.ako ste sa stali pred 13 rokmi misionárom v Rusku?
Bola požiadavka z Ruska a ja som biskupovi Balážovi povedal, že keď ma pošle, tak pôjdem. Lebo misionár je človek, ktorý je poslaný. Biskup mi po 15 minútach povedal: choď. Tak som šiel.
.koľko kňazov misionárov je teraz v Rusku?
Asi jedenásť. Šesť saleziánov, ďalej sú dvaja v Omsku, jeden je v Čite, jeden v Krasnodare.
.s misionármi je spojená predstava kňazov obracajúcich na vieru prírodné národy, ktoré o jednom Bohu nikdy nepočuli. Prečo chodíte do pravoslávneho Ruska?
Jednoducho nás tam potrebovali katolíci. Tí sú totiž po celom svete, v Rusku sú to či už litovskí, nemeckí, alebo poľskí katolíci, ktorí nás sem zavolali. Biskupi v Rusku nemajú svojich domorodých kňazov, preto sa obracujú o pomoc na katolícku cirkev. Pred komunistickou revolúciou tam bolo 600 katolíckych kňazov aj semináre, komunisti to však zničili.
.ako sú teraz na tom ruskí katolíci?
Len asi päť percent všetkých katolíckych kňazov tvoria Rusi, ostatní sú cudzinci. Najviac je Poliakov, ďalej sú tam aj Nemci, Američania, Angličania, ale aj kňazi z ďalších krajín.
.aj v Moskve vraj chodia do kostolov najmä potomkovia poľských a nemeckých rodín, je to skutočne tak?
Áno, je to tak, pretože „echt“ Rusi musia byť, samozrejme, pravoslávni. Treba však povedať, že aj medzi echtovnými Rusmi sú takí, ktorí prestúpili do katolíckej cirkvi, pretože cítia, že cirkev má korene v samotnom Ježišovi, teda v počiatkoch kresťanstva. Cítia, že ostatné cirkvi sa oddelili, a preto nespĺňajú všetky podmienky, aké Ježiš Kristus chcel, teda aby bola jedna svätá, všeobecná apoštolská cirkev.
.ako sa pozerajú Rusi na katolicizmus? Je to pre nich symbol Západu...?
Pre vzdelaných a rozhľadených Rusov nie sú katolíci symbolom Západu, ale otvorenosti. Tí obmedzenejší však naozaj hovoria, že katolíci sú symbolom západnej kultúry, hoci v skutočnosti je kresťanstvo úplne univerzálne.
.nie sú rádoví Rusi voči vám nepriateľskí?
Rádoví Rusi nie.
.kto teda?
Pravoslávna hierarchia. Ale aj tu treba rozlišovať. Vzdelanejší ľudia vôbec nie sú proti katolíkom. Nepriateľskí sú len tí, čo sú nedoučení.
.aký prístup prevažuje?
To neviem, tí nedoučenci sú však väčšími krikľúňmi. Tých teda, žiaľ, počuť. Hovoria, že sme heretici a vôbec nie sme kresťania. Tí priateľsky naladení skôr mlčia.
.má pravoslávna cirkev veľký vplyv na štát?
Je to štátna cirkev. Za všetko hovorí fakt, že moskovský patriarcha má kanceláriu v Kremli. Kým je teda štátnou cirkvou, nemôže sa rozvíjať, pretože sám štát nemá záujem na tom, aby stála voči nemu silná cirkev, ktorá by mu prekážala. Väčšinou je pravoslávna cirkev voči štátu celkom lojálna, platí totiž, že štát potrebuje cirkev a cirkev potrebuje štát.
.aký je vzťah štátu ku katolíkom?
Od štátu sme nedostali nikdy ani korunu, štát v Rusku totiž uznal okrem pravoslávnej cirkvi iba moslimov, buddhistov a židov. Len týchto štát zákonom určil ako tradičné cirkvi.
.z čoho potom žijú tamojší katolíci?
Z rôznych darov, peniaze prichádzajú najmä z Nemecka alebo aj od americkej konferencie biskupov.
.stačí to?
Nie je to veľa, všetci si musíme pomôcť nejako sami. Poľskí kňazi hľadajú zdroje doma v Poľsku, my Slováci zase tu na Slovensku.
.darí sa vám?
Osobne v tom nie som nejaký aktívny, ale keď som chcel dostavať kostol, tunajší kňazi mi finančne pomohli.
.vyjadruje sa pravoslávna cirkev k veľkým spoločenským problémom v Rusku, ako je demografický úpadok či vysoký podiel potratov?
K potratom sa nevyjadrujú, lebo to je bolestivá stránka. Celé desaťročia bol totiž jediný spôsob regulácie pôrodnosti potrat. Mnohé ženy podstúpili tento zákrok, a preto pravoslávni v tomto nechcú jatriť rany, radšej to prenechávajú milosrdenstvu Božiemu. Ale čo sa týka manželstiev gayov a podobných nenormálností, s ktorými Západ súhlasí, tu sú pravoslávni kategoricky proti. Patriarcha Alexej II. (zomrel v decembri minulého roka – pozn. red.) hovoril, že predsa nemôžu schváliť niečo, čo je choré a že to treba nazývať pravým menom. Zaujímavé bolo, že keď to povedal v Štrasburgu na pôde EÚ, všetci radšej mlčali. Keby to povedal pápež, ukameňovali by ho...
Pravoslávna cirkev má teda negatíva, ktoré spočívajú v tom, že je proštátna, na druhej strane má aj pozitíva, za ktoré treba ďakovať pánu Bohu.
.vystupuje takto otvorene aj ruská katolícka cirkev?
Áno, Rusko je ešte stále krajina, kde sa môžu v tejto oblasti nazývať veci pravým menom a nikto nás za to neodsudzuje.
.to pôsobí ako paradox, keďže Rusi sú už dosť odkresťančený národ. Koľko ich vôbec ešte chodí do kostola?
Jedno percento.
.ale nie je potom príslušnosť k pravoslávnej cirkvi len takým politickým prejavom?
No iste. Veď v Rusku je celkom normálne, keď poviete „Ja som pravoslávny ateista“. Sú síce veľmi horliví pravoslávni kňazi, ktorí budujú okolo seba živé spoločenstvá veriacich, ale to sú iba kvapky v mori. Je to ešte umocnené tým, že pravoslávni veriaci na rozdiel od katolíkov nemajú cirkevný zákon, podľa ktorého by mali chodiť do kostola pravidelne každú nedeľu.
.koľko ľudí chodí do kostola v nedeľu vo vašej farnosti v Kaliningrade?
Asi tisíc ľudí. Ešte je tam jedna farnosť, kam chodí asi 500 ľudí. Pritom Kalinigrad má 350-tisíc obyvateľov. Tých ľudí treba zobudiť.
.to sa dá ako?
Často vtedy, keď sa ocitajú v životných krízach a hľadajú, čoho sa chytiť.
.to sú však objektívne životné situácie, čo však môžete robiť ako misionár aktívne?
Musím sa s ľuďmi rozprávať, ponúkať nádej, že v živote nie je nikdy nič stratené. Robíme takisto charitu, pomáhame chudobným rodinám, deťom ulice, narkomanom, alkoholikom...
.aká je vlastne sociálna situácia v Kaliningrade? Hovorí sa, že Rusko je bohatá Moskva, a potom chudoba navôkol...
Nešťastie ruskej spoločnosti je, že je tam desať percent veľmi bohatých, a potom všetko ostatné je chudobné. Chýba stredná vrstva, ktorá by žila normálnym spôsobom. Keď starí ľudia dostávajú penziu 4-tisíc rubľov, liter mlieka stojí 40 rubľov, za byt musia zaplatiť okolo 2-tisíc rubľov, k tomu ešte treba zaplatiť za energie...
.je Kaliningrad iný ako zvyšné Rusko?
Iste, vždy tu bolo viac možností, je tu kontakt s Poľskom a Nemeckom, takže sa tu žije lepšie. Keďže je tu veľa poruštených Poliakov či Litovcov, tak je prirodzené, že aj mentalita tunajších ľudí je iná. Poliaci si zachovali svoju identitu tak, že sa po poľsky modlili, hoci všade hovorili po rusky.
.kde ste boli predtým, než ste prišli do Kalinigradu?
V Tule, Čeľjabinsku, predtým som staval kostol v Baku v Azerbajdžane, a predtým som bol v Irskutsku, Čite, odkiaľ som chodil zastupovať kňaza na Kamčatku, v Novosibirsku. Tu na Sibíri boli oblasti, kde 60 až 70 rokov nevideli kňaza a predsa sa tam viera zachovala. V jednej dedine našiel prvý kňaz, ktorý sem prišiel po 70 rokoch, babku, ktorá krstila deti.
.ako sa misionarizuje na Sibíri?
V Čite je vraj okolo 30-tisíc katolíkov zo západnej Ukrajiny, Bieloruska, Litvy, no do kostola chodilo 100 až 120. Našou úlohou je vytvárať priestor pre Boha, ale to sa nedá spraviť nejakou revolúciou. Treba si to premyslieť a spoľahnúť sa na Boha. Najlepšie to robil Vladko Kotes, farár v Čite. Vysedával doma, mal veľa času a keď prišiel za ním nejaký človek, uvaril mu kávu alebo čaj, fajčil s ním cigaretku a besedoval. To sa ľuďom páčilo a neskôr začali chodiť na katechizáciu a na sväté omše. Za poldruha roka už nechodilo do kostola 40 ľudí, ale 120.
.to, že ste Slovák, vám pomáha?
To pomáha, Rusi majú Slovákov radi. Mnohí ako vojaci slúžili v bývalom Československu v čase, keď sme boli okupovaní. Kde sa pohnete, stretnete ruských vojakov, ktorí u nás vtedy boli.
.vyjadrili občas aj ľútosť nad tým, že nás okupovali?
To nie, oni ľútosť nikdy nevyjadrili, oni neboli vinní, ale politici. Vždy len spomínajú, ako im bolo na Slovensku dobre...
.akceptujú Rusi poľských kňazov?
Tí to majú oveľa ťažšie, lebo Rusi Poliakov nenávidia. Často hovoria, že Poliakom nikdy nezabudnú, ako tri roky v 17. storočí bačovali v Kremli. To Rusi Poliakom nemôžu zabudnúť, veď ani Napoleon ani nikto druhý sa nedokázal prebiť. Je to, skrátka, ruský komplex. Ale aj Poliaci majú komplex. Poľskí misionári majú problém s tým, že nevedia s Rusmi normálne zaobchádzať. Je v nich silná národná hrdosť.
.aký má potom zmysel ich misia?
Chodia do Ruska najmä za svojimi Poliakmi.
.akí sú Sibírčania?
Je to zvláštna kasta, sú to všetko vyhnanci. Títo ľudia boli zvyknutí si vždy navzájom pomáhať, je tam väčšia súdržnosť, pretože museli spolu držať, aby nezahynuli. Je to teda iná mentalita ako u Rusov v európskej časti.
.stavali ste tu na Sibíri kostoly?
Museli sme vytvoriť priestor, aby sa mali ľudia kde stretnúť. V Čite som staval kostol aj pastoračné centrum, v Irkutsku som postavil katedrálu aj biskupský úrad.
.vy ste boli niečo ako stavbyvedúci?
Cirkev ma tam poslala ako manažéra stavby.
.čo to znamená stavať v Rusku kostol? Nerobili vám úrady problémy?
V Rusku všetko závisí od toho, aké vzťahy si tam vytvoríte. V roku 2000 tamojší gubernátor irkutskej oblasti povedal, že katedrála musí byť stavba jubilejného roku 2000. Keď to vyhlásil, všetci úradníci boli v pozore, už sa nikto neodvážil klásť prekážky.
.gubernátor v Rusku podporoval stavbu katolíckej katedrály...?
Bol totiž pôvodom Poliak. Vďaka nemu sme mohli začať bez problémov stavať. Nemali sme stavebné povolenie, čo je však v Rusku normálne, nikdy sa nečaká na oficiálne schválenie. Najskôr musíte začať so stavbou, položíte základy, až potom sa vybavujú papiere. Jediné, čo sa vopred vybaví, je, samozrejme, pozemok.
.stavebné firmy sa nesnažili vás oklamať?
Ony by to skúšali, ale vždy sme sa na začiatku dohodli, koľko to bude stáť a za aký čas to postavia. Samozrejme, občas niečo vymýšľali, ale ja som bol vždy tvrdý.
.v Rusku asi treba byť tvrdý...
Iste. Vždy je to tak, že keď vidia, ako môžu človeka oklamať, tak sa z neho smejú. Keď ho oklamať nemôžu, tak si ho vážia.
.vám teda úrady nikdy nerobili problém?
Vždy som si vyšliapal svoje chodníčky. Mal som dobré vzťahy so stavebným úradom, za gubernátorom chodil biskup Poliak. Toho však Rusi poslali preč, vyhlásili ho za personu non grata a nijako to nevysvetlili. Asi cítili, že ako Poliak ich nemá veľmi rád.
.čo znamenalo mať dobré vzťahy, nebodaj úplatky?
To nie. Prišiel som na stavebný úrad, porozprával som sa tam, keď bolo MDŽ, doniesol som čokoládu a víno, pohostil ženy, občas sme zašli na obed.
.ak máte dobré vzťahy, je Rusko predvídateľná krajina?
Áno, na tom všetko stojí.
.je dnešné Putinovo Rusko iné než za Jeľcina?
Je to veľký rozdiel. Jeľcinovské reformy boli naozaj demokratické reformy. Iste, neporiadok bol veľký, oni to totiž spustili „samoťokom“, ako Rusi hovoria. Bolo však vtedy cítiť, že hlavný nie je úradník, ale človek. Na úradoch sa rozprávalo s ľuďmi veľmi slušne a kultúrne, či išlo o Rusa, alebo o cudzinca. Teraz je to opäť ako za komunizmu, úradník je všetko, človek nič. Aj Putin povedal, my máme svoju demokraciu, nie takú, ako si predstavujú na Západe.
.myslíte, že hospodárska kríza môže putinizmus oslabiť?
Asi nie. Štát má pod kontrolou celé hospodárstvo a kde je to takto, tam nie je vývoja. V Rusku polícia podnikateľov nechráni, ale využíva, blokuje ho. Mnohí podnikatelia hovoria, že sa neoplatí nič začínať, lebo všetko zničia štruktúry. My, ktorí nemáme nič, vieme s úradmi vyjsť na základe dobrých vzťahov. Keď už však niečo máte a máte sa dobre, nepomôžu vám ani dobré vzťahy. Všetci vám závidia a prekážajú.
.teda v Rusku je lepšie byť misionárom než podnikateľom?
(Smiech.) Áno, presne tak. Keď ako chudobný prosíte o pomoc, dostanete ju. To je ruská mentalita.
.hovoríte otvorene vašim veriacim, čo si myslíte o Rusku a Putinovi?
V tom som opatrný. Nie sme tam kvôli tomu, aby sme robili politiku.
.kde vidia Rusi hranicu svojho impéria?
Nemajú sa kam rozširovať, majú vzhľadom na počet obyvateľov veľké územie. Z tohto netreba mať obavu.
.koľko kostolov ste dokopy postavili?
Osem.
.robili ste na nich aj fyzicky?
Zväčša tesárske práce a na žeriave. Rusom sa to páčilo, hovorili: Keď báťuška rabótajet, éta charašó...
.na čo ste najviac hrdý?
Na Svit. Svitovci chceli už od 50. rokov postaviť kostol. Nedarilo sa to však, bolo to ku sklonku komunizmu v podstate ateistické mesto. Poslal ma tam vikár Garaj v júli v roku 1989 ako správcu farnosti Lučivná-Svit s tým, aby som postavil vo Svite kostol. Miestni spočiatku ani nechceli veriť, že sa to postaví. Ale keď videli, že sa to hýbe, dávali peniaze, mestečko sa jednoducho zmobilizovalo. Chlapi boli pri miešačkách, bol tam guláš, občerstvenie a keď sme kostol postavilli, tí chlapi tam aj chodili. Povedali si: je to náš kostol, my sme ho postavili.
.koľko ľudí začalo chodiť do kostola?
V nedeľu chodilo tri a pol tisíca ľudí. Svit má okolo osemtisíc obyvateľov, z toho štyri a pol tisíca sa hlási ku katolíkom.
.svit je teda váš najväčší misionársky úspech?
Áno, prakticky všetci ľudia sa tam zapojili. Vytvorili sme tam vtedy veľmi živé spoločenstvo, bolo tam veľa nadšených mladých.
.z koľkých vašich mladých vo Svite sú dnes kňazi?
Štyria, všetko to boli moji miništranti. Ešte tam bol jeden, ten však išiel do Ríma, kde ho pokazili. To je ako s Lutherom. Keby ten nebol v Ríme, protestantizmus by možno nikdy nevznikol. (Smiech.)
.ako ste sa vlastne stali kňazom?
To bola zaujímavá história. Slúžil som na vojne u prieskumákov a viete, ako vojaci sme boli dosť roztatárení, zabávali sme sa, pili sme a tak. Keď som sa vrátil z vojny, chcel som sa zapojiť do normálneho civilného života. Tak som si povedal, že pôjdem na rok do seminára na pokánie, aby som sa skonsolidoval, a potom sa uvidí.
.ale veriaci ste boli, nie?
No, bola to taká tradičná viera. Až neskôr, keď som už bol kňazom, som zistil, že v Benešove, kde som bol na vojne, bol aj nejaký kostol... V seminári sa mi však zapáčilo, mal som pokoj, veľa som študoval, najmä filozofia ma bavila. Neskôr som sa stretol s fokolarínmi a mal som zážitok, vďaka ktorému som spoznal, že Boh naozaj je.
.bol to nejaký mystický zážitok?
To nie. Ale cítil som, že Boh existuje, že ma má rád a snažil som sa na jeho lásku odpovedať. Keď som bol vo štvrtom ročníku, povedal som si: Pane Ježišu, ak ma chceš udržať, tak ma drž. A ostal som.
.kňazský celibát ste už neriešili?
Nie, lebo keď si raz zvolíš Boha, tak to už nie je len tvoj, ale aj jeho problém. Boh dáva silu aj svetlo, aby som mohol mať rád ľudí nielen preto, že sú pekní, ale preto, že sú boží. Kde je prítomný Boh, náruživosť, tam je povaha regulovateľná. Ľudský egoizmus sa vtedy dostáva nabok. Samozrejme, že celý život sú isté problémy, veď sme chlapi. Preto aj mladým chlapcom vždy hovorím, aby si so ženami nič neskúšali, lebo ak už raz mali skúsenosť so ženou, je potom život v celibáte ťažší. Kňazovi sa totiž občas vynárajú tie zážitky, ktoré musí v sebe blokovať. A to je ťažké.
.často počuť o kňazoch, ktorí svoj celibát neuniesli. Je nejaký recept, ako to zvládnuť?
Tým receptom je spoločenstvo kňazov. Mali sme bratstvo, kde sme sa stretali a otvorene rozprávali. Za komunizmu to bolo ešte ľahšie, pretože eštebáci radi striehli na kňazov a ich chyby. Preto si mohol pokúšaný kňaz povedať, že ak už nevie odolať kvôli pánu Bohu, tak odolá aspoň kvôli eštebákom. (Smiech.)
.keď porovnáte dnešných novokňazov s vašou generáciou, je tam nejaký rozdiel?
Vtedy podstupovali mladí muži väčšie riziko. Ale vždy, aj vtedy, aj dnes tam musí byť povolanie, chlapec si jednoducho musí spočítať, či si dokáže vystačiť sám, lebo už nebude v rodine. Napríklad by si mal vedieť vyplniť čas. A to je trochu problém, mám pocit, že ich to v seminári veľmi neučia. Videl som to na mladých kaplánoch, ktorí po kázaní a spovedi narýchlo nasadli do auta a kamsi odišli. Podľa mňa by bolo lepšie, keby si sadli, vzali knihu, čítali, vzdelávali sa. Kňaz by mal stále čítať, aby mal čo odovzdávať.
.čo by mali kňazi čítať?
Jednak duchovnú literatúru, ale vlastne všetko. Mali by byť vzdelaní, informovaní, mali by vedieť zaujímať stanoviská, usmerňovať. Jednoducho žiť s realitou, pretože niekedy sú tie pravdy o živote také tvrdé, že človek by až mohol stratiť vieru. Kňaz sa však musí naučiť žiť s pravdou o živote, musí vedieť, že aj jeho predstavený môže mať chyby a robiť hlúposti.
.ste praktický a zručný človek, čo by ste robili, keby ste neboli kňazom? Šéfa stavebnej firmy?
V škole som bol dobrý v matematike a chémii, asi by som sa venoval vede.
.keď sa rozhliadate po Slovensku a vidíte, v akom stave sú pamiatky, ktoré vlastní cirkev, čo vám napadne? Zvládla v tom cirkev posledných 20 rokov?
Myslím, že to dopadlo veľmi dobre, lebo ľudia boli nesmierne obetaví. Stavali, rekonštruovali...
.nedávno bol vymenovaný za nového trnavského arcibiskupa Robert Bezák, poznáte ho?
Áno, poznáme sa veľmi dobre. Je to normálny chlap. Neviem, ako bude teraz reagovať, keď sa mu budem smiať tak, ako on sa predtým smial z biskupov. (Smiech.)
.prečo sa smial z biskupov?
Lebo videl, aké majú chyby. (Smiech.) Ale teraz bude aj on terčom...
.je nástup novej generácie biskupov, Zvolenského a Bezáka, dobrou zmenou?
Myslím, že je to veľmi dobrá zmena.
.čo boli pozitíva, ale aj slabšie stránky odchádzajúcej generácie biskupov?
Zdá sa mi, že nie celkom zvládli slobodu. Pozitívom bolo, že sa snažili robiť, čo mohli. Ale tým, že nemali príklad, nemali sa od koho učiť. Nemali ani toľko vzdelania. Mnohí z nich bojovali za slobodu cirkvi. A viete, bojovníci vedia búrať, ale už ťažšie sa im buduje.
.nechcete sa vrátiť z Ruska na Slovensko?
Nie, lebo ako kardinál Tomko napísal, misionárom ste do smrti. Kým človek vládze. A ja ešte vládzem.
.keby ste si mohli vybrať krajinu, kam by ste šli najradšej na misie, aká by to bola?
Pôvodne som chcel ísť do Brazílie. Bol som tam raz na dovolenke a veľmi sa mi tam páčila otvorenosť ľudí, to, že žijú síce s holým zadkom, ale sú takí šťastní. Videl som tam mladého Brazílčana, ktorý si z bambusu postavil dom, oblepil si to hlinou a plný šťastia mi ukazoval, kde bude detská izba, kde obývačka, kuchynka a kde bude s manželkou plodiť deti... Vtedy som si povedal: no čo chýba človeku ku šťastiu. Nie veľa.
.ako sa pozerajú tunajší kňazi na to, keď niekto ide na misie?
Sú veľmi radi, pretože na misie takmer nikto nechce. Ísť na misie totiž znamená vyletieť a stratiť všetky istoty. Idete do neznámeho sveta, ale práve to je pre život veľmi osožné. Máte totiž iba jednu istotu, a to v Bohu. Má to ešte inú výhodu. Tunajší kňazi sú utrápení rôznymi problémami, ktoré ja nemám. A môžem si pokojne a slobodne hovoriť, čo chcem: aj o Rusku, aj o Slovensku.
(Smiech.)
Bola požiadavka z Ruska a ja som biskupovi Balážovi povedal, že keď ma pošle, tak pôjdem. Lebo misionár je človek, ktorý je poslaný. Biskup mi po 15 minútach povedal: choď. Tak som šiel.
.koľko kňazov misionárov je teraz v Rusku?
Asi jedenásť. Šesť saleziánov, ďalej sú dvaja v Omsku, jeden je v Čite, jeden v Krasnodare.
.s misionármi je spojená predstava kňazov obracajúcich na vieru prírodné národy, ktoré o jednom Bohu nikdy nepočuli. Prečo chodíte do pravoslávneho Ruska?
Jednoducho nás tam potrebovali katolíci. Tí sú totiž po celom svete, v Rusku sú to či už litovskí, nemeckí, alebo poľskí katolíci, ktorí nás sem zavolali. Biskupi v Rusku nemajú svojich domorodých kňazov, preto sa obracujú o pomoc na katolícku cirkev. Pred komunistickou revolúciou tam bolo 600 katolíckych kňazov aj semináre, komunisti to však zničili.
.ako sú teraz na tom ruskí katolíci?
Len asi päť percent všetkých katolíckych kňazov tvoria Rusi, ostatní sú cudzinci. Najviac je Poliakov, ďalej sú tam aj Nemci, Američania, Angličania, ale aj kňazi z ďalších krajín.
.aj v Moskve vraj chodia do kostolov najmä potomkovia poľských a nemeckých rodín, je to skutočne tak?
Áno, je to tak, pretože „echt“ Rusi musia byť, samozrejme, pravoslávni. Treba však povedať, že aj medzi echtovnými Rusmi sú takí, ktorí prestúpili do katolíckej cirkvi, pretože cítia, že cirkev má korene v samotnom Ježišovi, teda v počiatkoch kresťanstva. Cítia, že ostatné cirkvi sa oddelili, a preto nespĺňajú všetky podmienky, aké Ježiš Kristus chcel, teda aby bola jedna svätá, všeobecná apoštolská cirkev.
.ako sa pozerajú Rusi na katolicizmus? Je to pre nich symbol Západu...?
Pre vzdelaných a rozhľadených Rusov nie sú katolíci symbolom Západu, ale otvorenosti. Tí obmedzenejší však naozaj hovoria, že katolíci sú symbolom západnej kultúry, hoci v skutočnosti je kresťanstvo úplne univerzálne.
.nie sú rádoví Rusi voči vám nepriateľskí?
Rádoví Rusi nie.
.kto teda?
Pravoslávna hierarchia. Ale aj tu treba rozlišovať. Vzdelanejší ľudia vôbec nie sú proti katolíkom. Nepriateľskí sú len tí, čo sú nedoučení.
.aký prístup prevažuje?
To neviem, tí nedoučenci sú však väčšími krikľúňmi. Tých teda, žiaľ, počuť. Hovoria, že sme heretici a vôbec nie sme kresťania. Tí priateľsky naladení skôr mlčia.
.má pravoslávna cirkev veľký vplyv na štát?
Je to štátna cirkev. Za všetko hovorí fakt, že moskovský patriarcha má kanceláriu v Kremli. Kým je teda štátnou cirkvou, nemôže sa rozvíjať, pretože sám štát nemá záujem na tom, aby stála voči nemu silná cirkev, ktorá by mu prekážala. Väčšinou je pravoslávna cirkev voči štátu celkom lojálna, platí totiž, že štát potrebuje cirkev a cirkev potrebuje štát.
.aký je vzťah štátu ku katolíkom?
Od štátu sme nedostali nikdy ani korunu, štát v Rusku totiž uznal okrem pravoslávnej cirkvi iba moslimov, buddhistov a židov. Len týchto štát zákonom určil ako tradičné cirkvi.
.z čoho potom žijú tamojší katolíci?
Z rôznych darov, peniaze prichádzajú najmä z Nemecka alebo aj od americkej konferencie biskupov.
.stačí to?
Nie je to veľa, všetci si musíme pomôcť nejako sami. Poľskí kňazi hľadajú zdroje doma v Poľsku, my Slováci zase tu na Slovensku.
.darí sa vám?
Osobne v tom nie som nejaký aktívny, ale keď som chcel dostavať kostol, tunajší kňazi mi finančne pomohli.
.vyjadruje sa pravoslávna cirkev k veľkým spoločenským problémom v Rusku, ako je demografický úpadok či vysoký podiel potratov?
K potratom sa nevyjadrujú, lebo to je bolestivá stránka. Celé desaťročia bol totiž jediný spôsob regulácie pôrodnosti potrat. Mnohé ženy podstúpili tento zákrok, a preto pravoslávni v tomto nechcú jatriť rany, radšej to prenechávajú milosrdenstvu Božiemu. Ale čo sa týka manželstiev gayov a podobných nenormálností, s ktorými Západ súhlasí, tu sú pravoslávni kategoricky proti. Patriarcha Alexej II. (zomrel v decembri minulého roka – pozn. red.) hovoril, že predsa nemôžu schváliť niečo, čo je choré a že to treba nazývať pravým menom. Zaujímavé bolo, že keď to povedal v Štrasburgu na pôde EÚ, všetci radšej mlčali. Keby to povedal pápež, ukameňovali by ho...
Pravoslávna cirkev má teda negatíva, ktoré spočívajú v tom, že je proštátna, na druhej strane má aj pozitíva, za ktoré treba ďakovať pánu Bohu.
.vystupuje takto otvorene aj ruská katolícka cirkev?
Áno, Rusko je ešte stále krajina, kde sa môžu v tejto oblasti nazývať veci pravým menom a nikto nás za to neodsudzuje.
.to pôsobí ako paradox, keďže Rusi sú už dosť odkresťančený národ. Koľko ich vôbec ešte chodí do kostola?
Jedno percento.
.ale nie je potom príslušnosť k pravoslávnej cirkvi len takým politickým prejavom?
No iste. Veď v Rusku je celkom normálne, keď poviete „Ja som pravoslávny ateista“. Sú síce veľmi horliví pravoslávni kňazi, ktorí budujú okolo seba živé spoločenstvá veriacich, ale to sú iba kvapky v mori. Je to ešte umocnené tým, že pravoslávni veriaci na rozdiel od katolíkov nemajú cirkevný zákon, podľa ktorého by mali chodiť do kostola pravidelne každú nedeľu.
.koľko ľudí chodí do kostola v nedeľu vo vašej farnosti v Kaliningrade?
Asi tisíc ľudí. Ešte je tam jedna farnosť, kam chodí asi 500 ľudí. Pritom Kalinigrad má 350-tisíc obyvateľov. Tých ľudí treba zobudiť.
.to sa dá ako?
Často vtedy, keď sa ocitajú v životných krízach a hľadajú, čoho sa chytiť.
.to sú však objektívne životné situácie, čo však môžete robiť ako misionár aktívne?
Musím sa s ľuďmi rozprávať, ponúkať nádej, že v živote nie je nikdy nič stratené. Robíme takisto charitu, pomáhame chudobným rodinám, deťom ulice, narkomanom, alkoholikom...
.aká je vlastne sociálna situácia v Kaliningrade? Hovorí sa, že Rusko je bohatá Moskva, a potom chudoba navôkol...
Nešťastie ruskej spoločnosti je, že je tam desať percent veľmi bohatých, a potom všetko ostatné je chudobné. Chýba stredná vrstva, ktorá by žila normálnym spôsobom. Keď starí ľudia dostávajú penziu 4-tisíc rubľov, liter mlieka stojí 40 rubľov, za byt musia zaplatiť okolo 2-tisíc rubľov, k tomu ešte treba zaplatiť za energie...
.je Kaliningrad iný ako zvyšné Rusko?
Iste, vždy tu bolo viac možností, je tu kontakt s Poľskom a Nemeckom, takže sa tu žije lepšie. Keďže je tu veľa poruštených Poliakov či Litovcov, tak je prirodzené, že aj mentalita tunajších ľudí je iná. Poliaci si zachovali svoju identitu tak, že sa po poľsky modlili, hoci všade hovorili po rusky.
.kde ste boli predtým, než ste prišli do Kalinigradu?
V Tule, Čeľjabinsku, predtým som staval kostol v Baku v Azerbajdžane, a predtým som bol v Irskutsku, Čite, odkiaľ som chodil zastupovať kňaza na Kamčatku, v Novosibirsku. Tu na Sibíri boli oblasti, kde 60 až 70 rokov nevideli kňaza a predsa sa tam viera zachovala. V jednej dedine našiel prvý kňaz, ktorý sem prišiel po 70 rokoch, babku, ktorá krstila deti.
.ako sa misionarizuje na Sibíri?
V Čite je vraj okolo 30-tisíc katolíkov zo západnej Ukrajiny, Bieloruska, Litvy, no do kostola chodilo 100 až 120. Našou úlohou je vytvárať priestor pre Boha, ale to sa nedá spraviť nejakou revolúciou. Treba si to premyslieť a spoľahnúť sa na Boha. Najlepšie to robil Vladko Kotes, farár v Čite. Vysedával doma, mal veľa času a keď prišiel za ním nejaký človek, uvaril mu kávu alebo čaj, fajčil s ním cigaretku a besedoval. To sa ľuďom páčilo a neskôr začali chodiť na katechizáciu a na sväté omše. Za poldruha roka už nechodilo do kostola 40 ľudí, ale 120.
.to, že ste Slovák, vám pomáha?
To pomáha, Rusi majú Slovákov radi. Mnohí ako vojaci slúžili v bývalom Československu v čase, keď sme boli okupovaní. Kde sa pohnete, stretnete ruských vojakov, ktorí u nás vtedy boli.
.vyjadrili občas aj ľútosť nad tým, že nás okupovali?
To nie, oni ľútosť nikdy nevyjadrili, oni neboli vinní, ale politici. Vždy len spomínajú, ako im bolo na Slovensku dobre...
.akceptujú Rusi poľských kňazov?
Tí to majú oveľa ťažšie, lebo Rusi Poliakov nenávidia. Často hovoria, že Poliakom nikdy nezabudnú, ako tri roky v 17. storočí bačovali v Kremli. To Rusi Poliakom nemôžu zabudnúť, veď ani Napoleon ani nikto druhý sa nedokázal prebiť. Je to, skrátka, ruský komplex. Ale aj Poliaci majú komplex. Poľskí misionári majú problém s tým, že nevedia s Rusmi normálne zaobchádzať. Je v nich silná národná hrdosť.
.aký má potom zmysel ich misia?
Chodia do Ruska najmä za svojimi Poliakmi.
.akí sú Sibírčania?
Je to zvláštna kasta, sú to všetko vyhnanci. Títo ľudia boli zvyknutí si vždy navzájom pomáhať, je tam väčšia súdržnosť, pretože museli spolu držať, aby nezahynuli. Je to teda iná mentalita ako u Rusov v európskej časti.
.stavali ste tu na Sibíri kostoly?
Museli sme vytvoriť priestor, aby sa mali ľudia kde stretnúť. V Čite som staval kostol aj pastoračné centrum, v Irkutsku som postavil katedrálu aj biskupský úrad.
.vy ste boli niečo ako stavbyvedúci?
Cirkev ma tam poslala ako manažéra stavby.
.čo to znamená stavať v Rusku kostol? Nerobili vám úrady problémy?
V Rusku všetko závisí od toho, aké vzťahy si tam vytvoríte. V roku 2000 tamojší gubernátor irkutskej oblasti povedal, že katedrála musí byť stavba jubilejného roku 2000. Keď to vyhlásil, všetci úradníci boli v pozore, už sa nikto neodvážil klásť prekážky.
.gubernátor v Rusku podporoval stavbu katolíckej katedrály...?
Bol totiž pôvodom Poliak. Vďaka nemu sme mohli začať bez problémov stavať. Nemali sme stavebné povolenie, čo je však v Rusku normálne, nikdy sa nečaká na oficiálne schválenie. Najskôr musíte začať so stavbou, položíte základy, až potom sa vybavujú papiere. Jediné, čo sa vopred vybaví, je, samozrejme, pozemok.
.stavebné firmy sa nesnažili vás oklamať?
Ony by to skúšali, ale vždy sme sa na začiatku dohodli, koľko to bude stáť a za aký čas to postavia. Samozrejme, občas niečo vymýšľali, ale ja som bol vždy tvrdý.
.v Rusku asi treba byť tvrdý...
Iste. Vždy je to tak, že keď vidia, ako môžu človeka oklamať, tak sa z neho smejú. Keď ho oklamať nemôžu, tak si ho vážia.
.vám teda úrady nikdy nerobili problém?
Vždy som si vyšliapal svoje chodníčky. Mal som dobré vzťahy so stavebným úradom, za gubernátorom chodil biskup Poliak. Toho však Rusi poslali preč, vyhlásili ho za personu non grata a nijako to nevysvetlili. Asi cítili, že ako Poliak ich nemá veľmi rád.
.čo znamenalo mať dobré vzťahy, nebodaj úplatky?
To nie. Prišiel som na stavebný úrad, porozprával som sa tam, keď bolo MDŽ, doniesol som čokoládu a víno, pohostil ženy, občas sme zašli na obed.
.ak máte dobré vzťahy, je Rusko predvídateľná krajina?
Áno, na tom všetko stojí.
.je dnešné Putinovo Rusko iné než za Jeľcina?
Je to veľký rozdiel. Jeľcinovské reformy boli naozaj demokratické reformy. Iste, neporiadok bol veľký, oni to totiž spustili „samoťokom“, ako Rusi hovoria. Bolo však vtedy cítiť, že hlavný nie je úradník, ale človek. Na úradoch sa rozprávalo s ľuďmi veľmi slušne a kultúrne, či išlo o Rusa, alebo o cudzinca. Teraz je to opäť ako za komunizmu, úradník je všetko, človek nič. Aj Putin povedal, my máme svoju demokraciu, nie takú, ako si predstavujú na Západe.
.myslíte, že hospodárska kríza môže putinizmus oslabiť?
Asi nie. Štát má pod kontrolou celé hospodárstvo a kde je to takto, tam nie je vývoja. V Rusku polícia podnikateľov nechráni, ale využíva, blokuje ho. Mnohí podnikatelia hovoria, že sa neoplatí nič začínať, lebo všetko zničia štruktúry. My, ktorí nemáme nič, vieme s úradmi vyjsť na základe dobrých vzťahov. Keď už však niečo máte a máte sa dobre, nepomôžu vám ani dobré vzťahy. Všetci vám závidia a prekážajú.
.teda v Rusku je lepšie byť misionárom než podnikateľom?
(Smiech.) Áno, presne tak. Keď ako chudobný prosíte o pomoc, dostanete ju. To je ruská mentalita.
.hovoríte otvorene vašim veriacim, čo si myslíte o Rusku a Putinovi?
V tom som opatrný. Nie sme tam kvôli tomu, aby sme robili politiku.
.kde vidia Rusi hranicu svojho impéria?
Nemajú sa kam rozširovať, majú vzhľadom na počet obyvateľov veľké územie. Z tohto netreba mať obavu.
.koľko kostolov ste dokopy postavili?
Osem.
.robili ste na nich aj fyzicky?
Zväčša tesárske práce a na žeriave. Rusom sa to páčilo, hovorili: Keď báťuška rabótajet, éta charašó...
.na čo ste najviac hrdý?
Na Svit. Svitovci chceli už od 50. rokov postaviť kostol. Nedarilo sa to však, bolo to ku sklonku komunizmu v podstate ateistické mesto. Poslal ma tam vikár Garaj v júli v roku 1989 ako správcu farnosti Lučivná-Svit s tým, aby som postavil vo Svite kostol. Miestni spočiatku ani nechceli veriť, že sa to postaví. Ale keď videli, že sa to hýbe, dávali peniaze, mestečko sa jednoducho zmobilizovalo. Chlapi boli pri miešačkách, bol tam guláš, občerstvenie a keď sme kostol postavilli, tí chlapi tam aj chodili. Povedali si: je to náš kostol, my sme ho postavili.
.koľko ľudí začalo chodiť do kostola?
V nedeľu chodilo tri a pol tisíca ľudí. Svit má okolo osemtisíc obyvateľov, z toho štyri a pol tisíca sa hlási ku katolíkom.
.svit je teda váš najväčší misionársky úspech?
Áno, prakticky všetci ľudia sa tam zapojili. Vytvorili sme tam vtedy veľmi živé spoločenstvo, bolo tam veľa nadšených mladých.
.z koľkých vašich mladých vo Svite sú dnes kňazi?
Štyria, všetko to boli moji miništranti. Ešte tam bol jeden, ten však išiel do Ríma, kde ho pokazili. To je ako s Lutherom. Keby ten nebol v Ríme, protestantizmus by možno nikdy nevznikol. (Smiech.)
.ako ste sa vlastne stali kňazom?
To bola zaujímavá história. Slúžil som na vojne u prieskumákov a viete, ako vojaci sme boli dosť roztatárení, zabávali sme sa, pili sme a tak. Keď som sa vrátil z vojny, chcel som sa zapojiť do normálneho civilného života. Tak som si povedal, že pôjdem na rok do seminára na pokánie, aby som sa skonsolidoval, a potom sa uvidí.
.ale veriaci ste boli, nie?
No, bola to taká tradičná viera. Až neskôr, keď som už bol kňazom, som zistil, že v Benešove, kde som bol na vojne, bol aj nejaký kostol... V seminári sa mi však zapáčilo, mal som pokoj, veľa som študoval, najmä filozofia ma bavila. Neskôr som sa stretol s fokolarínmi a mal som zážitok, vďaka ktorému som spoznal, že Boh naozaj je.
.bol to nejaký mystický zážitok?
To nie. Ale cítil som, že Boh existuje, že ma má rád a snažil som sa na jeho lásku odpovedať. Keď som bol vo štvrtom ročníku, povedal som si: Pane Ježišu, ak ma chceš udržať, tak ma drž. A ostal som.
.kňazský celibát ste už neriešili?
Nie, lebo keď si raz zvolíš Boha, tak to už nie je len tvoj, ale aj jeho problém. Boh dáva silu aj svetlo, aby som mohol mať rád ľudí nielen preto, že sú pekní, ale preto, že sú boží. Kde je prítomný Boh, náruživosť, tam je povaha regulovateľná. Ľudský egoizmus sa vtedy dostáva nabok. Samozrejme, že celý život sú isté problémy, veď sme chlapi. Preto aj mladým chlapcom vždy hovorím, aby si so ženami nič neskúšali, lebo ak už raz mali skúsenosť so ženou, je potom život v celibáte ťažší. Kňazovi sa totiž občas vynárajú tie zážitky, ktoré musí v sebe blokovať. A to je ťažké.
.často počuť o kňazoch, ktorí svoj celibát neuniesli. Je nejaký recept, ako to zvládnuť?
Tým receptom je spoločenstvo kňazov. Mali sme bratstvo, kde sme sa stretali a otvorene rozprávali. Za komunizmu to bolo ešte ľahšie, pretože eštebáci radi striehli na kňazov a ich chyby. Preto si mohol pokúšaný kňaz povedať, že ak už nevie odolať kvôli pánu Bohu, tak odolá aspoň kvôli eštebákom. (Smiech.)
.keď porovnáte dnešných novokňazov s vašou generáciou, je tam nejaký rozdiel?
Vtedy podstupovali mladí muži väčšie riziko. Ale vždy, aj vtedy, aj dnes tam musí byť povolanie, chlapec si jednoducho musí spočítať, či si dokáže vystačiť sám, lebo už nebude v rodine. Napríklad by si mal vedieť vyplniť čas. A to je trochu problém, mám pocit, že ich to v seminári veľmi neučia. Videl som to na mladých kaplánoch, ktorí po kázaní a spovedi narýchlo nasadli do auta a kamsi odišli. Podľa mňa by bolo lepšie, keby si sadli, vzali knihu, čítali, vzdelávali sa. Kňaz by mal stále čítať, aby mal čo odovzdávať.
.čo by mali kňazi čítať?
Jednak duchovnú literatúru, ale vlastne všetko. Mali by byť vzdelaní, informovaní, mali by vedieť zaujímať stanoviská, usmerňovať. Jednoducho žiť s realitou, pretože niekedy sú tie pravdy o živote také tvrdé, že človek by až mohol stratiť vieru. Kňaz sa však musí naučiť žiť s pravdou o živote, musí vedieť, že aj jeho predstavený môže mať chyby a robiť hlúposti.
.ste praktický a zručný človek, čo by ste robili, keby ste neboli kňazom? Šéfa stavebnej firmy?
V škole som bol dobrý v matematike a chémii, asi by som sa venoval vede.
.keď sa rozhliadate po Slovensku a vidíte, v akom stave sú pamiatky, ktoré vlastní cirkev, čo vám napadne? Zvládla v tom cirkev posledných 20 rokov?
Myslím, že to dopadlo veľmi dobre, lebo ľudia boli nesmierne obetaví. Stavali, rekonštruovali...
.nedávno bol vymenovaný za nového trnavského arcibiskupa Robert Bezák, poznáte ho?
Áno, poznáme sa veľmi dobre. Je to normálny chlap. Neviem, ako bude teraz reagovať, keď sa mu budem smiať tak, ako on sa predtým smial z biskupov. (Smiech.)
.prečo sa smial z biskupov?
Lebo videl, aké majú chyby. (Smiech.) Ale teraz bude aj on terčom...
.je nástup novej generácie biskupov, Zvolenského a Bezáka, dobrou zmenou?
Myslím, že je to veľmi dobrá zmena.
.čo boli pozitíva, ale aj slabšie stránky odchádzajúcej generácie biskupov?
Zdá sa mi, že nie celkom zvládli slobodu. Pozitívom bolo, že sa snažili robiť, čo mohli. Ale tým, že nemali príklad, nemali sa od koho učiť. Nemali ani toľko vzdelania. Mnohí z nich bojovali za slobodu cirkvi. A viete, bojovníci vedia búrať, ale už ťažšie sa im buduje.
.nechcete sa vrátiť z Ruska na Slovensko?
Nie, lebo ako kardinál Tomko napísal, misionárom ste do smrti. Kým človek vládze. A ja ešte vládzem.
.keby ste si mohli vybrať krajinu, kam by ste šli najradšej na misie, aká by to bola?
Pôvodne som chcel ísť do Brazílie. Bol som tam raz na dovolenke a veľmi sa mi tam páčila otvorenosť ľudí, to, že žijú síce s holým zadkom, ale sú takí šťastní. Videl som tam mladého Brazílčana, ktorý si z bambusu postavil dom, oblepil si to hlinou a plný šťastia mi ukazoval, kde bude detská izba, kde obývačka, kuchynka a kde bude s manželkou plodiť deti... Vtedy som si povedal: no čo chýba človeku ku šťastiu. Nie veľa.
.ako sa pozerajú tunajší kňazi na to, keď niekto ide na misie?
Sú veľmi radi, pretože na misie takmer nikto nechce. Ísť na misie totiž znamená vyletieť a stratiť všetky istoty. Idete do neznámeho sveta, ale práve to je pre život veľmi osožné. Máte totiž iba jednu istotu, a to v Bohu. Má to ešte inú výhodu. Tunajší kňazi sú utrápení rôznymi problémami, ktoré ja nemám. A môžem si pokojne a slobodne hovoriť, čo chcem: aj o Rusku, aj o Slovensku.
(Smiech.)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.