Kristovi legionári sú jedným z mnohých katolíckych hnutí, ktoré v posledných desaťročiach zažívajú veľký vzostup. Niektorí ich prirovnávajú k reholiam postmodernej doby. Každé z nich má viac-menej originálne poslanie a je poznačené odkazom svojho zakladateľa. Jednou z najvýraznejších chariziem Kristových legionárov je vysoký počet kňazských povolaní. V súčasnosti hnutie tvorí 800 kňazov, ale až 2 500 seminaristov. Pridružené laické hnutie Regnum Christi má ďalších 65 000 členov, ktorí sú roztratení po 30 krajinách, s najsilnejšou prítomnosťou v Mexiku, Brazílii a USA. Medzi ich podporovateľov patria aj známe mená ako tenorista Placido Domingo, bývalá veľvyslankyňa USA pri Svätej stolici Mary Ann Glendon, mexický miliardár Carlos Sim alebo bývalý vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Celé desaťročia však na úspešné hnutie dopadá temný tieň jeho zakladateľa.
.desiatky obvinení
Marcial Maciel Degollado založil svoje hnutie ako 21-ročný v roku 1941. Medzi jeho prvými členmi boli chlapci vo veku 11 až 14 rokov. Jezuiti zo španielskeho mesta Comillas, kam chodili Macielovi zverenci na štúdiá, vzniesli prvé obvinenia už v roku 1948. Počas prvého vyšetrovania koncom 50. rokov sa Maciel musel vzdať funkcií a opustiť Rím, ale po dvoch rokoch sa opäť stáva vodcom legionárov. Najväčšia vlna obvinení sa spustila v roku 1997. Osem bývalých členov, už zväčša šesťdesiatnikov z Mexika a USA, 23. februára vydalo svedectvo americkému denníku Hartford Courant. Podľa jedného z nich, mexického profesora filozofie José Barbu Martina, ich krok vyprovokovali slová pápeža Jána Pavla II., ktorý Maciela označil za „pôsobivého vodcu mládeže“. Počet svedkov sa tak rozrástol na vyše tridsať. „Sú to ohováračské a falošné obvinenia,“ reagoval obvinený Maciel. V reakcii, ktorú zaslal šéfredaktorovi, uviedol, že má odložené listy týchto mužov, v ktorých mu koncom 70. rokov vyjadrili vďaku za vzájomné priateľstvo.
V nasledujúcom roku sa profesor Martin a Arturo Jurado Guzman, ďalší z ôsmich žalobcov, stretli vo Vatikáne s podsekretárom Kongregácie pre náuku viery, Gianfrancom Girottim a žiadali o otvorenie kánonického procesu proti hlave legionárov. Svoju žiadosť zopakovali aj v roku 2000. „Skutočným terčom obvinení nie je ani tak otec Maciel, ale cirkev a pápež,“ reagoval jeden z členov generálneho sekretariátu legionárov, Katalánec Miguel Cavallé Puig. Dodal, že ôsmi žalobcovia boli vypočúvaní už počas starších vyšetrovaní a vtedy nevzniesli žiadne obvinenia. Navyše Miguel Diaz Rivera, ďalší exlegionár, odvolal svoje svedectvo a obvinil bývalých legionárov, že ho do falošnej výpovede dotlačili. Napriek tomu pápež Ján Pavol II. v júni 2001 povolil začatie vyšetrovania.
.zakladateľova dcéra
Zdalo sa, že starnúci legionársky generál prežije posledné roky života bez väčších nepríjemností. V roku 2005 sa vzdal pozície generálneho predstaveného hnutia a pre členov sa stal žijúcim svätcom, ktorý trpezlivo znáša desiatky falošných obvinení. V máji 2006 však Kongregácia pre náuku viery vydala nečakané rozhodnutie potvrdené pápežom Benediktom XVI. - vyzvala Marcela Maciela Degollada „na život modlitby a pokánia v ústraní a na to, aby sa vzdal akejkoľvek verejnej služby“. Tým jednoznačne ukázala, ako vníma vznesené obvinenia. Zároveň sa z dôvodu vysokého veku rozhodla nezačať kánonický proces a ocenila „bez ohľadu na osobu zakladateľa chvályhodný apoštolát Kristových legionárov a združenia Regnum Christi“.
Posledný klinec do rakvy udrel 4. februára tohto roku americký denník The New York Times, ktorý priniesol - Kristovými legionármi potvrdenú – informáciu, že v Španielsku žije asi 20-ročná žena, ktorá je dcérou Maciela Degollada a jeho dlhoročnej mexickej milenky. Hneď na druhý deň o tom informoval aj taliansky denník Avvenire, ktorý vydáva Konferencia talianskych biskupov. Definitívneho pádu mýtu o svojej osobe sa však otec–zakladateľ už nedožil. Začiatkom roka 2008 zomrel vo veku 88 rokov.
Až informácia o dcére pohla stojatými vodami vnútri hnutia. Jeho poprední členovia sa rozhodli požiadať Svätú stolicu o apoštolskú vizitáciu čiže inšpekciu. „Sme hlboko otrasení a úprimne žiadame o odpustenie Boha a vôbec všetkých, ktorí boli týmito skutočnosťami zranení,“ napísal súčasný generálny predstavený hnutia, Alvaro Corcueara, vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu. Jeho list však považuje známy americký konzervatívny komentátor George Weigel, ktorý tiež patrí medzi prívržencov Kristových legionárov, za „úplne neadekvátny“ vzniknutej situácii. V článku publikovanom na internetovej stránke katolíckeho magazínu First Things sa pýta, ako možno zachrániť to dobré, čo sa v hnutí nachádza a čoho určite nie je málo. Podľa Weigela je nevyhnutné verejne odhaliť dvojitý život Maciela Degollada a prešetriť jeho možných komplicov vnútri hnutia. S tým súhlasí aj americký kňaz Thomas Berg, ktorý bol jedným z iniciátorov inšpekcie. Medzitým hnutie opustil. V rozhovore s vatikanistom talianskeho týždenníka L´Espresso Sandrom Magisterom tlmočil nádej, že sa hnutie čo najrýchlejšie dištancuje od svojho zakladateľa. Berg požaduje, aby boli odstránené všetky jeho obrazy z legionárskych domov, prestali sa citovať jeho diela a skončilo sa s titulovaním Maciela ako „nášho otca“.
.kult osobnosti
Každému, kto sleduje dianie v hnutí, zídu na um otázky: Ako to mohlo dôjsť tak ďaleko? Je možné polstoročie utajovať škandalózne konanie takéhoto rozsahu? Ale predovšetkým, môže vôbec strom s prehnitými koreňmi prinášať dobré ovocie?
Exlegionár Berg vidí jadro problému v neschopnosti zdravej sebakritiky vnútri hnutia. Vyhýbanie sa kritike bolo popri tradičných sľuboch chudoby, poslušnosti a čistoty štvrtým záväzkom Kristových legionárov, ktorý už Benedikt XVI. nariadil zrušiť. Poslušnosť nadriadeným, prostredníctvom ktorých Boh zjavuje svoju vôľu, sa však v mnohých prípadoch zvrhla až do chorobného potláčania ľudskej slobody a budovania kultu osobnosti.
Miguel Cavallé Puig z vedenia Kristových legionárov akýkoľvek kult odmieta a tvrdí, že svojho zakladateľa si uctievajú tak ako františkáni Františka z Assisi alebo saleziáni Dona Bosca. Nekritický obdiv a vojenská poslušnosť sa však podľa Berga v hnutí pestujú aj naďalej: „Mám obavu, že legionárski seminaristi nie sú momentálne schopní patrične rozpoznávať, čo od nich Kristus požaduje. Je to dôsledok toho, že sú permanentne ochraňovaní pred informáciami o dvojitom živote pátra Maciela, ktoré majú nielen právo, ale povinnosť poznať.“
Dilema, či je hnutie schopné reformovať sa zvnútra, je jasná. Thomas Berg sa domnieva, že len to by bola cesta k novému začiatku. George Weigel aj vatikanista Sandro Magister sa zase prikláňajú k ráznemu zásahu zvonku, zo strany Svätej stolice. Magister poukazuje na to, že práve súčasný generálny predstavený Corcuera patril veľa rokov k najbližším spolupracovníkom Maciela Degollada, a preto je jeho autorita „hlboko otrasená“. Väčšina komentátorov sa zhoduje, že po dôkladnej očiste by malo byť hnutie, v ktorom to väčšina členov myslí úprimne, zachované. O tom však rozhodne o pár mesiacov až Svätá stolica.
Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com
.desiatky obvinení
Marcial Maciel Degollado založil svoje hnutie ako 21-ročný v roku 1941. Medzi jeho prvými členmi boli chlapci vo veku 11 až 14 rokov. Jezuiti zo španielskeho mesta Comillas, kam chodili Macielovi zverenci na štúdiá, vzniesli prvé obvinenia už v roku 1948. Počas prvého vyšetrovania koncom 50. rokov sa Maciel musel vzdať funkcií a opustiť Rím, ale po dvoch rokoch sa opäť stáva vodcom legionárov. Najväčšia vlna obvinení sa spustila v roku 1997. Osem bývalých členov, už zväčša šesťdesiatnikov z Mexika a USA, 23. februára vydalo svedectvo americkému denníku Hartford Courant. Podľa jedného z nich, mexického profesora filozofie José Barbu Martina, ich krok vyprovokovali slová pápeža Jána Pavla II., ktorý Maciela označil za „pôsobivého vodcu mládeže“. Počet svedkov sa tak rozrástol na vyše tridsať. „Sú to ohováračské a falošné obvinenia,“ reagoval obvinený Maciel. V reakcii, ktorú zaslal šéfredaktorovi, uviedol, že má odložené listy týchto mužov, v ktorých mu koncom 70. rokov vyjadrili vďaku za vzájomné priateľstvo.
V nasledujúcom roku sa profesor Martin a Arturo Jurado Guzman, ďalší z ôsmich žalobcov, stretli vo Vatikáne s podsekretárom Kongregácie pre náuku viery, Gianfrancom Girottim a žiadali o otvorenie kánonického procesu proti hlave legionárov. Svoju žiadosť zopakovali aj v roku 2000. „Skutočným terčom obvinení nie je ani tak otec Maciel, ale cirkev a pápež,“ reagoval jeden z členov generálneho sekretariátu legionárov, Katalánec Miguel Cavallé Puig. Dodal, že ôsmi žalobcovia boli vypočúvaní už počas starších vyšetrovaní a vtedy nevzniesli žiadne obvinenia. Navyše Miguel Diaz Rivera, ďalší exlegionár, odvolal svoje svedectvo a obvinil bývalých legionárov, že ho do falošnej výpovede dotlačili. Napriek tomu pápež Ján Pavol II. v júni 2001 povolil začatie vyšetrovania.
.zakladateľova dcéra
Zdalo sa, že starnúci legionársky generál prežije posledné roky života bez väčších nepríjemností. V roku 2005 sa vzdal pozície generálneho predstaveného hnutia a pre členov sa stal žijúcim svätcom, ktorý trpezlivo znáša desiatky falošných obvinení. V máji 2006 však Kongregácia pre náuku viery vydala nečakané rozhodnutie potvrdené pápežom Benediktom XVI. - vyzvala Marcela Maciela Degollada „na život modlitby a pokánia v ústraní a na to, aby sa vzdal akejkoľvek verejnej služby“. Tým jednoznačne ukázala, ako vníma vznesené obvinenia. Zároveň sa z dôvodu vysokého veku rozhodla nezačať kánonický proces a ocenila „bez ohľadu na osobu zakladateľa chvályhodný apoštolát Kristových legionárov a združenia Regnum Christi“.
Posledný klinec do rakvy udrel 4. februára tohto roku americký denník The New York Times, ktorý priniesol - Kristovými legionármi potvrdenú – informáciu, že v Španielsku žije asi 20-ročná žena, ktorá je dcérou Maciela Degollada a jeho dlhoročnej mexickej milenky. Hneď na druhý deň o tom informoval aj taliansky denník Avvenire, ktorý vydáva Konferencia talianskych biskupov. Definitívneho pádu mýtu o svojej osobe sa však otec–zakladateľ už nedožil. Začiatkom roka 2008 zomrel vo veku 88 rokov.
Až informácia o dcére pohla stojatými vodami vnútri hnutia. Jeho poprední členovia sa rozhodli požiadať Svätú stolicu o apoštolskú vizitáciu čiže inšpekciu. „Sme hlboko otrasení a úprimne žiadame o odpustenie Boha a vôbec všetkých, ktorí boli týmito skutočnosťami zranení,“ napísal súčasný generálny predstavený hnutia, Alvaro Corcueara, vatikánskemu štátnemu sekretárovi, kardinálovi Tarcisiovi Bertonemu. Jeho list však považuje známy americký konzervatívny komentátor George Weigel, ktorý tiež patrí medzi prívržencov Kristových legionárov, za „úplne neadekvátny“ vzniknutej situácii. V článku publikovanom na internetovej stránke katolíckeho magazínu First Things sa pýta, ako možno zachrániť to dobré, čo sa v hnutí nachádza a čoho určite nie je málo. Podľa Weigela je nevyhnutné verejne odhaliť dvojitý život Maciela Degollada a prešetriť jeho možných komplicov vnútri hnutia. S tým súhlasí aj americký kňaz Thomas Berg, ktorý bol jedným z iniciátorov inšpekcie. Medzitým hnutie opustil. V rozhovore s vatikanistom talianskeho týždenníka L´Espresso Sandrom Magisterom tlmočil nádej, že sa hnutie čo najrýchlejšie dištancuje od svojho zakladateľa. Berg požaduje, aby boli odstránené všetky jeho obrazy z legionárskych domov, prestali sa citovať jeho diela a skončilo sa s titulovaním Maciela ako „nášho otca“.
.kult osobnosti
Každému, kto sleduje dianie v hnutí, zídu na um otázky: Ako to mohlo dôjsť tak ďaleko? Je možné polstoročie utajovať škandalózne konanie takéhoto rozsahu? Ale predovšetkým, môže vôbec strom s prehnitými koreňmi prinášať dobré ovocie?
Exlegionár Berg vidí jadro problému v neschopnosti zdravej sebakritiky vnútri hnutia. Vyhýbanie sa kritike bolo popri tradičných sľuboch chudoby, poslušnosti a čistoty štvrtým záväzkom Kristových legionárov, ktorý už Benedikt XVI. nariadil zrušiť. Poslušnosť nadriadeným, prostredníctvom ktorých Boh zjavuje svoju vôľu, sa však v mnohých prípadoch zvrhla až do chorobného potláčania ľudskej slobody a budovania kultu osobnosti.
Miguel Cavallé Puig z vedenia Kristových legionárov akýkoľvek kult odmieta a tvrdí, že svojho zakladateľa si uctievajú tak ako františkáni Františka z Assisi alebo saleziáni Dona Bosca. Nekritický obdiv a vojenská poslušnosť sa však podľa Berga v hnutí pestujú aj naďalej: „Mám obavu, že legionárski seminaristi nie sú momentálne schopní patrične rozpoznávať, čo od nich Kristus požaduje. Je to dôsledok toho, že sú permanentne ochraňovaní pred informáciami o dvojitom živote pátra Maciela, ktoré majú nielen právo, ale povinnosť poznať.“
Dilema, či je hnutie schopné reformovať sa zvnútra, je jasná. Thomas Berg sa domnieva, že len to by bola cesta k novému začiatku. George Weigel aj vatikanista Sandro Magister sa zase prikláňajú k ráznemu zásahu zvonku, zo strany Svätej stolice. Magister poukazuje na to, že práve súčasný generálny predstavený Corcuera patril veľa rokov k najbližším spolupracovníkom Maciela Degollada, a preto je jeho autorita „hlboko otrasená“. Väčšina komentátorov sa zhoduje, že po dôkladnej očiste by malo byť hnutie, v ktorom to väčšina členov myslí úprimne, zachované. O tom však rozhodne o pár mesiacov až Svätá stolica.
Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.