Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nadhľad, vtip, bravúra

.juraj Kováčik . .časopis .ostatné

Prierezová výstava Josefa Čapka pripravená Galériou Mesta Bratislava prináša fascinujúce svedectvo o diele jednej z najvýraznejších osobností československej moderny. Odráža sa v ňom nielen doba, v ktorej žil. Je aj výpoveďou o hľadaní krásy v jednoduchosti, prostote a všednosti.

Prierezová výstava Josefa Čapka pripravená Galériou Mesta Bratislava prináša fascinujúce svedectvo o diele jednej z najvýraznejších osobností československej moderny. Odráža sa v ňom nielen doba, v ktorej žil. Je aj výpoveďou o hľadaní krásy v jednoduchosti, prostote a všednosti.


Josef Čapek sa narodil v Hronove ako syn lekára v roku 1887. Pred nástupom na  Umeleckopriemyselnú školu pôsobil krátko ako robotník. Po skončení školy začínal ako novinár a recenzent. V roku 1910 navštívil Paríž. Pre maliarstvo to bola výnimočná doba, keď kulminovala revolúcia odštartovaná pred desaťročiami impresionistami. Picasso tri roky predtým namaľoval Avigonské slečny, vrcholil expresionizmus. Hlavne skúsenosť s kubizmom zasiahla mladého Čapka naplno a zásadným spôsobom ovplyvnila jeho maliarske dielo.
Josef Čapek sa nikdy nestal epigónom alebo „členom sekty“. Na jednej strane skúmal korene a zdroje kubizmu – výsledkom je jeho dielo Umenie prírodných národov vydané v roku 1938. Na strane druhej bola jeho cesta cez kubizmus a neskôr expresionizmus a fauvizmus vždy spojená s jemu vlastným nadhľadom a iróniou, lyrikou a poéziou. Slobodne prekračuje hranice všetkých „izmov“, svoj sen o stvorení krásna z jednoduchého až primitívneho definitívne napĺňa v obrazoch s detskými motívmi.

Najšťastnejšie obdobie jeho života zatienil nástup fašizmu. Jeho diela sa naplnili temným symbolizmom, aby následne realita prekonala tie najhoršie predpovede. Josef Čapek odmietol v období pred anexiou Čiech emigrovať. Nemci ho museli mať na svojom zozname veľmi vysoko. Zatknutý bol už 1. septembra 1939 a po krátkom pobyte na Pankráci nasledovala púť koncentračnými tábormi. Pred koncom vojny bol presunutý do likvidačného tábora Bergen-Belsenu v Dolnom Sasku, kde zahynul v apríli 1945, pár dní pred oslobodením...
Profilová výstava v GMB prináša 130 diel z rokov 1910 – 1939. Chronologické radenie výstavy mapuje formovanie maliarovej osobnosti cez všetky etapy jeho tvorby.
Cézannovské Francúzsko dýchne z Kinského záhrady. Zátišie OPORTO je „klasickým“ kubistickým dielom. Dievča s fialovou stužkou zaujme lyrikou a nehou v kubizme zriedkavou. A stužkou, ktorú na výstave nevidíme poslednýkrát. Žiarivá farebnosť Mladej ženy kontrastuje s jednoduchosťou základných geometrických tvarov, z ktorých je portrét skonštruovaný, Námorník Afrika vytvorený z čiar a plôch tak trochu evokuje detskú hravosť, ktorá sa stane Čapkovým hlavným tromfom.
Jedným z vrcholov výstavy je obraz Pred spaním – Toaleta. Bravúrna kompozícia je doplnená vtipnými detailmi, ako textúrou z plochy vystupujúceho závesu v hornej časti obrazu či chĺpkami v podpazuší kontrastujúcimi s ináč prísne formálnou stavbou. Nepotlačiteľná potreba zaradiť do formálnej konštrukcie drobné detaily poľudšťujúce chladný rozum, povýšenie človeka nad systém. Nadhľad a irónia brániaca stať sa nasledovníkom... Je jasné, prečo museli fašisti Čapka tak nenávidieť.
Motív ľudí práce, taký sprofanovaný socialistickým realizmom, sa v Čapkových dielach vynára opakovane. Sociálny aspekt jeho tvorby rezonuje s prirodzenou ľavicovosťou prvorepublikovej kultúrnej inteligencie – tou ľavicovosťou, ktorú pre našu generáciu zabili komunisti. Monotónny rad obytných domov v Žene nad mestom je depresívny svojou škatuľovosťou bez kúska miesta pre voľnosť a individualitu. Modrá prostitútka je v niečom ešte celkom vtipná. Naproti tomu Chudobná žena je už jednoducho smutná.
Mr. Myself  je bravúrny autoportrét, ukazuje naplno silu Čapkovej schopnosti využiť formu na vlastnú výpoveď. Na kubizmus už zostáva iba tak trochu rozšafná spomienka. Pred nami stojí autor s jasným obrazom toho, kto, čím a kde je. Nadhľad, vtip a bravúra.
Vstup detských motívov do Čapkovej tvorby bol asi naštartovaný šťastným rodinným životom. V obrazoch z konca dvadsiatych rokov sa kryštalicky a naplno prejavili znaky prezentované predtým iba útržkovito. Dvaja chlapci s loptou, s naivne nakreslenými figúrami, loptou, vtákom, lietadlom a zelenou farbou vytlačenou v špirále priamo z tuby na plátno, sú oslavou schopnosti tvoriť svety, ktorú máme všetci ako deti a ktorú tak ľahko strácame v dospelosti. Lietadlo je neprehliadnuteľné krikľavo krásnou farebnosťou a geometriou tvorenou z jednoduchých čiar. Dievčatko s jahodami, namaľované v roku 1930, má vo vlasoch stužku, tú istú stužku, ktorú sme si všimli pri Dievčati s fialovou stužkou vytvorenom v rokoch 1913 – 1914.
Kruté reálie okolitého sveta ovplyvnili posledné roky Čapkovej tvorby. Ako človek angažovaný prirodzene posilnil symbolizmus svojej výpovede. Jeho paleta potemnela, jeho humanizmus však žiaril naďalej. 
Najťažšie na celej výstave je vnímať ju ako výstavu zahraničného autora. Keď nič iného, tak v mojej generácii vyrástol každý na Psíčkovi a mačičke. Čapkovci mali Slovensko veľmi radi a je veľmi dobre, že to platí aj naopak. Josef (aj Karel) Čapek sú neoddeliteľnou súčasťou našich, mojich koreňov. Rok 1993 pre nás, pre mňa neznamená, že sa bratia Čapkovci stali cudzincami. Nikdy nimi neboli a nikdy nebudú.

Josef Čapek – Tajomstvá obrazov, Galéria mesta Bratislava, kurátorka Alena Pomajzlová. Výstava potrvá do 21. júna 2009.

Autor je fotograf-krajinkár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite