtedy uviedol: „Prezidenta Gašparoviča si vážim hlavne z toho dôvodu, že ako jediný z kandidátov na post prezidenta pochopil a podporil dostavbu univerzitného campusu Lekárskej fakulty na Rázsochách.“ Gašparovič sa stal prezidentom vďaka podpore SMER-u. Vrcholní politici tejto strany vrátane premiéra Fica pred tromi rokmi obvinili Malinovú z klamstva. Špekulujeme správnym smerom, pán Labaš?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite