Na chvíľu zabudnime na predsudky o tom, že Východ je pupočnou šnúrou napojený na pop, občas zvaný aj slovom „mainstream“. Aj v bašte jednoduchých a (niekedy až príliš) chytľavých nápevov dokáže vyrásť alternatíva ku konzumnej hudbe.
Takou je napríklad košická formácia Kolowrat, ktorej pesničky majú silný obsah, nabádajú na zamyslenie, a preto asi nebudú tou najvhodnejšou kulisou pri umývaní riadu a pravdepodobne ich ani nikdy nebudete počuť pri nakupovaní v hypermarkete (aj keď neradno takto vopred zatracovať všetkých DJ-ov našich obchodných reťazcov).
.kolowrat story
Príbeh Kolowratu sa začína v Košiciach v roku 1999, keď podobné hudobné svety spájajú gitaristu Petra Lorka a speváka Rasťa Rusnáka pod spoločným názvom „Kolovrat“. Keďže sa neskôr ukazuje, že taký názov používa až príliš veľké množstvo kapiel, zamieňa sa v názve obyčajné véčko za dvojité. Krok za krokom sa pridávajú ďalší hudobníci – bubeník Blondo, basgitarista Igor Holéczy a huslistka Dáša Bratková. V tejto zostave sa odohrávajú prvé skúšky a koncerty, rodia sa prvé demo nahrávky Strmhlav (2002) a Kol srdca vlci (2004). Dášu Bratkovú neskôr nahrádza talentovaný hráč na akordeóne Bohuš Macek, čím kapela nadobúda svoj špecifický zvuk. Kapela v roku 2005 nahráva svoje tretie demo Už to nie je, čo bývalo a prichádzajú prvé pozitívne ohlasy hudobnej kritiky. Kolowrat pracuje na ďalších skladbách, Blonda za bicími strieda Zuzana Ďurčeková a kapela začína hľadať vydavateľa pre svoj debutový album.
.nielen o vranách
Tvorba Kolowratu nakoniec zalahodila ušiam vydavateľstva Slnko records, čoho výsledkom bol v roku 2006 album Vrany sa vracajú. Tento debut na prvý posluch zaujme svojou melancholicko-temnou atmosférou a charakteristickým drajvom, ktorý produkujú indie-rockové gitary v kombinácii so srdcervúcim hlasom akordeónu. Ďalšou neprehliadnuteľnou črtou je expresívny spev a texty Rasťa Rusnáka, ktoré by mali nezanedbateľnú hodnotu, keby vyšli aj ako zbierka básní spisovateľa, ktorý pomocou jasných obrazov a s istou dávkou nostalgie mapuje každodenný život vrán (Košičanov). Na iných miestach autor predstavuje svoju druhú básnickú polohu, keď s akousi živočíšnou romantikou opisuje krásy a úskalia ľudského citu. Veľkou devízou Kolowratu je fakt, že všetky tieto atribúty naberajú ešte na väčšej intenzite pri živých vystúpeniach.
.slnko je vo veži
Len pred pár dňami sa „Vracajúce sa vrany“ dočkali svojho nasledovníka vďaka albumu Slnko je vo veži, ktorý bol (kým iným, než) slnečným vydavateľstvom oficiálne vydaný minulý týždeň. Album sa zrodil v prvý januárový týždeň v pražskom štúdiu Jámor Ondřeja Ježka za „odborného dohľadu” Dana Salontaya z Longitalu, ktorý okrem produkcie prispel aj svojimi typickými gitarovo-slákovými partmi. Kolowrat svojím druhým albumom nadväzuje jednak na svoju predošlú tvorbu plnú obrazov, smútku, romantiky a melanchólie, no zároveň jednoznačne dáva najavo, že sound kapely sa vyvíja a hoci je album oproti debutovému o niečo menej živelný, o to viac skladby zapadajú do seba ako jeden príbeh, jedna epizóda z rozpísaného románu menom Život.
Počúvate Kolowrat, vidíte pred sebou plátno, na ktorom sa vám zjavujú rôzne výjavy, zamýšľate sa nad týmto svetom a zároveň si uvedomujete, že slovenčina je jazyk zďaleka nie prebádaný. Možno aj vy raz objavíte Kolowrat – hudbu, ktorá objavuje.
Autor je redaktorom hudobného portálu Hudba.s
Takou je napríklad košická formácia Kolowrat, ktorej pesničky majú silný obsah, nabádajú na zamyslenie, a preto asi nebudú tou najvhodnejšou kulisou pri umývaní riadu a pravdepodobne ich ani nikdy nebudete počuť pri nakupovaní v hypermarkete (aj keď neradno takto vopred zatracovať všetkých DJ-ov našich obchodných reťazcov).
.kolowrat story
Príbeh Kolowratu sa začína v Košiciach v roku 1999, keď podobné hudobné svety spájajú gitaristu Petra Lorka a speváka Rasťa Rusnáka pod spoločným názvom „Kolovrat“. Keďže sa neskôr ukazuje, že taký názov používa až príliš veľké množstvo kapiel, zamieňa sa v názve obyčajné véčko za dvojité. Krok za krokom sa pridávajú ďalší hudobníci – bubeník Blondo, basgitarista Igor Holéczy a huslistka Dáša Bratková. V tejto zostave sa odohrávajú prvé skúšky a koncerty, rodia sa prvé demo nahrávky Strmhlav (2002) a Kol srdca vlci (2004). Dášu Bratkovú neskôr nahrádza talentovaný hráč na akordeóne Bohuš Macek, čím kapela nadobúda svoj špecifický zvuk. Kapela v roku 2005 nahráva svoje tretie demo Už to nie je, čo bývalo a prichádzajú prvé pozitívne ohlasy hudobnej kritiky. Kolowrat pracuje na ďalších skladbách, Blonda za bicími strieda Zuzana Ďurčeková a kapela začína hľadať vydavateľa pre svoj debutový album.
.nielen o vranách
Tvorba Kolowratu nakoniec zalahodila ušiam vydavateľstva Slnko records, čoho výsledkom bol v roku 2006 album Vrany sa vracajú. Tento debut na prvý posluch zaujme svojou melancholicko-temnou atmosférou a charakteristickým drajvom, ktorý produkujú indie-rockové gitary v kombinácii so srdcervúcim hlasom akordeónu. Ďalšou neprehliadnuteľnou črtou je expresívny spev a texty Rasťa Rusnáka, ktoré by mali nezanedbateľnú hodnotu, keby vyšli aj ako zbierka básní spisovateľa, ktorý pomocou jasných obrazov a s istou dávkou nostalgie mapuje každodenný život vrán (Košičanov). Na iných miestach autor predstavuje svoju druhú básnickú polohu, keď s akousi živočíšnou romantikou opisuje krásy a úskalia ľudského citu. Veľkou devízou Kolowratu je fakt, že všetky tieto atribúty naberajú ešte na väčšej intenzite pri živých vystúpeniach.
.slnko je vo veži
Len pred pár dňami sa „Vracajúce sa vrany“ dočkali svojho nasledovníka vďaka albumu Slnko je vo veži, ktorý bol (kým iným, než) slnečným vydavateľstvom oficiálne vydaný minulý týždeň. Album sa zrodil v prvý januárový týždeň v pražskom štúdiu Jámor Ondřeja Ježka za „odborného dohľadu” Dana Salontaya z Longitalu, ktorý okrem produkcie prispel aj svojimi typickými gitarovo-slákovými partmi. Kolowrat svojím druhým albumom nadväzuje jednak na svoju predošlú tvorbu plnú obrazov, smútku, romantiky a melanchólie, no zároveň jednoznačne dáva najavo, že sound kapely sa vyvíja a hoci je album oproti debutovému o niečo menej živelný, o to viac skladby zapadajú do seba ako jeden príbeh, jedna epizóda z rozpísaného románu menom Život.
Počúvate Kolowrat, vidíte pred sebou plátno, na ktorom sa vám zjavujú rôzne výjavy, zamýšľate sa nad týmto svetom a zároveň si uvedomujete, že slovenčina je jazyk zďaleka nie prebádaný. Možno aj vy raz objavíte Kolowrat – hudbu, ktorá objavuje.
Autor je redaktorom hudobného portálu Hudba.s
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.