tých 30 sekúnd je odhad doby, na ktorú astronautom v lunárnom module Eagle zostáva palivo. Ak to nestihnú, zrútia sa na povrch a z lunárneho modulu bude len kopa šrotu.A zrazu...:„Signálka Kontakt. Motor vypnutý. ACA zablokovaný. Obe riadenia na ‚auto‘. Ručné blokovanie motora odpojené. Poistka motora odpojená. Je tam 413.“Charlie Duke potvrdzuje: „Máme vás na povrchu, Eagle!“A Armstrong odpovedá: „Houston, tu základňa Tranquillty. Eagle pristál.“„Rozumieme Tranquillity. Pár chlapcov tu z vás už modralo! Už zase dýchame!“V sále vypukne krátka, ale o to intenzívnejšia radosť. Letoví kontrolóri nemajú na radosť čas, musia ustavične monitorovať lunárny modul, ako aj veliteľskú loď na obežnej dráhe nad ním. Ale Gene Kranz ledva vládze vydávať pokyny, od dojatia má veľkú guču v krku. Podarilo sa to! A na prvýkrát!Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin sa po počiatočnom zhone v príprave na prípadný núdzový štart z povrchu konečne rozhliadajú z okienok lunárneho modulu. Prví ľudia, ktorí ho vidia nie cez ďalekohľad alebo z výšky 90 kilometrov na obežnej dráhe, ale zo šiestich metrov. Sivá, bezfarebná planina Mora Pokoja, zaliata nemilosrdným a ničím nefiltrovaným slnečným svetlom. O šesť hodín sa k nemu priblížia ešte viac, doslova a dopísmena na dosah ruky.
chruščov a Kennedy
Koncom apríla 1961 sedí vtedajší administrátor NASA James Webb s niekoľkými ľuďmi z vedeckého poradného tímu novozvoleného prezidenta Kennedyho v Bielom dome a čelí otázkam, ako dobehnúť a predbehnúť Sovietov vo vesmíre. Sputnik v roku 1957, a teraz aj prvý človek vo vesmíre, budia dojem, že Američania zaspali dobu. Gagarinovo svetové turné, ktoré Chruščov hodlá maximálne propagandisticky využiť, sa práve začína a Kennedy rozhodne nemieni nechať ležať hodenú rukavicu. Napokon je to Webbov zástupca Hugh Dryden, kto vysvetľuje Jerome Wiesnerovi, šéfovi vedeckého poradného zboru prezidenta, že jediný cieľ, pri ktorom majú Američania reálnu šancu predstihnúť Sovietov, je práve Mesiac a človek na jeho povrchu. Pritom Američanom sa v tom čase nepodaril ani jeden let astronauta. Prvý človek v americkej vesmírnej lodi má štartovať až 2. mája.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.