Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

S alternatívnymi palivami k drahšiemu chlebu

.časopis .kritická príloha

Podľa Medzinárodnej organizácie pre poľnohospodárstvo a potraviny (FAO) by sa ceny potravín v najbližších desiatich rokoch mali zvýšiť o 20 až 50 percent. Ekonómovia varujú pred potravinovou infláciou, ktorá v budúcnosti ohrozí nielen slabo rozvinuté ekonomiky.

Podľa Medzinárodnej organizácie pre poľnohospodárstvo a potraviny (FAO) by sa ceny potravín v najbližších desiatich rokoch mali zvýšiť o 20 až 50 percent. Ekonómovia varujú pred potravinovou infláciou, ktorá v budúcnosti ohrozí nielen slabo rozvinuté ekonomiky.
Za touto hrozbou stojí paradoxne jedna z veľkých nádejí ľudstva, túžiaceho sa zbaviť závislosti od ropy a posadnutého ochranou životné prostredia – alternatívne palivá. 

Náročná jeseň čaká Talianov. Ich milované cestoviny by mali vinou boomu alternatívnych palív zdražieť až o 20 %. V Japonsku oznámil najväčší výrobca majonézy prvýkrát za posledných sedemnásť rokov zdraženie ceny tohto produktu vinou rastúcich cien sóje. To nie sú náhodne vybraté titulky zo svetových médií, ale dôkaz toho, že éra biopalív začína vplývať na ekonomiky krajín. Obrovský rozmach tohto sektora priemyslu spôsobili, samozrejme, vysoké ceny ropy. Cena čierneho zlata tento rok znovu atakuje minuloročné historické maximá nachádzajúce sa tesne pod úrovňou 80 dolárov za barel. Už len s nostalgiou môžeme spomínať na rok 2002, keď ropa stála menej než 20 dolárov. Prudký nárast jej ceny za posledné roky spôsobil nielen hromženie motoristov pri každej návšteve čerpacej stanice, ale aj znovuobjavenie sa alternatívnych palív.

.lesk a bieda biopalív
Prílišná prepojenosť západných ekonomík na ropu len dodala argumenty odporcom brojacim proti tejto závislosti a požadujúcim sústredenie sa na výrobu biopalív. Tie mali byť spásou ľudstva do budúcnosti a majákom nádeje zaručujúcim, že ani po vyčerpaní svetových zásob ropy nedôjde ku koncu sveta. Tejto populárnej témy sa chytili mnohí politici, ktorí začali presadzovať zákony zaručujúce podporu a subvencie na výrobu biopalív. Tie sú menej škodlivé z hľadiska znečisťovania životného prostredia, keďže produkujú nižšie emisie skleníkových plynov. Táto výhoda je však kompenzovaná vysokými nákladmi na ich výrobu, čo sa následne odráža aj na vyššej cene pre konečného spotrebiteľa. Z toho je zrejmé, že bez subvencií a bez vysokej ceny ropy by biopalivá nemali šancu na úspech. Oba tieto faktory sú však v súčasnosti realitou, a priniesli tak novú éru pre alternatívne palivá, ktorých výrobcovia sa ju rozhodli okamžite využiť.
Boom biopalív však má aj svoje tienisté stránky. Po celom svete vyrastajú ako huby po daždi továrne na výrobu etanolu alebo bionafty a ich dopyt po jednotlivých surovinách je obrovský. Problémom je, že surovinami na výrobu sú zväčša komodity, ktorých hlavné využitie je v potravinárskom sektore. Kukuricou, pšenicou a ďalšími obilninami počínajúc, cukrom a rastlinnými olejmi končiac. Dopyt po nich sa zrazu dramaticky zvýšil a ich ponuka nestačí držať krok so spotrebou. Je pochopiteľné, že takýto stav môže viesť len k nárastu ich ceny. Nad svetovými ekonomikami sa zrazu začína zjavovať nová hrozba – potravinová inflácia. Peter Brabeck, prezident najväčšej potravinárskej spoločnosti na svete Nestlé, takisto patrí do tábora tých, ktorí varujú pred jej vplyvmi. Vyhlásil, že nárast cien potravín nie je len dočasným javom, ale dochádza k štrukturálnym zmenám v ponuke a dopyte. Viacero ekonómov zastáva tento názor, ale Brabeckove slová patria doteraz k najhlasnejším varovaniam pred obdobím dlhodobého rastu cien potravín. Kto chce dôkazy, nech sa rozhliadne po svete. V Číne ceny potravín minulý rok stúpli o viac ako 6 percent, čo je dvojnásobný nárast oproti roku 2005. V Maďarsku v uplynulom roku zdraželi potraviny o 13 percent v porovnaní s trojpercentným nárastom rok predtým. Podobné prudké vzostupy sme zaznamenali v Indii, Turecku, Južnej Afrike, ale takisto aj v Taliansku, Nemecku, Veľkej Británii alebo USA. Pochybuje ešte niekto?


.biopalivá – drahšia strava
Vráťme sa však k Taliansku a jeho cestovinám. Dôvodom, prečo sú talianske cestoviny tie najlepšie na svete je, že sa vyrábajú z tvrdej pšenice. Táto obilnina sa však vo zvýšenej miere začína využívať takisto na výrobu etanolu, alternatívneho paliva používaného ako prísada do benzínu. Dôsledkom toho je fakt, že Taliani, aby dokázali pokryť silný domáci dopyt, sú donútení dovážať tvrdú pšenicu z iných krajín (hlavne zo Sýrie a Kanady). Tie sa však teraz rozhodli prestať vyvážať túto obilninu a tým sa Taliansku priškrtili kohútiky. Tvrdé ekonomické zákony potom už len priniesli spomínaný nárast cien. Taliani však nemusia smútiť, podobný vývoj vidíme aj inde a má spoločného menovateľa – stúpajúce ceny poľnohospodárskych produktov.
Nárast cien najmä obilnín bol za posledný rok ohromujúci. Kým minulý rok v auguste stál bušel kukurice (asi 25,4 kg) na newyorskej burze 2,2 USD, v júni tohto roku to bolo už takmer dvakrát toľko. Podobne je na tom pšenica, sója alebo repka olejná – ich ceny stúpli o viac než polovicu. Nezaostávajú ani ceny bravčového a hovädzieho mäsa, pri ktorých je trend nárastu ceny takisto viac ako zjavný. Mlieko je na tom podobne. Kde hľadať príčiny? Tak ako všade, aj tu sa treba pozrieť len na základné ekonomické zákony. Ak je dopyt po danej komodite nižší ako ponuka tejto komodity, tak cena klesá. Ak však nastane opačný prípad a dopyt začne stúpať, predávajúci bude pravdepodobne reagovať zvýšením ceny. A presne to je situácia na trhu potravín. Aj v predošlých dekádach sme zaznamenali prudké nárasty cien potravín, najmä vplyvom nepriaznivého počasia alebo slabej úrody. Tieto nárasty však boli len jednorazové a krátkodobé, teraz je situácia odlišná. Tým rozdielom je obrovský nárast dopytu po jednotlivých surovinách. Do hry v posledných rokoch vstúpil faktor, ktorý sme tu predtým nemali – alternatívne palivá.

.kukurica, mäso, mlieko
Do popredia sa dostal najmä etanol využívaný v súčasnosti ako prísada do benzínu, a bionafta, ktorá sa pridáva do motorovej nafty. Na výrobu etanolu sa dajú použiť rôzne suroviny, najpoužívanejšie sú však kukurica ( v tejto oblasti kraľujú USA ), pšenica, a potom cukrová repa a cukrová trstina (ktorú má pod palcom Brazília). Brazília pritom patrí k vzorovým prípadom využívania alternatívnych palív a v porovnaní s ňou je celý svet takmer v dobe kamennej. Osem z desiatich novopredaných áut v tejto juhoamerickej krajine je schopných jazdiť na čistý etanol a ten sa predáva vo vyše 20-tisíc čerpacích staniciach. Je dokonca lacnejší než sám benzín! Obrovský dopyt po tomto palive znamená aj to, že v Brazílii sa čoraz väčšia časť úrody cukrovej trstiny používa na výrobu etanolu a menšia na produkciu cukru. Tento etanolový boom spôsobil, že cukor bol minulý rok na svetových burzách najdrahší od čias veľkých ropných kríz zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Odvtedy síce jeho cena klesla, no predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti sa znovu dočkáme drahšieho cukru. Etanol nám teda pekne osladí život a trochu aj vyprázdni peňaženku.
USA sú najväčším pestovateľom kukurice, a preto je pochopiteľné, že etanol vyrábajú z tejto obilniny. V obidvoch krajinách stúpa objem vyprodukovaného etanolu závratným tempom. V minulom roku bola až tretina celkovej úrody kukurice v USA použitá na účely etanolového priemyslu, čo predstavuje takmer 50-percentný nárast oproti roku 2005. Brazília a Čína (číslo 2 a 3 medzi najväčšími svetovými pestovateľmi kukurice) zasiali v minulom roku kukuricu na takmer 20 miliónoch hektároch pôdy. V priebehu najbližších desiatich rokov by sa táto plocha mala dokonca zdvojnásobiť a napriek tomu nie je jasné, či dokáže pokryť obrovský dopyt po tejto plodine. Treba si uvedomiť, že kukurica má využite vo viacerých sektoroch ekonomiky. Nielenže je všeobecne využívanou potravinou, a teraz aj surovinou na výrobu etanolu, kukurica je aj najpoužívanejším krmivom pre chovateľov dobytka a ošípaných. Každý nárast ceny kukurice sa odrazí aj v náraste cien niektorých nealkoholických produktov, v ktorých sa používa kukuričný sirup. Pre chovateľov vyššie ceny kukurice znamenajú vyššie vstupné náklady krmív, ktoré sa tak odrazia aj vo vyššej cene mäsa a takisto mlieka. V USA sa to už stalo a podobné zdražovanie mäsa a mlieka vidíme aj u nás.
Tým sa však vplyv kukurice nekončí. Keďže sú v súčasnosti ceny kukurice také vysoké, je pre farmárov veľmi lákavé nasadiť viac kukurice, a tým aj, samozrejme, viac zarobiť. V USA sa pestovatelia až tak rozbehli, že tento rok nasadili najviac kukurice od roku 1944! Je otázne, či takáto veľká plocha bude stačiť pokryť silný dopyt, isté je však, že na to doplatili iné komodity. Z ekonomickej teórie vieme, že pôda je obmedzený statok, ktorý sa nedá svojvoľne a bezhranične rozširovať. Je preto vždy na samom farmárovi, aby sa rozhodol, akú plodinu nasadí. Tento rok vo viacerých oblastiach padla voľba na kukuricu a na sóju nezostalo miesto. Nižšie nasadenie sóje znamená, že aj jej cena sa tlačí nahor. Podobne je to aj s bavlnou. Vlna zdražovania sa tak šíri medzi komoditami ako cunami a rozširuje sa na ďalšie a ďalšie trhy.

.prichádza potravinová inflácia
Keď si poviete, že ďakujem teda za kukuricu a viac ju odmietam jesť, tak vedzte, že si nepomôžete. Sú tu aj ďalšie poľnohospodárske produkty, ktorých cena letí raketovo nahor. Spomenuli sme dva produkty, ktoré sa používajú na výrobu etanolu. Lenže podobne obrovskú popularitu si získava aj bionafta. Na jej výrobu potrebujeme buď repku olejnú, sójový olej, alebo iné olejniny. Silný dopyt sa aj v ich prípade postaral o to, že ich cena sa pohybuje vo výšinách. Cena repky olejnej, ktorá je populárna aj na Slovensku, sa v priebehu minulého roka na burze vo Winnipegu zvýšila takmer o sedemdesiat percent. Práve metylester repky olejnej, známy ako Mero, sa dnes na Slovensku používa ako prísada do motorovej nafty. Európska únia plánuje do roku 2010 zabezpečiť vo všetkých členských krajinách, aby Mero tvorilo minimálne 5,75 % obsahu motorovej nafty. V súčasnosti je to u nás okolo piatich percent, preto je jasné, že repka pôjde na odbyt stále a dopyt po nej klesať nebude. Ak by sme si povedali, že skúsime drahú repku nahradiť inou alternatívou, tak výber nie je oveľa lepší. Cena sójového oleja sa minulý týždeň dostala do nových 23-ročných maxím, cena palmového oleja sa v júni dostala dokonca do historických maxím! Tomu sa povie z dažďa pod odkvap...
Potravinová inflácia nám, zdá sa, klope na dvere. Je tak pravdepodobné, že kombinácia vysokých cien ropy a rastúcich cien potravín spôsobí aj rastúcu cenovú hladinu vo väčšine štátov. Bude sa vytvárať silný inflačný tlak na jednotlivé ekonomiky, ktorý bude nútiť centrálne banky zvyšovať úrokové sadzby na jeho utlmenie. Koniec koncov, už teraz vidíme taký trend vo viacerých krajinách. V poslednom čase sa zvyšovali úroky zo strany Európskej centrálnej banky či britskej Bank of England. Po podobnom kroku siahli aj na Novom Zélande či v Číne. V USA k takému kroku nepristúpili len pre obavy z ešte výraznejšieho spomalenia tohto najväčšieho hospodárstva sveta, ktoré v poslednom čase stráca dych. Slovenska sa boom alternatívnych palív zatiaľ výraznejšie nedotkol a len pomaly sa snažíme na túto vlnu naskočiť. Chýbajú u nás významnejší producenti biopalív, ktorých dopyt by cenu jednotlivých surovín tlačil nahor. Ani my sa však časom tomu nevyhneme, keďže tento celosvetový trend sa tak ľahko pravdepodobne nezmení. Na ropu stojacu 20 dolárov za barelov môžeme pravdepodobne zabudnúť a alternatívne palivá tak dostávajú zelenú na dlhšie obdobie.

.michal Májek
Autor je komoditným analytikom spoločnosti FIMEX Capital, o. c. p., a. s.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite