Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Tri recenzi

. .časopis .literatúra

Kniha Fiodor M. Dostojevskij Z denníka spisovateľa Európa
Nový Dostojevskij? Presne tak! Hoci Fiodor Michajlovič už dávnejšie nič nenapísal, do slovenských kníhkupectiev sa dostáva jeho novinka. Prvýkrát môžeme v slovenskom preklade čítať texty z jeho Denníka spisovateľa a gogoľovskú poviedku Krokodíl. Ak mal čitateľ Dostojevského pocit, že Majster ho už nemá čím prekvapiť, tak táto útla knižka s trochu nezáživným obalom ho presvedčí o opaku. Prieskumník duchovných hĺbok, portrétista temných besov, analytik zločinov a trestov sa tu ukazuje ako vtipný, sarkastický pozorovateľ so zmyslom pre zaujímavý detail. A to všetko bez straty hĺbky. Prekladateľ Denníka Valerij Kupka (Krokodíla preložila jeho manželka Ivana) v doslove objasňuje vznik týchto textov: veľký spisovateľ chcel byť novinárom, a tak sa rozhodol písať a vydávať Denník spisovateľa, v ktorom by reagoval na dianie okolo seba. Projekt to nebol úspešný, no to, čo z neho zostalo, je fascinujúce, niekedy až kruté. Napríklad hneď v úvodnej úvahe si autor kladie ťažkú otázku: „Naozaj je nemyslenie súčasťou ruského charakteru?“ Odpoveď hľadá v rozlúčkových listoch samovrahov. Zatiaľ čo mladý Werther sa v poslednej chvíli života lúči o. i. s hviezdami, ruskému samovrahovi by to ani nenapadlo. Ten si vpáli guľku do hlavy jednoducho preto, lebo nemá peniaze na milenku... Za Denníkom v ničom nezaostáva výborná novelka Krokodíl: takú absurdnú, svižne napísanú ilustráciu ľudskej tuposti možno nájsť asi len v dielach ruských majstrov. Starých aj mladých.
.juraj Kušnierik

Film Zradca
Americká kinematografia v posledných rokoch často reflektuje závažné politické otázky. Hollywoodske filmy sa na problematiku boja proti terorizmu nepozerajú uniformne, prezentujú celé spektrum názorov a postojov. Film Kráľovstvo možnosti Ameriky v boji s teroristami silne idealizuje, snímky ako Hrdinovia a zbabelci či Unesený prinášajú ostré odsúdenie protiteroristickej politiky USA. Film Pavučina lží ukazuje, že protiteroristické operácie nie sú vždy morálne legitímne, ale v porovnaní s činnosťou teroristov sú menším zlom. Tento pohľad odráža aj posledný príspevok na túto tému – snímka Zradca, ktorú nakrútil Jeffrey Nachmanoff. Film rezignuje na zjednodušené stotožňovanie islamu s terorizmom a ukazuje viaceré podoby tohto náboženstva. Jednu stránku islamu zastupujú členovia teroristickej organizácie, druhú americký moslim a tajný agent Samir, ktorý túto bunku infiltruje. Film sleduje činnosť teroristickej skupiny a zároveň zobrazuje, ako po týchto fundamentalistoch pátra FBI. Príbeh je rozvíjaný v pomalšom tempe, bez výraznejších zvratov alebo prekvapení. Väčší priestor dostanú postavy a ich názorové konflikty. Kontrast medzi vzdelaným agentom so záujmom o arabskú kultúru a kultúrnym ignorantom reprezentuje slabšiu variáciu motívov z Pavučiny lží. Zaujímavejšie pôsobí zbližovanie Samira s moslimským teroristom Saidom a konfrontácia dvoch podôb islamu. Postava Samira je zámerne idealizovaná, ale vďaka hereckému výkonu Dona Cheadla nevyznie ako karikatúra. Vizuálna stránka filmu je striedma, neodvádza pozornosť od postáv a príbehu. Film Zradca predstavuje zručne nakrútený triler, ktorého prínosom je skúmanie umiernenej stránky islamu.
.ľuba Heinzlová

Kniha Steven Hall Čelisti slov Odeon, 2008
V podstate ide o triler. Eric Sanderson sa zobudí na podlahe svojho bytu a nič si nepamätá. Z minulosti mu zostal len mizantropický kocúr Ian, slušne zaplnené bankové konto a plná kreditka. Postupne objavuje ďalšie stopy. Niektoré k nemu prichádzajú poštou, iné objavuje vo vlastnom dome. Niektoré ľahko zrozumiteľné, iné sofistikovane zakódované. Stretáva sa s psychologičkou, no tá mu veľmi nepomáha. Niekde z minulosti presvitá more, grécky ostrov Naxos, priateľka Clio a s ňou súvisiaca nejasná tragédia. A čo by to bol za triler, keby nášho hrdinu niekto neohrozoval. Názov napovedá a kniha potvrdzuje, že tým nebezpečným útočníkom je žralok. Ibaže žralok ako mentálny, textový koncept. Žralok, v ktorého čeľustiach mizne identita a pamäť. Žralok, plávajúci oceánom slov, viet a napísaných myšlienok. Britský spisovateľ Steven Hall napísal zaujímavú, strhujúcu, myšlienky stimulujúcu knihu. Prelína sa so Spielbergovými Čeľusťami, cítiť v nej Matrix, vonia módnou intertextuálnosťou. Hrá s čitateľom zvláštnu hru, obeťou sa však nakoniec stáva autor. Zamotal sa do vlastných sietí a neodhadol, kedy vo vzrušujúcej hre prestať. Keby bol na seba prísnejší, boli by Čeľuste slov geniálnym, intelektuálne náročným románom. Takto je to iba zaujímavá literárna hra s intelektuálnymi ambíciami. Nielen žralokovi, aj čitateľovi nakoniec klapnú čeľuste naprázdno.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite