Posledné tri básnické zbierky Milana Rúfusa sú si podobné — grafikou, knihárskym spracovaním, ilustráciami a vlastne aj obsahom. Básnik sa v nich lúči, zhŕňa, bilancuje.
Všetky tri majú rovnaký rozmer, matný hrubý papier je zviazaný do kvalitnej pevnej väzby s vkusným papierovým prebalom. Všetky tri knihy ilustrujú výborné maľby a kresby Ivana Pavleho. A každá z týchto zbierok básní bola autorom avizovaná ako posledná.
Milan Rúfus sa, našťastie, mýlil, keď koncom roku 2004 hovoril o zbierke Báseň a čas ako o svojom „závete“. „Je málo pravdepodobné, že by som ešte vydal nové texty,“ píše básnik na prebale knihy.
Zbierka Vernosť, ktorá vyšla o dva roky neskôr bola neplánovaným pokračovaním básnikovho poetického testamentu. V decembri 2008, keď sa Milan Rúfus dožil osemdesiatky, išla do tlače zbierka Ako stopy v snehu. Až ona uzavrela básnikov záverečný triptych a, žiaľ, aj celé jeho dielo. Kniha vyšla necelý mesiac po smrti svojho autora.
Ako stopy v snehu je kniha v každom ohľade „rúfusovská“. Je v nej prísna vážnosť, sú v nej láskavé, tragikou popretkávané spomienky na detstvo, prvým adresátom viacerých básní je Boh. Básnik píše o matke, o svojej dcére, o vlastnej starobe. Zamýšľa sa nad údelom človeka (takmer synonymom slova „údel“ je — pre Rúfusa typicky — slovo „chlieb“), ďakuje za kolísku, s múdrosťou starca medituje nad samotou, márnosťou a mlčaním. Život vníma ako „dar i bremeno“, sakralizuje ľudské, poľudšťuje sakrálne, vyjadruje skepsu nad demokraciou. Aj posledné básne Milana Rúfusa sú asketicky presné, úsporné, akoby prázdny papier medzi slovami hovoril ešte silnejšie než samy slová.
Minimálne v jednej básni (Premlčané otázky) cez vysokú poéziu múdreho básnika presvitajú náznaky pochybností: „A čo som nehľadal, / keď hľadať bolo treba? // Iných som otváral. / No otvoril sám seba?“ Najobľúbenejší slovenský básnik uzatvára svoje životné dielo poctivo a aj pre nás, ktorým sa zdal síce obdivuhodný, no napriek tomu vzdialený, je zrazu bližší. „Kto mi dnes na to odpovie? / To keby som tak vedel. // No premlčaná otázka / bojí sa odpovede.“
Veľké, monumentálne dielo Milana Rúfusa, básnika, ktorého básne oslovili desiatky tisícov ľudí, je definitívne uzatvorené. Ostali básne. Ako stopy v snehu.
Milan Rúfus: Ako stopy v snehu, Slovenský spisovateľ, 2009.
Všetky tri majú rovnaký rozmer, matný hrubý papier je zviazaný do kvalitnej pevnej väzby s vkusným papierovým prebalom. Všetky tri knihy ilustrujú výborné maľby a kresby Ivana Pavleho. A každá z týchto zbierok básní bola autorom avizovaná ako posledná.
Milan Rúfus sa, našťastie, mýlil, keď koncom roku 2004 hovoril o zbierke Báseň a čas ako o svojom „závete“. „Je málo pravdepodobné, že by som ešte vydal nové texty,“ píše básnik na prebale knihy.
Zbierka Vernosť, ktorá vyšla o dva roky neskôr bola neplánovaným pokračovaním básnikovho poetického testamentu. V decembri 2008, keď sa Milan Rúfus dožil osemdesiatky, išla do tlače zbierka Ako stopy v snehu. Až ona uzavrela básnikov záverečný triptych a, žiaľ, aj celé jeho dielo. Kniha vyšla necelý mesiac po smrti svojho autora.
Ako stopy v snehu je kniha v každom ohľade „rúfusovská“. Je v nej prísna vážnosť, sú v nej láskavé, tragikou popretkávané spomienky na detstvo, prvým adresátom viacerých básní je Boh. Básnik píše o matke, o svojej dcére, o vlastnej starobe. Zamýšľa sa nad údelom človeka (takmer synonymom slova „údel“ je — pre Rúfusa typicky — slovo „chlieb“), ďakuje za kolísku, s múdrosťou starca medituje nad samotou, márnosťou a mlčaním. Život vníma ako „dar i bremeno“, sakralizuje ľudské, poľudšťuje sakrálne, vyjadruje skepsu nad demokraciou. Aj posledné básne Milana Rúfusa sú asketicky presné, úsporné, akoby prázdny papier medzi slovami hovoril ešte silnejšie než samy slová.
Minimálne v jednej básni (Premlčané otázky) cez vysokú poéziu múdreho básnika presvitajú náznaky pochybností: „A čo som nehľadal, / keď hľadať bolo treba? // Iných som otváral. / No otvoril sám seba?“ Najobľúbenejší slovenský básnik uzatvára svoje životné dielo poctivo a aj pre nás, ktorým sa zdal síce obdivuhodný, no napriek tomu vzdialený, je zrazu bližší. „Kto mi dnes na to odpovie? / To keby som tak vedel. // No premlčaná otázka / bojí sa odpovede.“
Veľké, monumentálne dielo Milana Rúfusa, básnika, ktorého básne oslovili desiatky tisícov ľudí, je definitívne uzatvorené. Ostali básne. Ako stopy v snehu.
Milan Rúfus: Ako stopy v snehu, Slovenský spisovateľ, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.