Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lesnícka revolúcia

.gabriel Beer .časopis .týždeň doma

O tom, že situácia v štátnych Lesoch SR je zlá, sa vedelo už dlhé mesiace. Nielen pre podkôrny hmyz, o ktorom lesníci najradšej hovoria. Oveľa radšej ako o rozkrádaní vo svojej firme.

Zamestnanci už dlhšie verejne hovorili o množstvách nevýhodných zmlúv, o priekupníkoch s drevom, o nevýhodnom prenajímaní poľovníckych revírov. Žiadny z politikov však vo firme nemohol zasahovať. Jeden z najpodstatnejších slovenských podnikov bol totiž pridelený do správy HZDS, a tak akékoľvek pokusy o zmeny by prinášali napätia medzi koaličných partnerov.
Lesy SR bol asi posledný zaujímavý podnik, ktorý dostal ako politické léno šéf HZDS. Riaditeľ, ktorého si hnutie našlo, má za sebou celkom úspešnú vedeckú kariéru. Doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., predtým síce viedol Lesnícky výskumný ústav, ale s manažovaním veľkého podniku nemal žiadnu skúsenosť a zrejme netušil, že štátny podnik nie je firma, ktorá sa dá riadiť s normálnou biznisovou logikou. Do podniku prišiel s povesťou slušného, ale mäkkého človeka. Nemohol si ani vybrať ľudí, s ktorými by chcel firmu riadiť. Navyše ako poradcu vyfasoval zaťa Vladimíra Mečiara, bývalého policajta Jána Gálika, a ten sa pozeral manažérom na prsty. V rodine sa teda o každom pohybe v podniku vedelo. Takto sa žiadna normálna firma riadiť nedá. Keď som sa ho pred niekoľkými týždňami pýtal, či  sa v takejto pozícii ako manažér cíti komfortne, tak stručne odpovedal: „Mám postačujúci komfort.“  Osobnou tragédiou Jozefa Minďaša je, že sa vôbec dal na takýto biznis.

.premiér o tom vedel
Premiér Robert Fico už dlho vedel o problémoch v Štátnych lesoch. Koncom apríla pribehol do Zvolena na míting lesníkov a veľmi tam hromžil. Odporučil manažérom firmy, aby zorganizovali konferenciu na tému, či je v tomto podniku všetko v poriadku, či funguje efektívne a hospodárne. „Moja odpoveď je, že nie. V Lesoch SR sú obrovské rezervy, ktorým sa treba venovať. A pokiaľ nebudeme veriť tomu, že štátne lesy sú schopné zrevitalizovať sa, nevidím žiadny dôvod, aby sme im poskytovali pôžičku v  obrovskom rozsahu,“ odkázal premiér.
Bez vzbury zamestnancov pred dvoma týždňami však ani premiér nemal odvahu zasiahnuť do teritória HZDS. Otvorený list lesníka Jána Mičovského, zamestnanca podniku Lesy SR, generálnemu riaditeľovi firmy sa rýchlo šíril po internete, spustil veľkú kolegiálnu podporu. Ľudia sa začali priznávať, že boli ticho iba pre obavy zo straty zamestnania. Minister pôdohospodárstva Stanislav Becík (HZDS) spočiatku situáciu neodhadol a otvorené listy i petíciu verejnosti, ktorá sa rozbehla, označil za pamflet a neponáhľal sa zasiahnuť.   
Informácie o tom, že lesy stoja nad priepasťou, sa však objavili ešte skôr.  
Na ministerstve pôdohospodárstva mali v rukách napríklad nezávislý audit, ktorý už opatrne hovoril o „ nejednoznačných pravidlách“ pri riadení podniku, či „o slabej motivácii a nízkej manažérskej zodpovednosti top manažmentu generálneho riaditeľstva a závodov za ekonomickú stabilitu a životaschopnosť štátneho podniku“.
V podnikových novinách Lesník bol ešte začiatkom januára zverejnený príspevok šéfa lesníckej sekcie na ministerstve pôdohospodárstva Júliusa Novotného. Ten tvrdil, že bez zmien a racionalizácie sa môže stať, že podnik ohrozuje nielen svoju ekonomickú stabilitu, ale „v konečnom dôsledku aj svoju vlastnú existenciu“.
Július Novotný však ešte optimisticky dodal, že ak by nevidel východisko z postavenia Štátnych lesov, nemohol by dobre spávať. Východisko si však nakreslil s pôvabnou socialistickou manierou. Vytiahnuť firmu z problémov mala štátna pôžička, za ktorú by prvé dva roky Lesy nemuseli vôbec platiť. No a potom príde ďalšia vláda a tej sa problém Lesov elegantne prehodí na plecia.  Samotní manažéri si už na tento rok naplánovali veľkorysú stratu 15,3 milióna eur a na budúci rok dokonca 22,8 milióna eur. A finančná kríza im poskytla dôveryhodnú zámienku, prečo si musia na prežitie pýtať pôžičku od štátu.
Premiér Fico však má podobných krachujúcich štátnych firiem teraz na krku viacero, a tak desaťročnú pôžičku pre Mečiarove štátne lesy vo výške 67 miliónov eur zatiaľ stopol.
Firma sa tak dostala do situácie, že jej manažéri mali zrazu problém zohnať už aj peniaze na výplaty. Pritom si minulý rok lesy vzali obrovský bankový úver. Aby sa hanba darila ešte chvíľu ukrývať, začali Lesy predávať pre ružomberskú celulózku drevo, ktoré ešte stálo v hore.  Samozrejme, nebolo to zadarmo. Firma Mondi-SCP si za túto platbu vopred vypýtala výhodné zľavy na dodávky dreva.
Lesy SR svojim zamestnancom znížili výplaty o pätinu a znížili aj pracovný čas na tridsať hodín týždenne.

.zákaz prepúšťať!
Napriek tomu, že audity aj informácie lesníkov hovorili o tom, že firma padá k zemi, robiť sa nedalo nič. Nedovolili to stranícke sekretariáty. Ešte v minulom roku chcela spoločnosť rozbehnúť výraznejšie prepúšťanie. Odísť malo päťsto zamestnancov. Odkaz zo sekretariátu Smeru však bol jasný:  Nech sa o to ani nepokúsia!  Riaditeľ Lesov SR Jozef Minďáš teda zastavenie prepúšťania zobral na seba a tvrdil, že vedenie firmy si uvedomilo, že prišlo obdobie s priveľkým prepúšťaním v krajine, a tak sa k tomu jeho firma nepripojí.
Situáciu v Lesoch SR skomplikoval aj príkaz poslať koncom roka na účet ministerstva hospodárstva zisk. Mali ho odviezť do štátneho rozpočtu, z ktorého ho potom vláda prerozdelí na dotácie farmárom.
Podľa príkazu teda firma poslala do rozpočtu 7,26 milióna eur, a to v situácii, keď mala podstatne nižšie tržby ako rok predtým. V roku 2007, keď sa dobre predávalo drevo a trh fičal, vyprodukovali Lesy SR zisk iba 2,84 milióna eur. Aby manažéri naplnili nereálne predstavy politikov, začali predávať majetok. Ako prebytočný majetok odpredali budovy a stroje za 19 miliónov eur. „Odvod na farmárske dotácie sme museli splniť tak, ako to schválil parlament,“ vysvetľoval nepochopiteľný krok Jozef Minďáš.

.aj iné biznisy
Lesnícka revolúcia však ukázala viacero problémov, nie iba tie ekonomické a manažérske. Napríklad zvláštne predaje chát a hájovní. Kvantá peňazí na diskutabilné chemické letecké postreky, platené mediálne aktivity, faktúry pre firmy, ktoré mali školiť zamestnancov. Prenájmy štátnych poľovníckych revírov pre politicky spriaznených vplyvných kamarátov, pre sudcov, advokátov a biele kone nastrkané poslancami.
Kým Lesy SR mali ešte v roku 2007 139 poľovných revírov, tohto roku už mohli užívať iba šesťdesiat. Ceny, za aké si spriaznené duše môžu revíry prenajať, sú na Slovensku asi desaťnásobne nižšie ako v Česku.   Manažéri ešte v týchto týždňoch narýchlo menia zmluvy v poľovných revíroch, lebo od septembra hrozí, že s novým zákonom o poľovníctve sa štátne poľovné revíry budú musieť dražiť. A dostane ich ten, čo štátu zaplatí najviac.

.bez komentára
Zaujímavé je, že samotný generálny riaditeľ nemal absolútny vplyv na chod firmy. Štátny podnik je riadený prostredníctvom dvadsiatich šiestich odštepných závodov a jeho riaditelia boli dosadzovaní podľa straníckeho kľúča. Každý zo závodov pripadol niektorému z koaličných partnerov a tí mali možnosť dosadiť si regionálneho šéfa. Krátko po nástupe novej vládnej zostavy v podniku vymenili približne dve tretiny riaditeľov.
Generálny riaditeľ tak nemal žiadny dosah na svojich podriadených. Aj keby niektorého z nich chcel vyhodiť, zmena musela byť konzultovaná so straníckymi šéfmi. Asi pred mesiacom som sa pýtal generálneho riaditeľa, či stále musí konzultovať výmeny riaditeľov s politickými sekretariátmi. Jeho odpoveď bola strohá: „Bez komentára.“
Riaditelia odštepných závodov mali pritom obrovskú moc v prideľovaní zákaziek na ťažbu dreva, na zalesňovanie a hlavne na obchod s drevom. Samotné generálne riaditeľstvo komunikovalo iba s niekoľkými najväčšími zákazníkmi. Množstvo menších obchodníkov si mohli manažovať regionálni šéfovia. V rukách mali až štyridsať percent obchodu lesov. A do toho, komu majú predávať, oficiálne nemohol nik z  vedenia firmy rozprávať. Také totiž bolo rozhodnutie Protimonopolného úradu z roku 1999, keď štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vznikal. Úrad tak chcel zabrániť takmer monopolnému postaveniu jedného veľkého podniku na trhu s drevom v krajine. Ale potom sa stávalo, že na trhu si konkurovali generálne riaditeľstvo a jeho vlastné závody.
Navyše sa Úradu jeho rozhodnutím podarilo vytvoriť podmienky na vybudovanie množstva vplyvných zoskupení, ktoré začali hovoriť prostredníctvom politikov do obchodu so štátnym drevom. (Toto nezmyselné rozhodnutie Úrad na jar tohto roku zrušil.)
Najväčší lesný podnik v krajine predával drevo priamo iba pre niekoľko veľkých píl a pre tri celulózky, inak obchody preháňal cez sprostredkovateľské firmy. Ale čím viac sa kríza zhoršovala, tým menej priekupníci lesom platili.  Mnohé zo štátnych lesných závodov však dosadeným priekupníckym firmám predávali drevo, aj keď tie už prestali platiť. Do konca mája firma mala firma pohľadávky po lehote splatnosti vo výške 18,1 milióna eur.
Toto bol taký polooficiálny odtok peňazí a dreva zo štátnych lesov. Najtvrdšie zrejme postupovalo už odvolané vedenie z lesného závodu Liptovský Hrádok. Tam zmizlo bez stopy približne šesťsto plne naložených kamiónov s drevom asi za milión eur. Iba tento jediný závod nedostal za vyťažené drevo zaplatené približne štyri milióny eur. Ako pre Trend potvrdil zdroj zo štátnych lesov, kamióny sa nakladali a  za drevo inkasoval človek, ktorý ani nebol zamestnaný v podniku,  v neďalekej krčme peniaze v hotovosti na stôl. Polícia megakrádež prešetruje zatiaľ ako podanie na „neznámeho páchateľa“.
Až po takomto drzom rozkrádaní dreva spod Tatier dovolil si generálny riaditeľ Minďáš zakázať vtedajšiemu riaditeľovi závodu Rudolfovi Kučeríkovi robiť obchod s drevom. Bolo to už také do neba volajúce rozkrádanie, že sa na taký zákaz Minďáš odhodlal aj napriek tomu, že ako generálny riaditeľ nemal kompetenciu zakázať svojim riaditeľom závodov dodávať drevo niektorým spoločnostiam či určovať im cenu.

.mečiar kapituloval
Minulý pondelok sa stretli všetci riaditelia závodov na spoločnej porade. Debata bola aj o podnikovej revolúcii. Šéfovia závodov nevideli dôvody na jej spustenie. Iba traja z nich mali odvahu medzi kolegami povedať, že situácia v podniku je presne taká, ako o nej nespokojní lesníci hovoria.
V liste, ktorý potom adresovali predsedovi vlády, lesníci vyhlásili: „Pokiaľ bude rozhodovanie vedenia š. p. Lesy SR ovplyvňované klientelizmom a lobistickými skupinami, nebude možné konsolidovať ekonomickú situáciu podniku“. Zamestnancov vyľakalo pripravované predávanie dreva vo veľkom „na pni“, a to bez výberových konaní.
Vladimír Mečiar videl, že situáciu v lesoch už neudrží. A tak vo štvrtok minulý týždeň jeho hnutie oficiálne vydalo vyhlásenie, v ktorom dovolilo vedenie firmy potopiť: „Pre zlyhanie pri riadení podniku by vedenie ako celok malo odstúpiť. Zmeny sú nevyhnutné aj v závodoch. Po personálnych a organizačných opatreniach budú prijaté kroky na ekonomickú stabilizáciu podniku. Po dohode predsedu Smeru a ĽS-HZDS strany nebudú do opatrení nutných na stabilizáciu podniku vstupovať...“
Nový generálny riaditeľ, ktorý do firmy príde, bude mať situáciu ťažkú. Dostane podnik, ktorý sa za dva roky zmenil z prosperujúcej firmy na firmu krachujúcu. To, či mu rodina Mečiarovcov dovolí normálne fungovať, však možno iba špekulovať.  Čaká sa zredukovanie polovice z dvadsiatich šiestich závodov. V každom z nich sú však vo vedení ľudia, ktorí majú vplyvných kamarátov vo vysokej politike.
Autor je šéfreportér týždenníka Trend.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite