Česi majú dva špičkové atletické mítingy, na ktorých padajú svetové rekordy. Za oboma stoja české peniaze a slovenský manažment.
Atletickému novinárovi, komentátorovi, ale v prvom rade manažérovi Alfonsovi Juckovi sa narodilo ďalšie dieťa. Okrem tých vlastných ôsmich a ostravskej Zlatej tretry k nim koncom februára pribudol aj ďalší novorodenec – Míting svetových rekordmanov v Prahe.
Rovnako ako ostravské podujatie pod holým nebom, aj tento český halový unikát sa pri svojom zrode mohol pochváliť rekordom planéty a štyrmi svetovými najlepšími výkonmi sezóny. A ešte jedna štatistika – z pohľadu dosiahnutých výkonov sa Praha dostala medzi najlepšie atletické mítingy roka. Skončila na treťom mieste za Stuttgartom a Birminghamom. Podľa organizátorov taký štart halového podujatia história často nezaznamenáva.
.slováci
Za pražským, rovnako ako ostravským mítingom stojí agentúra Česká sportovní, ktorá marketingovo a organizačne zabezpečuje aj ďalšie akcie u našich západných susedov (napríklad tenisový Davis Cup a Fed Cup či otvárací zápas NHL v sezóne 2008 v Prahe). Čo sa týka samotného pražského mítingu, v jeho pozadí sa pohybuje prekvapivo veľa Slovákov. Okrem spomínaného hlavného manažéra Alfonsa Jucka boli dve Slovenky zodpovedné za akreditáciu a mediálne služby. Ďalší Slováci pracovali v samotnom tlačovom stredisku či v zabezpečovaní prepravy. Nejde o to, že by Česi museli importovať kvalitných ľudí, ide skôr o spoľahlivý tím, ktorý sa na zabezpečovaní organizačných (a najmä mediálnych) záležitostí úspešne podieľa už niekoľko rokov. Časť z „našich“ ľudí trvalo žije v Česku, druhá časť je rada, že sa organizačne môže na akciách podobného rozsahu podieľať, keďže na Slovensku sa počet globálnych športových podujatí blíži k nule (za zmienku tento rok stoja februárové juniorské majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach a severskej kombinácii na Štrbskom Plese) a rovnako významný atletický míting po zániku kedysi známej bratislavskej PTS-ky zatiaľ nemáme.
.diváci
V pražskej O2 Aréne sa na altetiku svetového cvengu prišlo pozrieť 8 542 divákov. Viac ich bolo v tomto roku len v New Yorku v Madison Square Garden na mítingu Millrose Games – vyše 11-tisíc. Je síce začiatok roka, ale hovoríme o novom športovom podujatí bez tradície v čase zúriacej hospodárskej krízy. Je pravda, že organizátori pôvodne očakávali 12-tisíc divákov. V predaji boli lístky za 390, 490 a 990 českých korún. V situácii, keď všetci šetria, sa aj tak našlo vyše osemtisíc ľudí, ktorí obetovali peniaze, aby sa prišli pozrieť na atletiku.
Manažér Alfons Juck napriek tomu hovorí na internetovej stránke mítingu o sklamaní. „Záujem divákov, to je mierne sklamanie, veď na štarte boli momentálne dve najlepšie atlétky na svete, jediné, ktoré v hale prekonali svetové rekordy, nič lepšie sa z tých, ktorí súťažili v sezóne, zohnať nedalo.“
Niektorí diváci mohli byť z viditeľnosti v hale z jednotlivých miest sklamaní. Asi najhoršie miesta na tribúne však dostali samotní novinári. To, čo vyhovuje tlači počas zápasu NHL, môže byť pre atletiku použiteľné iba s oboma privretými očami. Aj to je však daň za prvý ročník podujatia v hale, ktorá je sama osebe nesmierne komplikovaná. „Viditeľnosť bolo treba vyskúšať a v budúcnosti budeme múdrejší, ale že by to bolo také zlé, aby sa tam už žiadna atletika nekonala, tak to si myslím, nie je tento prípad,“ vysvetľoval Juck, ktorý na míting podľa vlastných slov dostal veľmi priaznivé ohlasy. Výnimkou boli české bulvárne noviny, ktoré hovorili o sklamaní.
.atléti
Zo slovenského pohľadu, ako krajiny bez podobného významného podujatia, sa nad výhradami českých novinárov môžeme iba pousmiať. Faktom je, že tí sa na míting prihrnuli z Liberca, kde boli v tom čase v plnom prúde majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní nabité tým najlepším čo biela stopa na tejto planéte ponúka. Do Prahy neprišli tri avizované hviezdy – zranená chorvátska výškarka Vlašičová, kenská bežkyňa Jelimová ani kubánsky prekážkar Robles. Boli tu však iné – obe atlétky, ktoré v aktuálnej halovej sezóne zlepšili svetový rekord - ruská žrdkárka Isinbajevová a etiópska vytrvalkyňa Defarová. Na pražskom tartane štartovalo osem lídrov aktuálnych svetových halových tabuliek, šesť olympijských víťazov a osem majstrov sveta. To je vizitka, za ktorú by sa nehanbilo ani najlepšie halové podujatie na svete.
Míting svetových rekordmanov nemal tento rok žiaden štatút. Organizátori si teda, obrazne povedané, mohli robiť, čo chceli. Na krk im nedýchal delegát z medzinárodnej asociácie, nezväzovali ich striktné pravidlá. Mohli napríklad atlétom púšťať počas výkonov hudbu. Standing ovation počas chytľavého bubnujúceho rytmu dohnali k svetovému rekordu na 2 míle 25-ročnú Meseret Defarovú. Atmosféra v hale počas jej deväťminútového behu (presná hodnota rekordu je 9:06,26 min) bola natoľko elektrizujúca, že ak ste náhodou zabudli, prečo tento šport milujete, museli ste na to v sekunde prísť.
.jelena a Meseret
Isinbajevová skočila v Prahe 490 cm. Pokúšala sa o rekord 501 cm, ten bol však už nad jej sily. Po skončení súťaže sa rozplakala. Bolo to sympatické gesto pre divákov, alebo naozajstné sklamanie z výkonu? Ktovie... „Tréner ma utešoval – neplač, si aj tak najlepšia na svete. Nabudúce sa ti to podarí. Plakala som preto, lebo som sa chcela rekordom odvďačiť organizátorom za všetko, čo pre mňa urobili, no a mne to nevyšlo,“ povedala dojatá 26-ročná superatlétka, ktorá nedávno podpísala rekordný sponzorský kontrakt v histórii atletiky. Za päť rokov dostane od najväčšieho čínskeho výrobcu športového oblečenia firmy Li Ning sumu 7,5 milióna dolárov.
Napriek všetkým rekordným prívlastkom pôsobila Jelena v Prahe absolútne uvoľnene. Očarilo ju mesto, ústretovosť organizátorov, ktorí jej splnili všetko, čo jej videli na očiach. Ona sršala dobrou náladou. Usmievala sa na tlačových konferenciách, pristala na separátne rozhovory s novinármi a dokonca sa nechala fotografovať aj v prezidentskom apartmáne hotela, v ktorom bola so všetkými atlétmi ubytovaná. Z pohľadu mediálnej prezentácie mítingu bola Ruska skvelým úlovkom.
Platilo to aj v prípade rekordnej Meseret Defarovej. Maličká Etiópčanka napriek problémom s angličtinou očarila novinárov aj divákov. Utekala sa zoznámiť s riaditeľom mítingu Janom Železným, s vyjadrením, že jej je cťou spoznať ho osobne. O úprimnosti slov tejto skromnej, výnimočnej žienky nebolo treba pochybovať.
.resumé
Prvý ročník pražského halového mítingu sa podaril. Aj vďaka Slovákovi Juckovi tak žije kráľovná športov v Česku naplno. Treba však povedať, že o dvoch atletických podujatiach sa predsa len hovorí aj na Slovensku. V Banskej Bystrici je známy februárový špecializovaný míting Europa SC High Jump (na ten na rozdiel od Prahy Vlašičová prišla), ktorý má v hodnotení halových výškarských mítingov post svetovej dvojky za nemeckým Arnstadtom. V Dubnici nad Váhom majú zase momentálne najvýznamnejší míting u nás – septembrový Atletický most (tu zase, na rozdiel od Prahy, štartoval Kubánec Robles). Na dubnickú atletiku sa prišlo minulý rok pozrieť päť a pol tisíca ľudí. Na dráhe sa predstavilo štrnásť olympijských medailistov. A viete, čo majú všetky štyri spomínané podujatia – v Dubnici nad Váhom, Banskej Bystrici, Ostrave i Prahe – spoločné? Ich manažérom je Alfons Juck.
Na rozdiel od Česka mu na Slovensku chýba jediné – silný finančný partner. Azda sa dožijeme koncov kríz (globálne hospodárskej a u nás aj športovej) a nájdu sa veľkí sponzori aj pre atletiku. A potom možno bude v rebríčku najlepších mítingov sveta jedného dňa aj Bratislava alebo Dubnica nad Váhom. Schopných ľudí na to máme.
Atletickému novinárovi, komentátorovi, ale v prvom rade manažérovi Alfonsovi Juckovi sa narodilo ďalšie dieťa. Okrem tých vlastných ôsmich a ostravskej Zlatej tretry k nim koncom februára pribudol aj ďalší novorodenec – Míting svetových rekordmanov v Prahe.
Rovnako ako ostravské podujatie pod holým nebom, aj tento český halový unikát sa pri svojom zrode mohol pochváliť rekordom planéty a štyrmi svetovými najlepšími výkonmi sezóny. A ešte jedna štatistika – z pohľadu dosiahnutých výkonov sa Praha dostala medzi najlepšie atletické mítingy roka. Skončila na treťom mieste za Stuttgartom a Birminghamom. Podľa organizátorov taký štart halového podujatia história často nezaznamenáva.
.slováci
Za pražským, rovnako ako ostravským mítingom stojí agentúra Česká sportovní, ktorá marketingovo a organizačne zabezpečuje aj ďalšie akcie u našich západných susedov (napríklad tenisový Davis Cup a Fed Cup či otvárací zápas NHL v sezóne 2008 v Prahe). Čo sa týka samotného pražského mítingu, v jeho pozadí sa pohybuje prekvapivo veľa Slovákov. Okrem spomínaného hlavného manažéra Alfonsa Jucka boli dve Slovenky zodpovedné za akreditáciu a mediálne služby. Ďalší Slováci pracovali v samotnom tlačovom stredisku či v zabezpečovaní prepravy. Nejde o to, že by Česi museli importovať kvalitných ľudí, ide skôr o spoľahlivý tím, ktorý sa na zabezpečovaní organizačných (a najmä mediálnych) záležitostí úspešne podieľa už niekoľko rokov. Časť z „našich“ ľudí trvalo žije v Česku, druhá časť je rada, že sa organizačne môže na akciách podobného rozsahu podieľať, keďže na Slovensku sa počet globálnych športových podujatí blíži k nule (za zmienku tento rok stoja februárové juniorské majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach a severskej kombinácii na Štrbskom Plese) a rovnako významný atletický míting po zániku kedysi známej bratislavskej PTS-ky zatiaľ nemáme.
.diváci
V pražskej O2 Aréne sa na altetiku svetového cvengu prišlo pozrieť 8 542 divákov. Viac ich bolo v tomto roku len v New Yorku v Madison Square Garden na mítingu Millrose Games – vyše 11-tisíc. Je síce začiatok roka, ale hovoríme o novom športovom podujatí bez tradície v čase zúriacej hospodárskej krízy. Je pravda, že organizátori pôvodne očakávali 12-tisíc divákov. V predaji boli lístky za 390, 490 a 990 českých korún. V situácii, keď všetci šetria, sa aj tak našlo vyše osemtisíc ľudí, ktorí obetovali peniaze, aby sa prišli pozrieť na atletiku.
Manažér Alfons Juck napriek tomu hovorí na internetovej stránke mítingu o sklamaní. „Záujem divákov, to je mierne sklamanie, veď na štarte boli momentálne dve najlepšie atlétky na svete, jediné, ktoré v hale prekonali svetové rekordy, nič lepšie sa z tých, ktorí súťažili v sezóne, zohnať nedalo.“
Niektorí diváci mohli byť z viditeľnosti v hale z jednotlivých miest sklamaní. Asi najhoršie miesta na tribúne však dostali samotní novinári. To, čo vyhovuje tlači počas zápasu NHL, môže byť pre atletiku použiteľné iba s oboma privretými očami. Aj to je však daň za prvý ročník podujatia v hale, ktorá je sama osebe nesmierne komplikovaná. „Viditeľnosť bolo treba vyskúšať a v budúcnosti budeme múdrejší, ale že by to bolo také zlé, aby sa tam už žiadna atletika nekonala, tak to si myslím, nie je tento prípad,“ vysvetľoval Juck, ktorý na míting podľa vlastných slov dostal veľmi priaznivé ohlasy. Výnimkou boli české bulvárne noviny, ktoré hovorili o sklamaní.
.atléti
Zo slovenského pohľadu, ako krajiny bez podobného významného podujatia, sa nad výhradami českých novinárov môžeme iba pousmiať. Faktom je, že tí sa na míting prihrnuli z Liberca, kde boli v tom čase v plnom prúde majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní nabité tým najlepším čo biela stopa na tejto planéte ponúka. Do Prahy neprišli tri avizované hviezdy – zranená chorvátska výškarka Vlašičová, kenská bežkyňa Jelimová ani kubánsky prekážkar Robles. Boli tu však iné – obe atlétky, ktoré v aktuálnej halovej sezóne zlepšili svetový rekord - ruská žrdkárka Isinbajevová a etiópska vytrvalkyňa Defarová. Na pražskom tartane štartovalo osem lídrov aktuálnych svetových halových tabuliek, šesť olympijských víťazov a osem majstrov sveta. To je vizitka, za ktorú by sa nehanbilo ani najlepšie halové podujatie na svete.
Míting svetových rekordmanov nemal tento rok žiaden štatút. Organizátori si teda, obrazne povedané, mohli robiť, čo chceli. Na krk im nedýchal delegát z medzinárodnej asociácie, nezväzovali ich striktné pravidlá. Mohli napríklad atlétom púšťať počas výkonov hudbu. Standing ovation počas chytľavého bubnujúceho rytmu dohnali k svetovému rekordu na 2 míle 25-ročnú Meseret Defarovú. Atmosféra v hale počas jej deväťminútového behu (presná hodnota rekordu je 9:06,26 min) bola natoľko elektrizujúca, že ak ste náhodou zabudli, prečo tento šport milujete, museli ste na to v sekunde prísť.
.jelena a Meseret
Isinbajevová skočila v Prahe 490 cm. Pokúšala sa o rekord 501 cm, ten bol však už nad jej sily. Po skončení súťaže sa rozplakala. Bolo to sympatické gesto pre divákov, alebo naozajstné sklamanie z výkonu? Ktovie... „Tréner ma utešoval – neplač, si aj tak najlepšia na svete. Nabudúce sa ti to podarí. Plakala som preto, lebo som sa chcela rekordom odvďačiť organizátorom za všetko, čo pre mňa urobili, no a mne to nevyšlo,“ povedala dojatá 26-ročná superatlétka, ktorá nedávno podpísala rekordný sponzorský kontrakt v histórii atletiky. Za päť rokov dostane od najväčšieho čínskeho výrobcu športového oblečenia firmy Li Ning sumu 7,5 milióna dolárov.
Napriek všetkým rekordným prívlastkom pôsobila Jelena v Prahe absolútne uvoľnene. Očarilo ju mesto, ústretovosť organizátorov, ktorí jej splnili všetko, čo jej videli na očiach. Ona sršala dobrou náladou. Usmievala sa na tlačových konferenciách, pristala na separátne rozhovory s novinármi a dokonca sa nechala fotografovať aj v prezidentskom apartmáne hotela, v ktorom bola so všetkými atlétmi ubytovaná. Z pohľadu mediálnej prezentácie mítingu bola Ruska skvelým úlovkom.
Platilo to aj v prípade rekordnej Meseret Defarovej. Maličká Etiópčanka napriek problémom s angličtinou očarila novinárov aj divákov. Utekala sa zoznámiť s riaditeľom mítingu Janom Železným, s vyjadrením, že jej je cťou spoznať ho osobne. O úprimnosti slov tejto skromnej, výnimočnej žienky nebolo treba pochybovať.
.resumé
Prvý ročník pražského halového mítingu sa podaril. Aj vďaka Slovákovi Juckovi tak žije kráľovná športov v Česku naplno. Treba však povedať, že o dvoch atletických podujatiach sa predsa len hovorí aj na Slovensku. V Banskej Bystrici je známy februárový špecializovaný míting Europa SC High Jump (na ten na rozdiel od Prahy Vlašičová prišla), ktorý má v hodnotení halových výškarských mítingov post svetovej dvojky za nemeckým Arnstadtom. V Dubnici nad Váhom majú zase momentálne najvýznamnejší míting u nás – septembrový Atletický most (tu zase, na rozdiel od Prahy, štartoval Kubánec Robles). Na dubnickú atletiku sa prišlo minulý rok pozrieť päť a pol tisíca ľudí. Na dráhe sa predstavilo štrnásť olympijských medailistov. A viete, čo majú všetky štyri spomínané podujatia – v Dubnici nad Váhom, Banskej Bystrici, Ostrave i Prahe – spoločné? Ich manažérom je Alfons Juck.
Na rozdiel od Česka mu na Slovensku chýba jediné – silný finančný partner. Azda sa dožijeme koncov kríz (globálne hospodárskej a u nás aj športovej) a nájdu sa veľkí sponzori aj pre atletiku. A potom možno bude v rebríčku najlepších mítingov sveta jedného dňa aj Bratislava alebo Dubnica nad Váhom. Schopných ľudí na to máme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.