Kvety Nikotínu začali klíčiť v roku 1994. Bol to rok, počas ktorého mládež obľubovala flanelové košele a zo smrti Kurta Cobaina sa stal kult, rok keď sme sa dívali na Beverly Hills 902 10...
Ondrej Bagin a Peter Soós sa vtedy rozhodli založiť vlastnú kapelu, do ktorej by umiestnili svoje túžby a tajomstvá duše. Kvety Nikotínu sa však na jarné slnečné svetlo driapali dlho, aby sa nakoniec v ustálenejšej podobe zaskveli žltou krásou na úrodnej pôde svojej zložitej histórie. Do širšieho povedomia sa dostali albumom Hnusné Básne. V týchto dňoch sa idú o priazeň poslucháčov uchádzať novým albumom Lesostepi.
Je to nahrávka, ktorú si môžete zamilovať v období, keď vám už bude liezť na nervy klišé toho, čo je „in“ a čo je „out“. Kvety Nikotínu sa sami označujú za menšinový žáner a aj keď ide naozaj o alternatívu ako sa patrí, nezabúdajú ani na melodiku a pesničkárstvo. Nešokujú hladinou hluku, ani zabijakom za súpravou bicích, ale aranžérskou a zvukovou prepracovanosťou. Je to čisté a priezračné ako pstruhový potok, popri elegantných gitarách tu po prúde plávajú syntetické zvuky znejúce tak krásne retro, že si človek spomenie na staré časy československého bigbítu a možno občas aj na Psích vojakov.
Melódie sú netuctové a ich krásu odhalíte postupne a pomaly. Rozhodne vás počúvanie neomrzí rýchlo a s pocitom, že lesostep je vlastne malý parčík za sídliskom, kam sa chodia venčiť kokršpaniely. Nie. Je to lesostep šíra, kde sa dá krásne blúdiť a zabárať nohy do snehu. Pod návalom emócií však určite nezamrznete ani v piesni Zima. Naliehavosť a clivota veľká ako mesačný spln, ako keď Gerda hľadá strateného Kaia v Snehovej kráľovnej.
Špecifickou súčasťou hudby Kvetov Nikotínu sú texty speváka Ondreja Bagina. Nie je to len vata ako pri tradičnom slovenskom „popíkarení“, kde si vystačíte so slovami bez zjavného významu a charakteru. Tieto slová majú zvláštny účinok. Akoby ich namiešal sibírsky šaman na vyliečenie svojho kmeňa. Každá jedna pieseň je básňou, obrazom, alebo srdcervúcou výpoveďou o stavoch ľudskej mysle a individuálnej existencii. „Básnici slovenského rokenrolu“ je možno patetický slogan, ale sedí veľmi dobre.
V týchto dňoch kapela Kvety Nikotínu navštevuje so svojím repertoárom slovenské kluby v trojčlennej zostave (Ondrej Bagin – spev, gitara a basa, Gabriel Szalai – bicie, perkusie a basa, Peter Soós – klávesy, basa a gitara). Ak ich chcete vidieť naživo, poslúži vám ich internetová stránka, kde nájdete všetky termíny ich koncertov. Stiahnuť si tu môžete aj celú diskografiu kapely vrátane aktuálneho albumu Lesostepi. Legálne a zadarmo.
Autor je publicista a člen kapely Teskohippies
Ondrej Bagin a Peter Soós sa vtedy rozhodli založiť vlastnú kapelu, do ktorej by umiestnili svoje túžby a tajomstvá duše. Kvety Nikotínu sa však na jarné slnečné svetlo driapali dlho, aby sa nakoniec v ustálenejšej podobe zaskveli žltou krásou na úrodnej pôde svojej zložitej histórie. Do širšieho povedomia sa dostali albumom Hnusné Básne. V týchto dňoch sa idú o priazeň poslucháčov uchádzať novým albumom Lesostepi.
Je to nahrávka, ktorú si môžete zamilovať v období, keď vám už bude liezť na nervy klišé toho, čo je „in“ a čo je „out“. Kvety Nikotínu sa sami označujú za menšinový žáner a aj keď ide naozaj o alternatívu ako sa patrí, nezabúdajú ani na melodiku a pesničkárstvo. Nešokujú hladinou hluku, ani zabijakom za súpravou bicích, ale aranžérskou a zvukovou prepracovanosťou. Je to čisté a priezračné ako pstruhový potok, popri elegantných gitarách tu po prúde plávajú syntetické zvuky znejúce tak krásne retro, že si človek spomenie na staré časy československého bigbítu a možno občas aj na Psích vojakov.
Melódie sú netuctové a ich krásu odhalíte postupne a pomaly. Rozhodne vás počúvanie neomrzí rýchlo a s pocitom, že lesostep je vlastne malý parčík za sídliskom, kam sa chodia venčiť kokršpaniely. Nie. Je to lesostep šíra, kde sa dá krásne blúdiť a zabárať nohy do snehu. Pod návalom emócií však určite nezamrznete ani v piesni Zima. Naliehavosť a clivota veľká ako mesačný spln, ako keď Gerda hľadá strateného Kaia v Snehovej kráľovnej.
Špecifickou súčasťou hudby Kvetov Nikotínu sú texty speváka Ondreja Bagina. Nie je to len vata ako pri tradičnom slovenskom „popíkarení“, kde si vystačíte so slovami bez zjavného významu a charakteru. Tieto slová majú zvláštny účinok. Akoby ich namiešal sibírsky šaman na vyliečenie svojho kmeňa. Každá jedna pieseň je básňou, obrazom, alebo srdcervúcou výpoveďou o stavoch ľudskej mysle a individuálnej existencii. „Básnici slovenského rokenrolu“ je možno patetický slogan, ale sedí veľmi dobre.
V týchto dňoch kapela Kvety Nikotínu navštevuje so svojím repertoárom slovenské kluby v trojčlennej zostave (Ondrej Bagin – spev, gitara a basa, Gabriel Szalai – bicie, perkusie a basa, Peter Soós – klávesy, basa a gitara). Ak ich chcete vidieť naživo, poslúži vám ich internetová stránka, kde nájdete všetky termíny ich koncertov. Stiahnuť si tu môžete aj celú diskografiu kapely vrátane aktuálneho albumu Lesostepi. Legálne a zadarmo.
Autor je publicista a člen kapely Teskohippies
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.