Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Noc prezidentov

. .časopis .týždeň doma

Napätie sobotňajšej noci. Rozhoduje sa o budúcom prezidentovi. Rozhoduje sa, z akých pozícií postúpia do druhého kola Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Rozhoduje sa, či František Mikloško a jeho KDS majú v politike ešte šancu. Jednoducho zaujímavé voľby.

Napätie sobotňajšej noci. Rozhoduje sa o budúcom prezidentovi. Rozhoduje sa, z akých pozícií postúpia do druhého kola Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Rozhoduje sa, či František Mikloško a jeho KDS majú v politike ešte šancu. Jednoducho zaujímavé voľby.


Do Limbachu cestujeme za volebným štábom prezidenta Gašparoviča smalými obavami. Kancelária prezidenta nám totiž nedala akreditáciu. Ako sa napokon ukáže, pred dverami sme zostali ako jediné médium. Oficiálny dôvod vraj bola nedostatočná kapacita. Hneď po príchode do rozľahlého a dobre pôsobiaceho hotela Limbach však je jasné, že ide skôr o malú škodoradosť. Neskôr sa dozvedáme, že Prezidentskému palácu sa nepáči naša posledná obálka. Nesťažujeme sa a skúšame sa dostať dnu po dobrom. Najskôr zastavujeme okolo prechádzajúceho prezidenta Gašparoviča a požiadame ho o vstup. Nepochodíme. „Ja o tom nerozhodujem,“ hovorí najvyšší ústavný činiteľ krajiny. Čakáme ďalej, až kým nepríde kancelár Milan Čič. Pristúpi pomalým rozvážnym krokom a spýta sa, či nás nechali pred dverami. Presviedčame ho, aby sa za nás prihovoril, veď nechceme viac, len sa tu „cítiť sociálne“. Nedarí sa. Ani posledný socialistický minister spravodlivosti a bývalý šéf slovenskej vlády a Ústavného súdu nemá takú moc. Ešteže je tu šéf volebného štábu Jozef Grapa, stredne vysoký muž s pestovanými fúzmi a minulosťou verného spolupracovníka. Nedá mu a napriek nesúhlasu úradníkov z Grasalkovičovho paláca nás vezme dovnútra. Konečne muž, čo tu má nejakú moc. Vnútri štýlovo zariadenej reštaurácie sa podáva výborný guláš, štrúdľa, nealko či káva. Za veľkým posterom, pred ktorým sa prezident a „všetci jeho muži“ zjavujú na televíznych obrazovkách, aj červené víno. Nakoniec, je na to dôvod. Krátko po desiatej, keď sa po celej krajine zavreli volebné miestnosti, stojíme neďaleko stola, kde Jožko Golonka pozdvihne pohárik s destilátom a hovorí: „Chlapci, tak sme vyhrali. Skalica hrala pekne, ale Slovan bol dnes lepší,“ dodáva o štvrtom semifinálovom hokejovom zápase. Športovcov, a hokejistov zvlášť, je tu viac. Dárius Rusnák, tréner Slovana Pukalovič aj vlasatý Marek Uram, ktorý ešte pred pár hodinami hral v Skalici. Prichádza podpredseda vlády Čaplovič a hovorí niečo o víťazstve „sociálnej a národnej spravodlivosti“. Krátko po ňom sa vracia Gašparovič a nastáva pozoruhodný jav. Novinári, najmä tí televízni, sa k nemu tlačia, keď však na to príde, nevedia položiť zaujímavejšiu otázku. Diskutovanou témou je najmä menší rozdiel medzi Gašparovičom a Radičovou, než sa čakal. „Viete, my sme spokojní. Je to náš prezident a sme radi, že vyhral,“ hovorí starší časník s úsmevom. Pokojne reaguje aj prezident. Veľa sa usmieva a ďakuje. Pre rozhlas dodáva ešte niečo o kandidátovi, ktorého vyrábali printové médiá a občanovi, ktorý to prehliadol. Trochu zvláštna poznámka, najmä keď ju hovorí víťaz prvého kola. A vôbec, víťaz – nedá sa povedať, že by v Limbachu panovala víťazná nálada. Pôsobí to tu skôr ospalo a väčšinu ruchu narobia médiá. Chýba tu náboj a trocha energie, ktorú možno poslať cez obrazovku a mobilizovať. Jednoducho, chýba tu Fico. „Už je na ceste,“ hovoria muži z Gašparovičovej kulisy. Zdá sa, že do druhého kola sa bude musieť premiér Fico zapojiť viac. Minimálne muži z Prezidentského paláca sa na to spoliehajú.

.je to za nami
Vo volebnej centrále Ivety Radičovej v hoteli Bratislava krátko po siedmej večer žiadna veľká nervozita nepanuje. Postup do druhého kola sa považuje za istý, ide len o to, aký veľký bude rozdiel medzi dvoma najsilnejšími kandidátmi. To je aj najčastejšia téma chodbových diskusií. Padajú rôzne čísla, nakoniec však diskutujúci prichádzajú k záveru, že najoptimálnejší výsledok pre mobilizáciu Radičovej stúpencov v druhom kole by bola prehra rozdielom desiatich percent. „Ale aspoň sú tie voľby dobré na to, že ma žena večer pustí z domu,“ žartuje s prvými prichádzajúcimi novinármi poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý.

