Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Hudba recenzie

.časopis .hudba

ALI IBN RACHID
DANCING

AZYL
Prvá platňa prešovskej skupiny Ali ibn Rachid zo začiatku 90. rokov mala na obale výjav z hokejového zápasu Československo – Švédsko a vnútri také trvalky ako Pesimista („Sa neoplatí...“) a Modré more. Potom kapela nahrala ešte jeden album a Ľubo Burgr, jej vedúci činiteľ, sa utiahol do Divadla STOKA a neskôr Divadla SkRAT, kde skladal skvelú divadelnú hudbu. Popritom sa venoval „vážnej“ hudbe. To všetko cítiť na treťom albume. Pesničky majú silnú divadelnú atmosféru – rozprávajú absurdné minipríbehy, ktoré by mohla rozvinúť divadelná inscenácia. Sú šikovne skomponované a zahrané s ľahkosťou, zvyčajne vlastnou len džezovým profíkom. Ľubov spev znie často ako paródia na Deža Ursinyho, čo vytvára zaujímavé napätie s textami postavenými na absurdnom humore. Hudba je bohatá, prekvapivá, neopočúvaná. Všetko v poriadku, len chýba čosi ako Pesimista či Modré more.
●●●○○
.juraj Kušnierik

GOD HELP THE GIRL
GOD HELP THE GIRL

ROUGH TRADE/WEGART
Novým projektom Stuarta Murdocha (Belle & Sebastian) je muzikál o dievčati, ktoré sa dáva dokopy po roku strávenom v opatere psychiatrov. A hoci nechýba zaujímavá story a dočkáme sa i divadelnej a filmovej verzie (hádam sa z Glasgowa dostane aj k nám), pre prvý, soundtrackový kontakt s dielkom platí, že v podstate ide o Belu v bledomodrom, respektíve ružovom. Tri najdôležitejšie elementy sú doposiaľ neopočúvané ženy: Catherine Ireton, Celia Garcia a Alex Klobouk (vidieť ste ich už mohli na obaloch predošlých Murdochovych platní), no príbehu nechýbajú ani muži: okrem Murdocha si zahrá a zaspieva aj Neil Hannon alias The Divine Commedy. Vzdušné vybrnkávané gitary, klavír, hammond, tamburíny, veľký orchester. Zväčša svižné trojminútovky s nápadom či vtipom. Čosi ako „nezávislí konzervatoristi hrajú hudbu z britských kinohitov 60. rokov“. A ako dobre!
●●●●○
.daniel Baláž


TORI AMOS
ABNORMALLY ATTRACTED TO SIN

UNIVERSAL
Desiaty album je zároveň návratom i ďalším krokom vpred. Predstavuje Tori Amos takú, aká je: komplikovaná, trochu zasnená, trochu štylizovaná, ale originálna. Jej hlas, a miestami aj skladateľský rukopis, môže niekomu celkom oprávnene pripomenúť Kate Bush, prípadne Joni Mitchell. Pre skalné jadro fanúšikov – až prekvapivo početné vzhľadom na to, že nejde o žiadny pop – bude však Tori stále jedinou a nezameniteľnou. Nový album kombinuje overené metódy s novými prvkami. V mozaikových aranžmánoch nájdu svoje uplatnenie syntezátorové groovy i zeppelinovské sláky a la Kashmir. Pesničky v stredných a pomalších tempách sa líšia formálne, zlievajú sa však vďaka výraznému, no nemennému spôsobu spevu. V textoch Tori realizuje svoje súkromné vyšetrovanie vo vzťahu materstva, viery a šteklivých súvislostí medzi silou a hriešnosťou nežného pohlavia.
●●●○○
.martin Chrobák

ELVIS COSTELLO
SECRET, PROFANE AND SUGARCANE

UNIVERSAL
V poslednom období sa zdá, akoby sa Elvis Costello snažil hľadať svoj stratený esprit striedaním početných hudobných mimikry. Od pesničkového rocku zabrúsil k rôznym variantom džezu, bluesu a teraz dokonca k tradičnému bluegrassu. Do štúdia si prizval skupinu špičkových hráčov na bendže, husliach, kontrabase, dobre a mandolíne, ktorí nahrávke dodali štýlový akustický zvuk. Problém však spočíva v tom, že Costello sa pokúsil prepašovať svoj intelekt k poslucháčovi na krídlach hudby, ktorá funguje na inom princípe – priamočiarosti a jednoduchosti. Elvis vkladá prekážky tam, kde ich poslucháč neočakáva. Niektoré pesničky tak držia pohromade viac vôľou autora a interpreta než silou melódie a energiou plynúceho rytmu. Spevák na to napokon poukáže sám, keď v závere zaznie prevzatý valčík o výmene partnerov (Change Partners) a všetko je zase, ako má byť.
●●●○○
.martin Chrobák
MILO SUCHOMEL QUARTET
I ALWAYS TELL YOU...

HUDOBNÉ CENTRUM
Ešte nikdy nebola slovenská džezová scéna natoľko výrazná a rozmanitá ako v súčasnosti. Dôvodom sú fenomenálni hudobníci takzvanej Generácie 197X – džezmeni narodení po roku 1970, ktorí sa profilujú s osobitosťou vlastného vyjadrovacieho jazyka, uctievaním tradície a inklináciou k straightahead jazzu. Problémom väčšiny z nich (Tariška, Šrámek, Kováč, Valihora) je fungovanie vo viacerých projektoch a zákonité rozmieňanie energie. Saxofonista Milo Suchomel pracuje na výraze svojho kvarteta (Tomáš Baroš, Klaudius Kováč, Marián Ševčík) už niekoľko rokov. Aj preto prekvapuje zvukovou stmelenosťou, robustným tónom lídrovho tenorsaxofónu a podmanivými baladickými témami, ktoré sa nehanbia za svoj melodicko-pesničkový charakter (uhrančivý nápev titulnej I Always Tell You...). Pohodová muzika aj pre tých, ktorí slovenský džez nemusia.
●●●●○
.peter Motyčka

IGGY POP
PRELIMINAIRES

ASTRALWERKS
„Už ma nebaví počúvať idiotských machrov, ktorí režú do gitár, začal som počúvať džez,“ povedal kmotor punku Iggy Pop k vydaniu svojho nového albumu, ovplyvneného knihou Možnosť ostrova francúzskeho spisovateľa Michela Houellebecqa. Cítiť z toho idealizmus hippies premietnutý do súčasného hudobného vyjadrenia typického pre oblasť lounge s džezovou príchuťou, čiže prevažuje pokoj, rockové ostrie iba miestami vyrazí na povrch. Zaznie i džez z New Orleans a celé sa to začína Iggyho snivým, recitačným prejavom v skladbe Les Feuilles Mortes, ktorú kedysi spieval francúzsky šansoniér Yves Montand. Nechýba francúzština s anglosaským prízvukom. Iggyho posun ku kultivovanosti nie je ojedinelý. Veľkú časť americkej hudobnej inteligencie v poslednom čase fascinujú kultúry, ktoré pôvodne tvarovali ich domácu hudbu. Záver? Estetické, no melódie mi nezostávajú v pamäti.
●●●○○
.miro Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite