Tento stĺpček sa volá plus týždňa alebo mínus týždňa. Tentoraz je to plus, a to napriek tomu, že reč bude o Drahoslavovi Machalovi (krycie meno Pamír) a jeho učebnici pre prvý stupeň základných škôl Čítanie o Slovensku.
Výstižnejší názov by hádam bol Tlačenie kalerábov do hlavy, ale autor má právo nazvať svoju učebnicu tak, ako sa mu páči. A ministerstvo školstva má zasa v tomto štáte právo schváliť ako učebnicu to, čo sa mu kedykoľvek zachce.
A tak si môžu deti čítať nezmysly o starých Slovákoch a o tom, aký bol knieža Svätopluk kráľ a v súvislosti s Milanom Rastislavom Štefánikom dokonca aj úlety o tom, že astronóm je človek, ktorý ďalekohľadom pozoruje hviezdy a podľa ich rozostavenia vie predpovedať počasie...Je pravda, že všetky tieto veci hovorí v učebnici orol. Tento vták nemá príliš veľkú hlavu, takže deti by si hádam mohli uvedomiť, že nejde o celkom dôveryhodné informácie. Nuž, ale Drahoslav Machala je podľa niektorých zručný pisateľ (Jaroslava Milčíková ho na stránke www.osobnosti.sk označila za „takmer novodobého Hemingwaya“ a Lukáš Fila ho v SME nepriamo prirovnal k speechwriterom G.W. Busha). A tak mnoho detí zrejme tomu vtákovi uverí.
A čo je na všetkom tomto šialenstve plusové? Nič, tým plusom je niečo celkom iné.
Ide o e-mail, ktorý sme do redakcie dostali od učiteľa s 34-ročnou praxou z Trebišova. Pán učiteľ bol z Machalovej učebnice úprimne zdesený a žiadal nás, aby sme verejne tlmočili kompetentným, že „ani tretiaci či štvrtáci zo základných škôl, ani ich rodičia nie sú hlupáci a veľmi citlivo reagujú na rôzne manipulácie, nech prichádzajú z ktorejkoľvek strany“.
Radi to tlmočíme a z mailu citujeme ešte niekoľko viet:
„Posledných desať rokov učím na prvom stupni základnej školy, kde ma práca s osem- až desaťročnými žiakmi napĺňa pocitmi zmysluplnosti a radosti nad ich každodennými pokrokmi pri objavovaní tajomstiev tohto sveta. Po dlhoročnej práci so žiakmi prvého stupňa môžem s čistým svedomím charakterizovať svojich žiakov ako nadané, po nových vedomostiach túžiace deti, ktoré – ak sa k tomu vedú – dokážu kriticky prijímať informácie a samostatne z nich vyvodzovať závery, primerané ich veku. Mňa texty z Čítania o Slovensku ešte viac utvrdili v snahe byť maximálne čestný k deťom, ktorých dušička je veľmi-veľmi citlivá.“
Klobúk dolu, pán učiteľ.
Výstižnejší názov by hádam bol Tlačenie kalerábov do hlavy, ale autor má právo nazvať svoju učebnicu tak, ako sa mu páči. A ministerstvo školstva má zasa v tomto štáte právo schváliť ako učebnicu to, čo sa mu kedykoľvek zachce.
A tak si môžu deti čítať nezmysly o starých Slovákoch a o tom, aký bol knieža Svätopluk kráľ a v súvislosti s Milanom Rastislavom Štefánikom dokonca aj úlety o tom, že astronóm je človek, ktorý ďalekohľadom pozoruje hviezdy a podľa ich rozostavenia vie predpovedať počasie...Je pravda, že všetky tieto veci hovorí v učebnici orol. Tento vták nemá príliš veľkú hlavu, takže deti by si hádam mohli uvedomiť, že nejde o celkom dôveryhodné informácie. Nuž, ale Drahoslav Machala je podľa niektorých zručný pisateľ (Jaroslava Milčíková ho na stránke www.osobnosti.sk označila za „takmer novodobého Hemingwaya“ a Lukáš Fila ho v SME nepriamo prirovnal k speechwriterom G.W. Busha). A tak mnoho detí zrejme tomu vtákovi uverí.
A čo je na všetkom tomto šialenstve plusové? Nič, tým plusom je niečo celkom iné.
Ide o e-mail, ktorý sme do redakcie dostali od učiteľa s 34-ročnou praxou z Trebišova. Pán učiteľ bol z Machalovej učebnice úprimne zdesený a žiadal nás, aby sme verejne tlmočili kompetentným, že „ani tretiaci či štvrtáci zo základných škôl, ani ich rodičia nie sú hlupáci a veľmi citlivo reagujú na rôzne manipulácie, nech prichádzajú z ktorejkoľvek strany“.
Radi to tlmočíme a z mailu citujeme ešte niekoľko viet:
„Posledných desať rokov učím na prvom stupni základnej školy, kde ma práca s osem- až desaťročnými žiakmi napĺňa pocitmi zmysluplnosti a radosti nad ich každodennými pokrokmi pri objavovaní tajomstiev tohto sveta. Po dlhoročnej práci so žiakmi prvého stupňa môžem s čistým svedomím charakterizovať svojich žiakov ako nadané, po nových vedomostiach túžiace deti, ktoré – ak sa k tomu vedú – dokážu kriticky prijímať informácie a samostatne z nich vyvodzovať závery, primerané ich veku. Mňa texty z Čítania o Slovensku ešte viac utvrdili v snahe byť maximálne čestný k deťom, ktorých dušička je veľmi-veľmi citlivá.“
Klobúk dolu, pán učiteľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.