VÝSLEDKY 1. KOLA PREZIDENTSKÝCH VOLIEB

1. Ivan Gašparovič 46,71 %
2. Iveta Radičová 38,05 %
3. František Mikloško 5,42 %
4. Zuzana Martináková 5,12 %
5. Milan Melník 2,45 %
6. Dagmar Bollová 1,14 %
7. Milan Sidor 1,11 %

Volebná účasť 43,63 %
Zdroj: Štatistický úrad SR

V tlačovom centre so štyrmi televíznymi obrazovkami zatiaľ najväčšiu pozornosť púta hokejový zápas medzi Slovanom a Skalicou. Prvé vzrušenie vyvoláva informácia, že premiér Fico na Radičovú zaútočil na kongrese českých sociálnych demokratov v Prahe. „Podľa mňa je to porušenie volebného moratória, nebudem sa správať rovnako,“ odmieta Radičová žiadosti novinárov o reakciu a dodáva, že sa k tomu vyjadrí až po zatvorení volebných miestností.

Po ôsmej do centrály prichádza Mikuláš Dzurinda spolu s ďalšími špičkami SDKÚ. Sú v dobrej nálade. „Najdôležitejšie je postúpiť do druhého kola. To mi verte, dobre viem, o čom hovorím,“ odpovedá na otázku, ako odhaduje výsledok volieb Eduard Kukan. Politici zamieria do hotelovej kaviarne, kde ich o krátky čas doplnia Béla Bugár s Pálom Csákym a trojica kresťanských demokratov Hrušovský, Lipšic a Brocka. Okrem nich Radičovú prišli podporiť aj kňaz Ján Krstiteľ Baláž, herec Stano Dančiak, politologička Soňa Szomolányi či sociológ a bývalý prezidentský kandidát Martin Bútora. Keď po desiatej niektoré televízie vysielajú prvé čísla, nikto im veľkú pozornosť nevenuje. Sú to výsledky prieskumov uskutočnených ešte v predchádzajúci deň a volebný štáb zaujímajú skôr prvé reálne čísla z volebných okrskov. „Zdá sa, že Košice som zvládla,“ komentuje Radičová správy, že s prehľadom zvíťazila vo viacerých košických okrskoch.
Po jedenástej atmosféra vo volebnom štábe pripomína tak trochu končiacu sa párty. Politici postupne odchádzajú a skupinka Radičovej prívržencov začína v kaviarni prednášať hlasné prípitky na svoju kandidátku. Kúsok od nich ešte ostáva diskutovať niekoľko bratislavských intelektuálov. Prvá skúška, postup do druhého kola je vo vrecku, a tak sa rieši, akú taktiku by mala kandidátka zvoliť v kole druhom. Pokračovať v stratégii oslovovania voličov Smeru, alebo sa zamerať na maximálnu mobilizáciu voličov opozície? Možnú odpoveď naznačuje Iveta Radičová polhodinu predtým v jednom z rozhovorov. „Budem sa snažiť osloviť nerozhodnutých voličov,“ znie jej odpoveď.

.za Reagana, za Mikloška
„Konečne môžem byť sám sebou,“ uľaví si František Mikloško pred novinármi v centrále KDS, priamo ležiacej oproti záhrade prezidentského Grasalkovičovho paláca. Mikloško to nemusí ani hovoriť, lebo tá úľava mu vyžaruje z tváre. Kým v kampani aj v televíznych diskusiách pôsobil nezvykle vážne, v sobotný večer a noc srší humorom. „Vladimír Palko a Pavol Minárik mi zakázali vtipkovať, vraj mám byť vážny ako štátnik,“ objasňuje Mikloško sociálny tlak, ktorému čelil v posledných mesiacoch. Neskôr si pred mladými podporovateľmi posťažuje: „Dnes som televíziám povedal, že poobede budem doma vysávať, a hneď mi volali Palko a Minárik, prečo hovorím takéto veci.“ Keď sa Mikloška opýtame, aký výsledok bude pokladať za svoj úspech, zvážnie: „To neviem povedať. Mňa predovšetkým prekvapilo, ako sa moja kampaň spontánne rozbehla. Všetky tie vyjadrenia kňazov, ktoré sme my pritom nijako neovplyvnili, to všetko ma prekvapilo. Myslím, že sa tu rodí niečo nové.“ V centrále KDS vládne dobrá nálada, láka pohostenie pre novinárov, ktorých pozornosť púta aj zaujímavá zostava Mikloškových podporovateľov, riaditeľa Činohry SND Štefana Bučka, spisovateľa Daniela Heviera, humoristu Olivera Andrássyho, Jána Čarnogurského či frontmana Zóny A Koňýka. Posledne menovaný tam so svojím punkersky uleteným zjavom pôsobí ako človek z iného sveta, prípadne provokatér. Nevyzerá to tak dlho. „Držím palce vo všetkom, čo pre Slovensko robíte,“ zaželá zakladateľ slovenského punku exministrovi vnútra a lídrovi KDS Vladimírovi Palkovi. Koňýka sa pýtame, či pozná vo svete punkera, ktorý by vyzval voliť kresťanského konzervatívca. Po krátkej chvílke zamyslenia odpovedá: „Johnny Ramone podporoval Reagana. Ja som bol od Novembra voličom Jána Čarnogurského a Františka Mikloška, títo ľudia si zaslúžia podporu za to, čo robili za komunizmu.“ Zvláštny pohľad sa naskytne, keď prišiel Ivan Šimko. Ešte pred desiatimi rokmi Dzurindova dvojka v SDK, politik, ktorý bol v ostrom konflikte s Čarnogurského a Mikloškovým KDH, minister vnútra, ktorého sa Dzurinda zbavil, potom spojenec Zuzany Martinákovej, a dnes volič František Mikloška. „Veľmi si to vážim,“ potrasie mu rukou Mikloško.
Keď do centrály dorazí predseda OKS Peter Zajac, Mikloško na pobavenie vykríkne: „Prišlo OKS. Koho ste volili?“ Ďalší prítomný predstaviteľ OKS Peter Osuský sa netají, že napriek straníckemu odporúčaniu dal hlas práve Mikloškovi. „Ostal som verný svojej celoživotnej línii.“
Šaláty, ktoré pripravili manželia Mikloškovci, sa postupne míňajú a prichádzajú prvé predbežné výsledky. Vyzerá to na výsledok nad 5 percent a tesný súboj so Zuzanou Martinákovou. Mikloško je aj naďalej dobre naladený. „Nie si sklamaný?“ opýta sa Mikloška jeho manželka Jana. „Nie, určite nie som.“

.štvrtá Zuzana
Zuzana Martináková vraj prežila volebný deň „v pohode“. Ráno bola u kaderníčky a stihla si dať umyť auto. Potom, ako s takmer kompletnou rodinou odvolila, išla na hodinu tanca, a napokon do volebnej centrály v bratislavskom hoteli Blue.
O ôsmej hodine večer sa už v neveľkých priestoroch reštaurácie, kaviarne a recepcie hotela, tiesni kandidátka s rodinou, členovia štábu, spolustraníci zo Slobodného fóra a novinári. Panuje tu veselá atmosféra, novinárom trochu kazí radosť problém s pripojením na internet. Miestnosti zdobia stranícke balóniky a predvolebné materiály. Zuzana Martináková rozdáva rozhovory. Jeden z nich poskytne pred zverejnením prvých predbežných výsledkov aj .týždňu.
Hovorí, že „prieskumy verejnej mienky skôr škodia,“ pretože ľudia by sa bez nich rozhodovali oveľa slobodnejšie. S prípadným tretím či štvrtým miestom pani Martináková spokojná nebude, bola by len s víťazstvom. „Každý, kto ide do čohokoľvek, ide preto, aby vyhral.“ Vzápätí však dodáva, že vyhrať môže len jeden, že neexistujú výhry bez prehier a začína evergreen svojej kampane a všetkých rozhovorov: „Bohužiaľ, vytvorila sa silná mašinéria a silný tlak na verejnú mienku, ktorá bola doslova masírovaná tým, že sú tu dvaja stranícki kandidáti.“ Dôsledky tejto situácie sú vraj fatálne: Keďže ľuďom nikto nevysvetlil princíp slobodných volieb, chodí voliť čoraz menej voličov. A čo bude Zuzana Martináková robiť po voľbách? „Niektorí kandidáti dali do kampane obrovské finančné prostriedky, budem sa veľmi zaujímať o to, ako budú vydokladované, keď sa toľko hovorí o tom, aké je to transparentné a všetci dodržali zákon,“ načrtáva jednu z možností.
Krátko pred desiatou večer to v štábe znervóznelo: TA3 začína vysielať svoje volebné štúdio. Posledný predvolebný prieskum dáva Zuzane Martinákovej 5,2 percenta a zaraďuje ju tak na tretie miesto. Hlúčik pred obrazovkou nedáva najavo žiadne emócie. Tie sa ozvú až pri televíznych vstupoch z Limbachu (fakt, že prezident Gašparovič zatiaľ odmietol odpovedať, ocenia prítomní smiechom) a z centrály KDS (posmech si vyslúžila najmä Mikloškova veta o bežcoch na dlhú trať.)
Pred pol jedenástou hovorí pre spravodajskú televíziu aj Zuzana Martináková. Ďakuje všetkým, ktorí prišli voliť, najmä tým, ktorí pochopili jej myšlienku, že treba voliť kandidáta, ktorý nie je spojený so žiadnou stranou, hovorí, že netreba predbiehať a do druhého kola zatiaľ nikoho neodporučí. Usmieva sa, výsledok síce nie je taký, ako očakávala, ale aj tak jej dodáva nádej.


Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite