.zverejnené čísla by na Američanov pôsobili ešte pred pár rokmi neuveriteľne: ich vláda sa chystá naliať do krachujúcej firmy 50 miliárd dolárov, za čo získa 60-percentný balík akcií. Kanadská vláda bude v General Motors (GM) kontrolovať 12,5 percenta, odbory 17,5 a veritelia získajú 10 percent akcií.
.plán ozdravenia
Za pomoc bude musieť GM, kedysi pýcha amerického automobilového priemyslu, začať s odtučňovacou kúrou. Podnik v priebehu roka zatvorí 14 závodov, 2 600 predajní, prepustí viac ako tretinu zamestnancov a zníži výrobu na desať miliónov áut. Šetrenie má postihnúť aj štyri značky automobilky ? Hummer a Saturn, ktoré sa prestanú vyrábať a firma ich pravdepodobne predá. Odtučňovacia kúra by nemala firmu len zoštíhliť, ale aj ozdraviť a zefektívniť. Prezident Barack Obama obhajoval v amerických médiách miešanie vlády do záchrany súkromnej firmy klasickými argumentmi. Pre NBC News tvrdil, že ak by štát nepomohol, likvidácia firmy by napáchala ešte väčšie škody. Podľa neho je totiž GM taká veľká firma a taká dôležitá pre americkú ekonomiku, že vláda ju nemohla nechať padnúť (too big to fail) ani rozbiť na kúsky. Prezident a jeho poradcovia však zabúdajú, že niekedy sú menšie firmy odolnejšie ako kolosy. Navyše, rozpad spoločnosti na menšie celky sa už deje. Jej dcérska automobilka Opel, ktorá už dostala sľúbenú finančnú injekciu od nemeckého štátu v podobe úveru vo výške 1,5 miliardy eur, sa podľa plánu osamostatní a predá. General Motorsu v nej zostane už iba 35 percent, 20 percent pripadne kanadskej spoločnosti Magna a ruskej Sberbank, 10 percent zamestnancom. GM sa snaží predať aj švédsku automobilku Saab. O jeho kúpu majú záujem švédsky výrobca luxusných áut Koenigsegg, americký finančník Ira Rennert a taliansky Fiat. Či sa firme podarí prežiť aj po odtučňovacej kúre, ešte nie je jasné.
.príčiny pádu
General Motors mal problémy už niekoľko rokov. Médiá dnes často uvádzajú, že problémy sa datujú od roku 2004, no v skutočnosti sa kríza tohto gigantu ťahala už od 70. rokov minulého storočia. Finančná kríza, ktorá vypukla v minulom roku, firmu iba dorazila. Podstata jeho krachu bola podľa odborníkov na automobilový priemysel, s ktorými sa .týždeň rozprával, v kombinácii viacerých faktorov. V prvom rade firma vyrábala autá draho. Mala vysoké fixné náklady na výrobu aj na mzdy. Podľa Martina Jesného z týždenníka Trend platil GM svojim zamestnancom vyššie mzdy ako iné americké automobilky. Navyše firma platila obrovské sumy do sociálnych a zdravotných fondov pre penzionovaných pracovníkov. Toto zaťaženie spolu so sústavným tlakom odborov na zamestnanosť a znižovanie pracovného času za rovnaký alebo vyšší plat, bolo hlavnou vnútornou príčinou pádu GM aj podľa Andreja Barčáka, bývalého riaditeľa tejto firmy pre strednú a východnú Európu (viac v rozhovore). Firme uškodilo aj to, že objem výroby mala nastavený veľmi vysoko a autá, ktoré vyrábala, nedokázala predať. Spoločnosť sa potkla aj na tom, že sa sústredila na výrobu veľkých áut, ktoré sú náročné na komponenty a majú veľkú spotrebu. Nepomohla jej ani prílišná koncentrácia na americký trh. Keď v roku 2008 ceny benzínu rapídne stúpli, Američania začali šetriť a predaj smädných automobilov rázne klesol. V triede SUV, ktorá je pre GM nosnou, zaznamenali pokles predaja až o 30 percent. Či spoločnosť položila na lopatky jej veľkosť, to sa nedá tvrdiť s určitosťou. Jej rivalské firmy na trhu, ako Toyota či Fiat, sú tiež kolosy a nevedú si až tak zle. Trend vyrábať veľa bude podľa Jesného u automobiliek pokračovať. Ale ak si pri veľkej výrobe dokážu ustrážiť efektívnosť, prežijú. Práve toto sa americkej automobilke nepodarilo.
.detroitskí chlapci
Hoci ako dátum založenia automobilky GM sa uvádza rok 1908, jeho začiatky siahajú hlbšie. Podieľali sa na ňom machri na automobily ako Ransom Eli Olds, Henry Leland a David Buick. R. E. Olds bol pionier automobilizmu. V roku 1892 založil továreň na automobily a svoj výrobok nazval Oldsmobil. Najprv ho poháňala para. O štyri roky nato už vyrábal benzínové auto. R. E. Olds nebol iba zdatný konštruktér, ale aj dobrý obchodník. Najprv predával autá ako luxusný tovar za 1 200 dolárov. Neskôr cenu znížil na 650 dolárov. To bola dobrá voľba. Na začiatku 20. storočia už predával okolo 1 400 áut ročne. V roku 1902 inžinier Henry Leland založil v Detroite Cadillac Automobile Company. O rok neskôr vznikla v tom istom meste Buick Motor Company pod vedením Davida Buicka. Za splynutím týchto troch firiem stál William Durant, milionár a riaditeľ Buick Motor Company. Tvrdil, že keď sa podniky spoja, vyhnú sa vyrábaniu podobných áut a posilnia sa. V roku 1908 vznikol General Motors (GM). Durand mal pravdu. Novej firme sa začalo dariť a pokračovala v akvizíciách. Do roku 1920 už pod svojimi krídlami mala 30 firiem. Darilo sa jej aj preto, lebo investovala do inovácii. V roku 1912 prišla na trh s Cadillacom, ktorý mal inštalovaný prvý elektrický štartér. Nový systém štartovania nahradil nepohodlnú kľuku, bol bezpečnejší a postupne sa presadil vo všetkých autách. Počas prvej svetovej vojny fabriky patriace firme GM nelenili a prispôsobili sa vojnovým objednávkam vlády. Zásobovali armádu nákladiakmi a terénnymi vozidlami.
.strácanie dychu
Po vojne automobilka pod vedením Alfreda Sloana juniora expandovala do zahraničia. V polovici 20. rokov kúpila britskú automobilku Vauxhall Motors a na začiatku 30. rokov nemecký Opel. Veľká hospodárska kríza postihla aj detroitskú firmu, ale šikovný manažment dokázal dopady krízy zmierniť. V roku 1941 už GM predával 44 percent všetkých áut v USA. Cez druhú svetovú vojnu sa podnik nemal problém preorientovať na vojenskú produkciu. Okrem áut vyrábal aj lietadlá, bomby, lode, tanky a iné zbrane. V 50. rokoch začala firma produkovať autá pohodlnejšie a bezpečnejšie. Pridala do nich automatickú prevodovku, väčšie okná, klimatizáciu, ale aj bezpečnostné pásy. V tom čase sa však Američania začali zaujímať aj o menšie európske autá. GM skúsil vyrobiť jeden model, ale nemal veľký úspech. V 70. rokoch prišli ropné krízy a veľké autá od GM, ktoré mali veľkú spotrebu, sa predávali menej. V roku 1974 predaj spoločnosti klesol o 35 percent. Problémy mala automobilka aj so splnením požiadaviek trhu na ekologickejšie autá. V 80. rokoch pokles tržieb automobilky pokračoval, a preto sa vedenie rozhodlo modernizovať továrne aj dizajn modelov. Napriek tomu jeho podiel na americkom trhu padal aj naďalej. V roku 1987 GM v predajnosti predbehol po 60 rokoch rival Ford. Úpadok pokračoval aj na začiatku 90. rokov. Príčiny neúspechov boli vo vysokých výrobných nákladoch, vysokých mzdách, prezamestnanosti a v narastaní konkurencie. Na americkom trhu sa už pohybovalo 25 automobiliek a trhový podiel GM klesol v roku z 50 na 35 percent.
.posledný nádych
V tom čase prišiel do vedenia firmy reformátor Jack Smith junior. V priebehu pár rokov zjednodušil výrobu, zavrel 24 tovární, prepustil viac ako 10-tisíc úradníkov a 65-tisíc robotníkov. Uťahovanie opaskov pomohlo a firma sa dostala v polovici 90. rokov z červených čísel. Jej konkurencia však nespala. Na americký trh vtrhli lacné a kvalitné japonské autá, ktoré vstúpili aj do segmentu veľkých terénnych áut. Podiel na trhu GM v roku 1995 bol už iba 31-percentný. Ich autá boli neefektívne a zastarané. Firma sa chcela zachrániť expanziou na rýchlo rastúce ázijské trhy. Urobila to však nešikovne. Namiesto exportu vlastných áut nakúpila akcie v ázijských automobilkách ako Suzuki, Isuzu, Honde, Subaru a neskôr aj v Daewoo. Navyše nakupovala nie za reálne peniaze, ale za podnikové dlhopisy, ktoré sa dajú v prípade úspechu splatiť, ale keď sa firme nedarí, ostávajú nesplatenými záväzkami. S japonskými autami mala spoločnosť úspech na domácom, ale aj na európskom trhu. Jej tržby stúpali, ale netušila, že pre vlastnú produkciu si kope hrob. Zákazníci zistili, že japonské autá sú kvalitnejšie a najmä lacnejšie ako tie americké. Napokon v minulom roku prišla finančná kríza. A tá kolos celkom dorazila.
Autor je spolupracovník .týždňa
Cesta nafukovania
1892: R.E. Olds založil Olds Motor Vehicle Company
1902: Henry Leland založil Cadillac Automobile Company
1903: David Buick založil Buick Motor Company
1908: William Durant spojil firmy vyrábajúce Oldsmobile a Buick a vznikla General Motors Corporation
1909: Cadillac and Oakland (premenovaný na Pontiac) sfúzovali s GM
1918: Chevrolet sa satal súčasťou GM
1925: Akvizícia britského Vauxhall Motors
1931: Kúpa nemeckého Opela
1971: Získanie 34 percent akcií Isuzu Motors
1984: Nákup firmy Electronic Data Systems
1986: Zisk firmy Hughes Aircraft
1990: Firma kupuje 50 percent akcií švédskeho Saabu
1999: Zisk 20 percent akcií vo firme Fuji Heavy Industries, ktorá vyrába Subaru
2000: Kupuje 20 percent akcií vo Fiate
2002: Získava majoritu akcií v Daewoo Motor Company
.plán ozdravenia
Za pomoc bude musieť GM, kedysi pýcha amerického automobilového priemyslu, začať s odtučňovacou kúrou. Podnik v priebehu roka zatvorí 14 závodov, 2 600 predajní, prepustí viac ako tretinu zamestnancov a zníži výrobu na desať miliónov áut. Šetrenie má postihnúť aj štyri značky automobilky ? Hummer a Saturn, ktoré sa prestanú vyrábať a firma ich pravdepodobne predá. Odtučňovacia kúra by nemala firmu len zoštíhliť, ale aj ozdraviť a zefektívniť. Prezident Barack Obama obhajoval v amerických médiách miešanie vlády do záchrany súkromnej firmy klasickými argumentmi. Pre NBC News tvrdil, že ak by štát nepomohol, likvidácia firmy by napáchala ešte väčšie škody. Podľa neho je totiž GM taká veľká firma a taká dôležitá pre americkú ekonomiku, že vláda ju nemohla nechať padnúť (too big to fail) ani rozbiť na kúsky. Prezident a jeho poradcovia však zabúdajú, že niekedy sú menšie firmy odolnejšie ako kolosy. Navyše, rozpad spoločnosti na menšie celky sa už deje. Jej dcérska automobilka Opel, ktorá už dostala sľúbenú finančnú injekciu od nemeckého štátu v podobe úveru vo výške 1,5 miliardy eur, sa podľa plánu osamostatní a predá. General Motorsu v nej zostane už iba 35 percent, 20 percent pripadne kanadskej spoločnosti Magna a ruskej Sberbank, 10 percent zamestnancom. GM sa snaží predať aj švédsku automobilku Saab. O jeho kúpu majú záujem švédsky výrobca luxusných áut Koenigsegg, americký finančník Ira Rennert a taliansky Fiat. Či sa firme podarí prežiť aj po odtučňovacej kúre, ešte nie je jasné.
.príčiny pádu
General Motors mal problémy už niekoľko rokov. Médiá dnes často uvádzajú, že problémy sa datujú od roku 2004, no v skutočnosti sa kríza tohto gigantu ťahala už od 70. rokov minulého storočia. Finančná kríza, ktorá vypukla v minulom roku, firmu iba dorazila. Podstata jeho krachu bola podľa odborníkov na automobilový priemysel, s ktorými sa .týždeň rozprával, v kombinácii viacerých faktorov. V prvom rade firma vyrábala autá draho. Mala vysoké fixné náklady na výrobu aj na mzdy. Podľa Martina Jesného z týždenníka Trend platil GM svojim zamestnancom vyššie mzdy ako iné americké automobilky. Navyše firma platila obrovské sumy do sociálnych a zdravotných fondov pre penzionovaných pracovníkov. Toto zaťaženie spolu so sústavným tlakom odborov na zamestnanosť a znižovanie pracovného času za rovnaký alebo vyšší plat, bolo hlavnou vnútornou príčinou pádu GM aj podľa Andreja Barčáka, bývalého riaditeľa tejto firmy pre strednú a východnú Európu (viac v rozhovore). Firme uškodilo aj to, že objem výroby mala nastavený veľmi vysoko a autá, ktoré vyrábala, nedokázala predať. Spoločnosť sa potkla aj na tom, že sa sústredila na výrobu veľkých áut, ktoré sú náročné na komponenty a majú veľkú spotrebu. Nepomohla jej ani prílišná koncentrácia na americký trh. Keď v roku 2008 ceny benzínu rapídne stúpli, Američania začali šetriť a predaj smädných automobilov rázne klesol. V triede SUV, ktorá je pre GM nosnou, zaznamenali pokles predaja až o 30 percent. Či spoločnosť položila na lopatky jej veľkosť, to sa nedá tvrdiť s určitosťou. Jej rivalské firmy na trhu, ako Toyota či Fiat, sú tiež kolosy a nevedú si až tak zle. Trend vyrábať veľa bude podľa Jesného u automobiliek pokračovať. Ale ak si pri veľkej výrobe dokážu ustrážiť efektívnosť, prežijú. Práve toto sa americkej automobilke nepodarilo.
.detroitskí chlapci
Hoci ako dátum založenia automobilky GM sa uvádza rok 1908, jeho začiatky siahajú hlbšie. Podieľali sa na ňom machri na automobily ako Ransom Eli Olds, Henry Leland a David Buick. R. E. Olds bol pionier automobilizmu. V roku 1892 založil továreň na automobily a svoj výrobok nazval Oldsmobil. Najprv ho poháňala para. O štyri roky nato už vyrábal benzínové auto. R. E. Olds nebol iba zdatný konštruktér, ale aj dobrý obchodník. Najprv predával autá ako luxusný tovar za 1 200 dolárov. Neskôr cenu znížil na 650 dolárov. To bola dobrá voľba. Na začiatku 20. storočia už predával okolo 1 400 áut ročne. V roku 1902 inžinier Henry Leland založil v Detroite Cadillac Automobile Company. O rok neskôr vznikla v tom istom meste Buick Motor Company pod vedením Davida Buicka. Za splynutím týchto troch firiem stál William Durant, milionár a riaditeľ Buick Motor Company. Tvrdil, že keď sa podniky spoja, vyhnú sa vyrábaniu podobných áut a posilnia sa. V roku 1908 vznikol General Motors (GM). Durand mal pravdu. Novej firme sa začalo dariť a pokračovala v akvizíciách. Do roku 1920 už pod svojimi krídlami mala 30 firiem. Darilo sa jej aj preto, lebo investovala do inovácii. V roku 1912 prišla na trh s Cadillacom, ktorý mal inštalovaný prvý elektrický štartér. Nový systém štartovania nahradil nepohodlnú kľuku, bol bezpečnejší a postupne sa presadil vo všetkých autách. Počas prvej svetovej vojny fabriky patriace firme GM nelenili a prispôsobili sa vojnovým objednávkam vlády. Zásobovali armádu nákladiakmi a terénnymi vozidlami.
.strácanie dychu
Po vojne automobilka pod vedením Alfreda Sloana juniora expandovala do zahraničia. V polovici 20. rokov kúpila britskú automobilku Vauxhall Motors a na začiatku 30. rokov nemecký Opel. Veľká hospodárska kríza postihla aj detroitskú firmu, ale šikovný manažment dokázal dopady krízy zmierniť. V roku 1941 už GM predával 44 percent všetkých áut v USA. Cez druhú svetovú vojnu sa podnik nemal problém preorientovať na vojenskú produkciu. Okrem áut vyrábal aj lietadlá, bomby, lode, tanky a iné zbrane. V 50. rokoch začala firma produkovať autá pohodlnejšie a bezpečnejšie. Pridala do nich automatickú prevodovku, väčšie okná, klimatizáciu, ale aj bezpečnostné pásy. V tom čase sa však Američania začali zaujímať aj o menšie európske autá. GM skúsil vyrobiť jeden model, ale nemal veľký úspech. V 70. rokoch prišli ropné krízy a veľké autá od GM, ktoré mali veľkú spotrebu, sa predávali menej. V roku 1974 predaj spoločnosti klesol o 35 percent. Problémy mala automobilka aj so splnením požiadaviek trhu na ekologickejšie autá. V 80. rokoch pokles tržieb automobilky pokračoval, a preto sa vedenie rozhodlo modernizovať továrne aj dizajn modelov. Napriek tomu jeho podiel na americkom trhu padal aj naďalej. V roku 1987 GM v predajnosti predbehol po 60 rokoch rival Ford. Úpadok pokračoval aj na začiatku 90. rokov. Príčiny neúspechov boli vo vysokých výrobných nákladoch, vysokých mzdách, prezamestnanosti a v narastaní konkurencie. Na americkom trhu sa už pohybovalo 25 automobiliek a trhový podiel GM klesol v roku z 50 na 35 percent.
.posledný nádych
V tom čase prišiel do vedenia firmy reformátor Jack Smith junior. V priebehu pár rokov zjednodušil výrobu, zavrel 24 tovární, prepustil viac ako 10-tisíc úradníkov a 65-tisíc robotníkov. Uťahovanie opaskov pomohlo a firma sa dostala v polovici 90. rokov z červených čísel. Jej konkurencia však nespala. Na americký trh vtrhli lacné a kvalitné japonské autá, ktoré vstúpili aj do segmentu veľkých terénnych áut. Podiel na trhu GM v roku 1995 bol už iba 31-percentný. Ich autá boli neefektívne a zastarané. Firma sa chcela zachrániť expanziou na rýchlo rastúce ázijské trhy. Urobila to však nešikovne. Namiesto exportu vlastných áut nakúpila akcie v ázijských automobilkách ako Suzuki, Isuzu, Honde, Subaru a neskôr aj v Daewoo. Navyše nakupovala nie za reálne peniaze, ale za podnikové dlhopisy, ktoré sa dajú v prípade úspechu splatiť, ale keď sa firme nedarí, ostávajú nesplatenými záväzkami. S japonskými autami mala spoločnosť úspech na domácom, ale aj na európskom trhu. Jej tržby stúpali, ale netušila, že pre vlastnú produkciu si kope hrob. Zákazníci zistili, že japonské autá sú kvalitnejšie a najmä lacnejšie ako tie americké. Napokon v minulom roku prišla finančná kríza. A tá kolos celkom dorazila.
Autor je spolupracovník .týždňa
Cesta nafukovania
1892: R.E. Olds založil Olds Motor Vehicle Company
1902: Henry Leland založil Cadillac Automobile Company
1903: David Buick založil Buick Motor Company
1908: William Durant spojil firmy vyrábajúce Oldsmobile a Buick a vznikla General Motors Corporation
1909: Cadillac and Oakland (premenovaný na Pontiac) sfúzovali s GM
1918: Chevrolet sa satal súčasťou GM
1925: Akvizícia britského Vauxhall Motors
1931: Kúpa nemeckého Opela
1971: Získanie 34 percent akcií Isuzu Motors
1984: Nákup firmy Electronic Data Systems
1986: Zisk firmy Hughes Aircraft
1990: Firma kupuje 50 percent akcií švédskeho Saabu
1999: Zisk 20 percent akcií vo firme Fuji Heavy Industries, ktorá vyrába Subaru
2000: Kupuje 20 percent akcií vo Fiate
2002: Získava majoritu akcií v Daewoo Motor Company
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.