Na hranie s orchestrom som si musel ešte pár rokov počkať (aj keď som bol taký netrpezlivý, že som si orchester z kolegov na košickom Konzervatóriu zorganizoval sám a ešte k tomu aj ilegálne, lebo zakladanie neoficiálnych hudobných telies bolo na škole zaoberajúcej sa výchovou hudobníkov prečinom), ale už aj to, že ma pri hraní mohol sprevádzať druhý klavirista v úlohe orchestra, bol obrovský pôžitok.
Môj prvý kontakt s klavírnym koncertom bol zároveň aj prvým kontaktom s Josephom Haydnom – keďže to bol jeho Klavírny koncert D-dur. Uplynulo len pár rokov a na Slovensku ho spopularizoval Marián Varga, keď s Collegiom hrali jeho úpravu tretej časti tohto koncertu – Rondo All' Ungharese.
O Haydnovi som dovtedy veľa nevedel, okrem anekdoty okolo vzniku Symfónie na rozlúčku, ktorú údajne napísal na protest proti prepúšťaniu členov esterházyovského orchestra. Hráči v nej postupne odchádzajú, hlasy miznú, až zostane sám prvý huslista a aj ten smutne nedohrá. Táto odborárska taktika mala vraj úspech.
Koncertom som bol nadšený, hrával som ho do omrzenia a hrávam ho ešte stále. Vlastne, bol to môj prvý klavírny koncert a doteraz vlastne aj posledný, pretože som ho prednedávnom opäť raz hral, dokonca s naozajstným orchestrom – Jeruzalemským symfonickým. Aj po mnohých rokoch a hraniach ma zase raz nadchol. Hej, Haydn možno nemá takú božskú iskru ako Mozart alebo Beethoven, ale skvelé melódie a najmä zmysel pre humor, ktorý u tých dvoch ostatných až tak často nebadať, z neho robí úplne rovnocenného člena viedenskej klasickej triády.
Okrem žartov, ktoré si robil zo seba aj z okolia, bol majster aj veľmi plodný – vyše stovky symfónií, koncerty, sonáty, komorná hudba, oratóriá... a všetko to ešte stále žije, čo si v našej dobe, vyznačujúcej sa absolútnou väčšinou mŕtvonarodených skladieb, zaslúži úctu.
Ak ste ešte nepočuli od Haydna nič, začať sa dá z rôznych koncov – hoci aj tým klavírnym koncertom alebo niektorou z klavírnych sonát – alebo opačne, oratóriom Stvorenie, ktoré je také krásne, že má človek pokušenie uveriť kreacionizmu. (Našťastie, po posledných tónoch sa vám triezve uvažovanie vráti a môžete pokojne zložiť to sedlo z dinosaura).
Jedno je isté, kdekoľvek začnete, nebudete sklamaní. Papa Haydn dokáže aj bez povinného vyučovania na školách presvedčiť akéhokoľvek hudobného neverca.
Autor je hudobný skladateľ, dirigent a klavirista.
.peter Breiner
Môj prvý kontakt s klavírnym koncertom bol zároveň aj prvým kontaktom s Josephom Haydnom – keďže to bol jeho Klavírny koncert D-dur. Uplynulo len pár rokov a na Slovensku ho spopularizoval Marián Varga, keď s Collegiom hrali jeho úpravu tretej časti tohto koncertu – Rondo All' Ungharese.
O Haydnovi som dovtedy veľa nevedel, okrem anekdoty okolo vzniku Symfónie na rozlúčku, ktorú údajne napísal na protest proti prepúšťaniu členov esterházyovského orchestra. Hráči v nej postupne odchádzajú, hlasy miznú, až zostane sám prvý huslista a aj ten smutne nedohrá. Táto odborárska taktika mala vraj úspech.
Koncertom som bol nadšený, hrával som ho do omrzenia a hrávam ho ešte stále. Vlastne, bol to môj prvý klavírny koncert a doteraz vlastne aj posledný, pretože som ho prednedávnom opäť raz hral, dokonca s naozajstným orchestrom – Jeruzalemským symfonickým. Aj po mnohých rokoch a hraniach ma zase raz nadchol. Hej, Haydn možno nemá takú božskú iskru ako Mozart alebo Beethoven, ale skvelé melódie a najmä zmysel pre humor, ktorý u tých dvoch ostatných až tak často nebadať, z neho robí úplne rovnocenného člena viedenskej klasickej triády.
Okrem žartov, ktoré si robil zo seba aj z okolia, bol majster aj veľmi plodný – vyše stovky symfónií, koncerty, sonáty, komorná hudba, oratóriá... a všetko to ešte stále žije, čo si v našej dobe, vyznačujúcej sa absolútnou väčšinou mŕtvonarodených skladieb, zaslúži úctu.
Ak ste ešte nepočuli od Haydna nič, začať sa dá z rôznych koncov – hoci aj tým klavírnym koncertom alebo niektorou z klavírnych sonát – alebo opačne, oratóriom Stvorenie, ktoré je také krásne, že má človek pokušenie uveriť kreacionizmu. (Našťastie, po posledných tónoch sa vám triezve uvažovanie vráti a môžete pokojne zložiť to sedlo z dinosaura).
Jedno je isté, kdekoľvek začnete, nebudete sklamaní. Papa Haydn dokáže aj bez povinného vyučovania na školách presvedčiť akéhokoľvek hudobného neverca.
Autor je hudobný skladateľ, dirigent a klavirista.
.peter Breiner
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.