Mal ukázať život v Bratislave taký, aký je, s neprikrášlenými príbehmi a neidealizovanými postavami. Pubertálny drogový díler (Michal Nemtuda), syn hrubého mafiána, sa zapletá v osobných aj „obchodných" problémoch. Karikatúrne pôsobiaci mafiánsky bos (Peter Batthyanyi) má na krku hysterickú frajerku (Zuzana Fialová). Postava taxikára (Jozef Kapec) tvorí akýsi zjednocujúci prvok medzi postavami, keďže ich všetkých rozváža po meste. Estetika undergroundového filmu s nízkym rozpočtom, práca s nehercami, hudba slovenského hip-hopu, vulgárny jazyk, zámerne nekvalitný obraz a „neintelektuálna" tématika apeluje na diváka, ktorý je „pravým Bratislavčanom". Veď je to film o ňom a pre neho. Tvorcovia filmu, ktorí rozhodne nepatria do sociálnej vrstvy, o ktorej film rozpráva, sa hrajú na primitívnu mafiánsku spoločnosť, aby vytvorili film, ktorý sa na nič nehrá. Bratislavské kinosály sa plnia onými rýdzimi Bratislavčanmi, ktorým bol film určený. Bratislavafilm možno mohol byť slovenským filmom výnimočným pre svoju autentickosť a formálnu odľahčenosť. No to samotné na film ako taký nestačí. Filmu chýba vystavaný scenár, psychologické vykreslenie charakterov a vlastná subjektívna autorská výpoveď. Bratislavafilm nepodáva pravdivý obraz o Bratislave, je skôr akousi paródiou na takzvané negatívne stránky tohto mesta. Vyzerá to tak, že na to, aby bol film na Slovensku divácky úspešný, musí ostať obsahovo a myšlienkovo plytký.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.