Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Jednoduchá matematika

.radovan Ďurana .časopis .týždeň v ekonomike

Uhorkovú sezónu rozvírila správa z ministerstva financií, že v tomto roku sa už škrtať vo verejných výdavkoch nebude. Tento krok by nemal nikoho prekvapiť, najmä ak sa zamyslí nad alternatívami, pred ktorými stojí súčasná vláda. Rastúci dlh alebo úspory?

Nízke príjmy a vysoké verejné výdavky povedú k vysokému schodku štátneho rozpočtu. Ten bude musieť byť nutne financovaný zvyšovaním štátneho dlhu, ktorý by podľa odhadov ministerstva mal na konci roka 2009 dosiahnuť 672 miliárd korún (22,4 miliardy eur). To predstavuje ročný rast o 111 miliárd korún (3,7 miliardy eur).
Pre súčasnú vládu je však toto číslo podstatné len do tej miery, či sa jej na trhu podarí zohnať dostatok investorov so záujmom o štátne dlhopisy. Vzhľadom na súčasnú mieru zadlženia pod hranicou 30 percent HDP to zrejme nebude problém. Dôležitejšie sú však úrokové náklady vyplývajúce z tohto nárastu, pretože tie zmenšia manévrovací priestor v budúcom rozpočte. Zmenšia, ale vďaka relatívne dobrému ratingu a nízkym sadzbám zhruba len o 5 miliárd korún (167 miliónov eur). Matematika a z nej vyplývajúce motivácie sú teda jasné, najmä ak vezmeme do úvahy „investičný“ horizont tejto vlády, ktorý nepresahuje jeden rok. Zníženie schodku, povedzme, o 30 miliárd korún (jednu miliardu eur) by vyžadovalo veľa úsilia s rizikom ohrozenia volebného potenciálu.
Napríklad vymazanie neobsadených tabuľkových miest vo verejnej správe by síce ušetrilo nejakú miliardu, ale znamenalo by to menšie prémie pre ostatných zamestnancov. A v rozpočtových organizáciách je viac ako 150-tisíc voličov. Zníženie prevádzkových nákladov o 20 percent, ktoré by prinieslo viac ako 10 miliárd korún (334 miliónov eur) úspor, by zase znamenalo porušenie dodávateľsko-sponzorských kontraktov, čo tiež nie je pred voľbami dobrá stratégia. Navyše, na Slovensku je, zdá sa, každý verejný výdavok vrátane plytvania považovaný za fiškálny stimul. O dopadoch nevyplatenia trinásteho dôchodku či obmedzení plošne neefektívnej rodinnej politiky netreba v prípade tzv. „sociálne“ orientovanej vlády ani hovoriť. Nepriame náklady na ušetrenie  30 miliárd korún (jedna miliarda eur) by boli prosto príliš vysoké, v porovnaní s možnou  úsporou 1,5 miliardy korún (50 miliónov eur) na úrokoch. Kto by za takých okolností šetril?  

.zázračná formulka

Potrebujeme najčerstvejšie údaje. To je fráza, ktorú z ministerstva financií počúvame už od februára. Najprv tým ospravedlňovalo neochotu upraviť rozpočet, postavený na nerealistickom 6,5-percentnom raste ekonomiky. Teraz touto frázou ministerstvo ospravedlňuje oneskorenú prípravu rozpočtu na budúci rok. Akoby hral rozdiel 5 alebo 6 percent poklesu HDP z pohľadu verejných financií nejakú rolu, najmä ak vezmeme do úvahy tragickú neúspešnosť predpovede daňových príjmov v tomto roku.
Mesačné meškanie však verejnosť zaujímať nemusí, pretože pravdepodobnosť, že budúcoročný rozpočet prinesie podstatné úspory, sa blíži k nule. Predpokladám, že ministerstvo bude za veľký úspech prezentovať už len to, že výdavky štátneho rozpočtu sa nezvýšili. Je totiž dosť možné, že do rozpočtu sa dostane nová položka – dotácia Sociálnej poisťovne.
Prekvapenie však môže prísť z ľavého boku. Zvyšovanie daní fajčiarom a milovníkom tvrdého alkoholu sú len trblietavé návnady bez významnejšieho dopadu na rozpočet. Ak vláda chce znižovať schodok verejnej správy, a nie je schopná znížiť výdavky, zvyšovať bude musieť príjmy. Zmena 19-percentnej sadzby by bola príliš veľkým sústom. Viac peňazí do  kasy bude treba získať buď cez ďalšie zmeny odpočítateľnej položky, alebo zvyšovaním vymeriavacích základov na výpočet odvodov. Uťahovať opasky si tak zrejme nebude verejná správa, ale najmä ľudia s vyššími príjmami. A to je síce lákavá hra pre ľavicovú vládu, ale z dlhodobého hľadiska je to slučka na krku ekonomického rastu.
Pred dlhovou pascou, do ktorej sa chytilo Maďarsko, a pred lotyšským znižovaním dôchodkov nás môže uchrániť len skromnosť a pokora vo verejnej správe. Autor je analytik INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite