Napríklad voľby. Čo už tam nafotiť? Zúfalo nudné volebné miestnosti, ruku pripravenú vhodiť obálku do urny, prípadne zadky či nohy ľudí sústredených na zoznamy kandidátov za plentou.
A čo ešte potom fotiť, keď ide o eurovoľby? Ako zachytiť fádny akt pestrého európskeho ľudu? Jasné! Ľudový odev, akokoľvek vzdialený súčasnému životnému štýlu, to v klišé-rebríčkoch stále vyhráva. Keď fotka z Nemecka, tak bavorský volič s vyšívanými koženými kraťasmi a pierkom za klobúkom, keď Maďarsko, tak babky v kvetovaných kašmírových šatkách a sedemdesiatich sukniach. Dalo by sa to ľahko zameniť aj za slovenské babky, veď kto už by tie drobné nuansy vo výšivkách na lajblíku rozlišoval. Našťastie, Slovensko bolo v agentúrach tento rok zastúpené oveľa originálnejšie – prázdnotou zívajúcimi volebnými miestnosťami, keďže sa u nás očakávala najnižšia volebná účasť. Ešteže sú k dispozícii povinné jazdy s fotkami medzinárodne známych politikov odkiaľkoľvek, vymydlených, vyškerených a obklopených rodinnou idylkou.
Listujúc pondelkovými novinami, všimla som si to isté, čo zahraničná redakcia serveru ihned.cz. Tá si položila otázku, či sa takému klišé vôbec dá vyhnúť. Nuž, ja si myslím, že vždy sa dá. Podobne ako pri písaní, nejde ani tak o to, čo píšem/fotím, ale ako, koľko vlastného názoru, invencie i zručnosti do akokoľvek banálnej témy vložím. Je mi jasné, že i ten najväčší talent len ťažko vyštrachá zaujímavý obsah tam, kde žiadny nie je.
Skôr ma trápi iná otázka. Prečo sa agentúry stále snažia zachytiť „regionálny“ charakter unifikovanej celoeurópskej akcie? Načo nasilu pchať regionálny charakter tam, kde už dávno nie je a nemá žiadne opodstatnenie?
Radšej si ho strážme tam, kde ešte skutočne je.
www.inland.sk
Nájdi päť rozdielov
rok 2009
rok 2004
A čo ešte potom fotiť, keď ide o eurovoľby? Ako zachytiť fádny akt pestrého európskeho ľudu? Jasné! Ľudový odev, akokoľvek vzdialený súčasnému životnému štýlu, to v klišé-rebríčkoch stále vyhráva. Keď fotka z Nemecka, tak bavorský volič s vyšívanými koženými kraťasmi a pierkom za klobúkom, keď Maďarsko, tak babky v kvetovaných kašmírových šatkách a sedemdesiatich sukniach. Dalo by sa to ľahko zameniť aj za slovenské babky, veď kto už by tie drobné nuansy vo výšivkách na lajblíku rozlišoval. Našťastie, Slovensko bolo v agentúrach tento rok zastúpené oveľa originálnejšie – prázdnotou zívajúcimi volebnými miestnosťami, keďže sa u nás očakávala najnižšia volebná účasť. Ešteže sú k dispozícii povinné jazdy s fotkami medzinárodne známych politikov odkiaľkoľvek, vymydlených, vyškerených a obklopených rodinnou idylkou.
Listujúc pondelkovými novinami, všimla som si to isté, čo zahraničná redakcia serveru ihned.cz. Tá si položila otázku, či sa takému klišé vôbec dá vyhnúť. Nuž, ja si myslím, že vždy sa dá. Podobne ako pri písaní, nejde ani tak o to, čo píšem/fotím, ale ako, koľko vlastného názoru, invencie i zručnosti do akokoľvek banálnej témy vložím. Je mi jasné, že i ten najväčší talent len ťažko vyštrachá zaujímavý obsah tam, kde žiadny nie je.
Skôr ma trápi iná otázka. Prečo sa agentúry stále snažia zachytiť „regionálny“ charakter unifikovanej celoeurópskej akcie? Načo nasilu pchať regionálny charakter tam, kde už dávno nie je a nemá žiadne opodstatnenie?
Radšej si ho strážme tam, kde ešte skutočne je.
www.inland.sk
Nájdi päť rozdielov
rok 2009
rok 2004
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.