THE VEILS
SUN GANGS
ROUGH TRADE/WEGART
Pesničkári The Veils sú z Londýna a vo vydavateľstve Rough Trade im vyšli už dva radové albumy. Od hitovky The Wild Son z debutového The Runaway Found prešlo už päť rokov, líder Finn Andrews následne vyhodil z kapely všetkých spoluhráčov. Návrat prišiel o dva roky neskôr s druhým albumom, z ktorého jeden song sa dokonca uchytil v reklame. Novinka Sun Gangs má niekoľko prekvapivých miest: celková cavovská atmosféra a tvrdšie polohy, pre The Veils zatiaľ nie až také typické (Larkspur, Killed By The Boom, It Hits Deep). Titulná pieseň je pomalá balada s Andrewsovým spevom vynárajúcim sa spoza klavíra, The House She Lived In a The Letter sú pre kapelu typické indie hymny. Nechýba ani duet zroneného Andrewsa spolu so spievajúcou gitaristkou Sophiou Burn (Scarecrow). Fanúšikovia The Veils nájdu na platni veľa skrytých maličkostí, ktoré ich potešia.
●●●●○
.matej Lauko
Longital
Revoyaged
Slnko Records
Remixovanie býva rôzne – občas pôvodnú skladbu pod nánosom nových zvukov takmer nespoznáte, inokedy je to len mierna úprava. Sú remixy zasvätene komunikujúce s originálom, i také, ktoré urobia z padlého hitu umelecký skvost. Duo Longital sa rozhodlo poskytnúť záujemcom na remixovanie štyri skladby zo svojho albumu Výprava/Voyage. S mediálnou podporou Rádia_FM a českého Radia 1 vzniklo pôvodne okolo päťdesiat remixov, z ktorých pätnásť sa dostalo na toto CD. Ich autormi sú známi i menej známi hudobníci s rôznymi prístupmi i výsledným efektom. Celá platňa vďaka umnej dramaturgii plynie veľmi príjemne a očakávané prekvapenia narušujú drzým spôsobom iba Peťo Tázok a Karaoke Tundra a Kant Band – práve ich remixy najviac utkvejú v pamäti. To ostatné pôsobí až príliš nevzrušivo. Pekná práca, ale tentoraz dávam prednosť hĺbke pôvodného albumu.
●●●○○
.vladimír Potančok
Peter Machajdík
Namah
Hudobný fond
Ak sa nazdávate, že najhranejšími slovenskými skladateľmi v zahraničí budú v súčasnosti svákovia Suchoň a Moyzes, ste na omyle. Viaceré zdroje ukazujú na bratislavského rodáka Petra Machajdíka (1961), ktorý sa v roku 1992 usadil v Nemecku. Koncept Machajdíkovej mladíckej tvorby, „silne ovplyvnený západnou avantgardou“, bol v 80. rokoch dôvodom jeho neprijatia na VŠMU. Hudba na jeho profilovom albume Namah je, naopak, „prudko počúvateľná“, nehovoriac o výbere hostí, ktorým Machajdík zarúbal skutočne vysoko. Spolčenie s Jonom Andersonom sa medzi fanúšikmi artrockových Yes rozkríklo okamžite; jeho uhrančivý vokál znie v rámci krehkej suity Sadness Of Flowing nesmierne prirodzene. Statickosť sláčikového orchestra v titulnej Namah kompenzuje repetitívnu hybnosť klavírnych, harfových alebo dokonca cimbalových „kusov“. Príjemná nadžánrová klasika.
●●●●○
.peter Motyčka
The Leisure Society
The Sleeper
Willkommen
The Sleeper je prvý anglický debut tohto roku, ktorý na mňa pôsobí tak, že za ním nestoja pozéri maskujúci neschopnosť výstrednosťou. Skupina Leisure Society mieri k svojim vzorom, Američanom Fleet Foxes, ktorí piesňami prinášajú duševnú pohodu. Spevák a multiinštrumentalista Nick Hemming vedie svojich muzikantov k vytváraniu zvukovo pestrofarebného alternatívneho folku s impresionistickou atmosférou a bohatým nástrojovým obsadením: gitary, mandolína, bendžo, ukulele, sitar, husle, čelo, flauta, zvonkohra, maracas. Jeho spev trošku pripomína Jima Morrisona, hudba zasa Divine Comedy a Kinks. Celé je to v súlade s názvom kapely relaxačné, víkendové, ako dve najkrajšie skladby albumu: A Short Weekend Begins With Longing a Are We Happy? Budú títo inteligentní Angličania docenení? Zatiaľ ich priehrštiami bodov a hviezdičiek obsypala väčšina kritikov.
●●●●○
.miro Potoček
Tigran Hamasyan
Red Hail
Plus Loin Music/Divyd
Ako trojročný si spieval Led Zeppelin, Deep Purple a Beatles, v siedmich sa začal venovať džezu, intenzívne študoval klasiku i tvorbu Ellingtona, Monka, Parkera, Tatuma a Davisa a od jedenástich brázdi džezové festivaly. Arménsky zázrak, klavirista Tigran Hamasyan má iba 22 rokov a na konte tretí album, ktorý z neho robí vizionára. Jeho objemná syntéza nie je len zhrnutím inšpirácií, ale aj prejavom vnútorného presvedčenia, zrelosti a obrovského nadhľadu. To mu dovoľuje obchádzať klasické šablóny, dávať skladbám epický rozmer, tradičnú arménsku ľudovú pieseň kombinovať trebárs s minimalistickými alebo heavymetalovými figúrami. Red Hail, to je špŕška výrazových a emocionálnych prekvapení, hudba s obrovským energetickým vyžarovaním, náročnými štruktúrami a rytmikou a s neodolateľným magnetizmom. Od takej sa veľmi ťažko odtŕhajú uši.
●●●●●
.augustín Rebro
Tina Turner
Tina!
Capitol/EMI
U žien sa vraj nepatrí prezrádzať vek. To, že je to pekná hlúposť, potvrdzuje Tina Turner. Keď v roku 2000 odspievala rozlúčkové turné, zdalo sa, že je to odchod v najlepšom. Od minulého roka je však opäť na koncertných pódiách a očití svedkovia potvrdzujú, že hoci v novembri oslávi sedemdesiatku, stále dobre spieva, tancuje aj vyzerá. Jednou z posledných zastávok svetového turné má byť 27. apríla Praha. Kto sa tam nedostane, má ako cenu útechy aspoň album Tina!, ktorý popri dvoch nových skladbách a troch koncertných záznamoch obsahuje jej hity od začiatkov s Ikom Turnerom, cez nečakaný comeback v 80. rokoch až po bondovku Goldeneye. Vďaka sile jej speváckeho prejavu ani jeden z hitov neuráža ucho – a neprekážajú ani také chybičky krásy ako napríklad bumčvachové aranžmány What's Love Got To Do With It alebo pompéznosť We Don't Need Another Hero.
●●●●○
.vladislav Gális
SUN GANGS
ROUGH TRADE/WEGART
Pesničkári The Veils sú z Londýna a vo vydavateľstve Rough Trade im vyšli už dva radové albumy. Od hitovky The Wild Son z debutového The Runaway Found prešlo už päť rokov, líder Finn Andrews následne vyhodil z kapely všetkých spoluhráčov. Návrat prišiel o dva roky neskôr s druhým albumom, z ktorého jeden song sa dokonca uchytil v reklame. Novinka Sun Gangs má niekoľko prekvapivých miest: celková cavovská atmosféra a tvrdšie polohy, pre The Veils zatiaľ nie až také typické (Larkspur, Killed By The Boom, It Hits Deep). Titulná pieseň je pomalá balada s Andrewsovým spevom vynárajúcim sa spoza klavíra, The House She Lived In a The Letter sú pre kapelu typické indie hymny. Nechýba ani duet zroneného Andrewsa spolu so spievajúcou gitaristkou Sophiou Burn (Scarecrow). Fanúšikovia The Veils nájdu na platni veľa skrytých maličkostí, ktoré ich potešia.
●●●●○
.matej Lauko
Longital
Revoyaged
Slnko Records
Remixovanie býva rôzne – občas pôvodnú skladbu pod nánosom nových zvukov takmer nespoznáte, inokedy je to len mierna úprava. Sú remixy zasvätene komunikujúce s originálom, i také, ktoré urobia z padlého hitu umelecký skvost. Duo Longital sa rozhodlo poskytnúť záujemcom na remixovanie štyri skladby zo svojho albumu Výprava/Voyage. S mediálnou podporou Rádia_FM a českého Radia 1 vzniklo pôvodne okolo päťdesiat remixov, z ktorých pätnásť sa dostalo na toto CD. Ich autormi sú známi i menej známi hudobníci s rôznymi prístupmi i výsledným efektom. Celá platňa vďaka umnej dramaturgii plynie veľmi príjemne a očakávané prekvapenia narušujú drzým spôsobom iba Peťo Tázok a Karaoke Tundra a Kant Band – práve ich remixy najviac utkvejú v pamäti. To ostatné pôsobí až príliš nevzrušivo. Pekná práca, ale tentoraz dávam prednosť hĺbke pôvodného albumu.
●●●○○
.vladimír Potančok
Peter Machajdík
Namah
Hudobný fond
Ak sa nazdávate, že najhranejšími slovenskými skladateľmi v zahraničí budú v súčasnosti svákovia Suchoň a Moyzes, ste na omyle. Viaceré zdroje ukazujú na bratislavského rodáka Petra Machajdíka (1961), ktorý sa v roku 1992 usadil v Nemecku. Koncept Machajdíkovej mladíckej tvorby, „silne ovplyvnený západnou avantgardou“, bol v 80. rokoch dôvodom jeho neprijatia na VŠMU. Hudba na jeho profilovom albume Namah je, naopak, „prudko počúvateľná“, nehovoriac o výbere hostí, ktorým Machajdík zarúbal skutočne vysoko. Spolčenie s Jonom Andersonom sa medzi fanúšikmi artrockových Yes rozkríklo okamžite; jeho uhrančivý vokál znie v rámci krehkej suity Sadness Of Flowing nesmierne prirodzene. Statickosť sláčikového orchestra v titulnej Namah kompenzuje repetitívnu hybnosť klavírnych, harfových alebo dokonca cimbalových „kusov“. Príjemná nadžánrová klasika.
●●●●○
.peter Motyčka
The Leisure Society
The Sleeper
Willkommen
The Sleeper je prvý anglický debut tohto roku, ktorý na mňa pôsobí tak, že za ním nestoja pozéri maskujúci neschopnosť výstrednosťou. Skupina Leisure Society mieri k svojim vzorom, Američanom Fleet Foxes, ktorí piesňami prinášajú duševnú pohodu. Spevák a multiinštrumentalista Nick Hemming vedie svojich muzikantov k vytváraniu zvukovo pestrofarebného alternatívneho folku s impresionistickou atmosférou a bohatým nástrojovým obsadením: gitary, mandolína, bendžo, ukulele, sitar, husle, čelo, flauta, zvonkohra, maracas. Jeho spev trošku pripomína Jima Morrisona, hudba zasa Divine Comedy a Kinks. Celé je to v súlade s názvom kapely relaxačné, víkendové, ako dve najkrajšie skladby albumu: A Short Weekend Begins With Longing a Are We Happy? Budú títo inteligentní Angličania docenení? Zatiaľ ich priehrštiami bodov a hviezdičiek obsypala väčšina kritikov.
●●●●○
.miro Potoček
Tigran Hamasyan
Red Hail
Plus Loin Music/Divyd
Ako trojročný si spieval Led Zeppelin, Deep Purple a Beatles, v siedmich sa začal venovať džezu, intenzívne študoval klasiku i tvorbu Ellingtona, Monka, Parkera, Tatuma a Davisa a od jedenástich brázdi džezové festivaly. Arménsky zázrak, klavirista Tigran Hamasyan má iba 22 rokov a na konte tretí album, ktorý z neho robí vizionára. Jeho objemná syntéza nie je len zhrnutím inšpirácií, ale aj prejavom vnútorného presvedčenia, zrelosti a obrovského nadhľadu. To mu dovoľuje obchádzať klasické šablóny, dávať skladbám epický rozmer, tradičnú arménsku ľudovú pieseň kombinovať trebárs s minimalistickými alebo heavymetalovými figúrami. Red Hail, to je špŕška výrazových a emocionálnych prekvapení, hudba s obrovským energetickým vyžarovaním, náročnými štruktúrami a rytmikou a s neodolateľným magnetizmom. Od takej sa veľmi ťažko odtŕhajú uši.
●●●●●
.augustín Rebro
Tina Turner
Tina!
Capitol/EMI
U žien sa vraj nepatrí prezrádzať vek. To, že je to pekná hlúposť, potvrdzuje Tina Turner. Keď v roku 2000 odspievala rozlúčkové turné, zdalo sa, že je to odchod v najlepšom. Od minulého roka je však opäť na koncertných pódiách a očití svedkovia potvrdzujú, že hoci v novembri oslávi sedemdesiatku, stále dobre spieva, tancuje aj vyzerá. Jednou z posledných zastávok svetového turné má byť 27. apríla Praha. Kto sa tam nedostane, má ako cenu útechy aspoň album Tina!, ktorý popri dvoch nových skladbách a troch koncertných záznamoch obsahuje jej hity od začiatkov s Ikom Turnerom, cez nečakaný comeback v 80. rokoch až po bondovku Goldeneye. Vďaka sile jej speváckeho prejavu ani jeden z hitov neuráža ucho – a neprekážajú ani také chybičky krásy ako napríklad bumčvachové aranžmány What's Love Got To Do With It alebo pompéznosť We Don't Need Another Hero.
●●●●○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.