TELEVÍZIA STV – hrozí návrat do minulosti
Manažment STV spravil vskutku vtipnú vec. Pripravil dva varianty svojho rozpočtu na tento rok, jeden akože optimálny, ak dá vláda STV 600-miliónovú dotáciu. Ten dotovaný programový koncept má veľkolepý názov Televízia verejnej služby – prestíž krajiny. Ten druhý návrh, ktorý sa bude realizovať, ak vláda nedá ani korunu navyše, bude núdzový a má vtipný názov Návrat do minulosti. Akosi sama sa tlačí do pera veta, že pod Nižňanského vedením je ten druhý programový koncept oveľa reálnejší aj s dotáciou. Ale skúsme nahliadnuť do toho veľkolepého návrhu, ktorý by mal otáľajúcu vládu presvedčiť, že v čase finančnej krízy a energetických problémov treba investovať jedine a výlučne len – do verejnoprávnej televízie. Čo máme nasľubované? Okrem talkshow Adely Banášovej, cestovateľských zážitkov Borisa Filana a bulvárnej zábavy Petra Marcina by to mala byť príprava a výroba trinásťdielnych seriálových cyklov, štyri až päť televíznych filmov a niekoľko koprodukcií, minimálne dve série krátkej animovanej tvorby pre deti ročne, minimálne jedna výpravná rozprávka ročne, samozrejme, aj posilnenie spravodajstva a publicistiky. Nosným projektom roku 2009 má byť licencovaný britský program Najväčší Slovák, zábavný cyklus Euro gala aj Veľká cena Eurovízie. Nuž, to všetko môžeme mať, ak vláda dostane rozum a pošle dotáciu. Inak hrozí „Návrat do minulosti“, teda napríklad zrušenie športovej Trojky, zrušenie prípravy a výroby „drvivej väčšiny hraných, dokumentárnych, publicistických aj koprodukčných projektov a marginalizácia značky STV. Naozaj hrozná predstava!
.eč
MÉDIÁ Obamove médiá
Funguje to všade na svete, Amerika nie je výnimkou: mainstreamové médiá sa prispôsobujú väčšine, a teda moci. Napríklad taký Newsweek. Keď prezident Bush pred štyrmi rokmi potvrdil mandát, vyhral voľby a všetky médiá hovorili o Američanoch ako o pravicovom národe, na stránkach Newsweeku sa objavilo viac konzervatívnych tém aj píšucich autorov. Líniu určoval konzervatívny redaktor Jon Meacham a výsledkom bolo, že o náboženstve písal konzervatívny George Weigel a politických stratégiách legendárny Karl Rove.
Doba sa však mení a dnes témy diktuje ľavica, menovite Barack Obama. Ten má v Amerike na svojej strane väčšinu médií, najmä tradične ľavicové tituly ako New Yorker, New York Review of Books, New Republic či mesačník Atlantic. A, pochopiteľne, New York Times. Žiadne iné médiá neoslavovali prvého čierneho prezidenta tak, ako práve tieto. Ako sa však menila klíma a preferencie v krajine, menili sa aj ďalšie médiá. Z titulov, ktoré si možno kúpiť aj na Slovensku, sa hlavným Obamovým médiom stal Newsweek. Časopis s červeným rámikom pokryl Obamov životný príbeh, drámy jeho výchovy, cesty do zahraničia. Rešpektovaný komentátor Fareed Zakaria mu navrhol základné rysy zahranično-politickej doktríny hneď po tom, ako si poradil s konkurenčnými predstavami Roberta Kagana. A nielen to. Zakaria s nástupom Obamu písal o nástupe novej globálnej elity, snažil sa obhájiť v Obamovej doktríne miesto kapitalizmu, udržanie Bushovej línie posledných dvoch rokov v boji proti terorizmu a nadovšetko význam čínsko-amerických vzťahov, ktoré podľa neho určia osud globalizácie. Newsweek dnes, jednoducho, Obamu bráni, aj mu pomerne zaujímavo radí. Čo si o tom myslí nový americký prezident, o tom nás už od tohto týždňa presvedčí on sám.
.jaroslav Daniška
Tlieskam, Entropa!
Všetci už vedia, že kontroverzná plastika Entropa, ktorá má v bruselskej budove Rady EÚ pol roka reprezentovať české predsedníctvo, je vydarená mystifikácia výtvarníka Davida Černého. To, že nepôjde o spoločné dielo 27 európskych umelcov, nevedeli ani samotní zadávatelia. Takisto nevedeli ani to, čo bude zobrazovať. Podpredseda českej vlády pre európske záležitosti Saša Vondra odvážne objednal dielo bez toho, aby si vymedzil schvaľovanie či cenzurovanie. Ponechal autorovi absolútnu umeleckú slobodu. Ešte pred oficiálnym odhalením sa s diplomatickým protestom ozvali Bulhari, ktorých symbolizujú turecké záchody a Anna Belousovová vyzvala Jána Kubiša, aby protestoval proti zobrazeniu Slovenska ako maďarskej salámy. Som presvedčená, že s týmito protestnými reakciami autor vopred kalkuloval, veď načo by inak urobil celé dielo ako výlisok pre stavebnicu, z ktorej sa dajú jednotlivé diely postupne vylamovať?
Nepochybne rátal aj s tým, že v celej Európe sa strhne búrlivá diskusia, či sú zvolené metafory trefné a tiež rôzne interpretácie, čo tým chcel autor povedať, ktorá krajina obišla lepšie a ktorá horšie. Aký utešený a presný obraz Európy! Nehovoriac o opatrných reakciách euroúradníkov a europoslancov, ktoré to celé len symbolicky završujú.
Čím viac to študujem, tým viac sa smejem, tým zaujímavejšie detaily nachádzam. V niektorých diskusiách zaznievali hlasy, že je to možno vtipné, ale odfláknuté, keď autor nestihol osloviť pôvodne plánovaných umelcov z každej krajiny, resp. že to nemal ani v úmysle a sám chcel zhrabnúť všetky prachy. Keď si však pozerám trojjazyčný katalóg vydaný k dielu so životopismi vymyslených autorov, vidno na ňom precíznu a dokonalú prácu so symbolmi do najmenších detailov. Ešte aj to, že slovenský autor ako jediný popis idey svojho diela nedodal!
Bravo, tlieskam! Toto je skutočným poslaním, jedinou spoľahlivou charakteristikou, odlišujúcou umenie od braku od čias, čo Duchamp umiestnil pisoár do výstavnej siene: teda vyvolať reakciu, pohnutie. Nielen samoúčelne provokovať, ale provokovať na zamyslenie, zaujatie stanoviska. No a v najlepšom prípade inšpirovať na posun v myslení a cítení. Entropa umeleckým dielom rozhodne je.
.elena Akácsová
Manažment STV spravil vskutku vtipnú vec. Pripravil dva varianty svojho rozpočtu na tento rok, jeden akože optimálny, ak dá vláda STV 600-miliónovú dotáciu. Ten dotovaný programový koncept má veľkolepý názov Televízia verejnej služby – prestíž krajiny. Ten druhý návrh, ktorý sa bude realizovať, ak vláda nedá ani korunu navyše, bude núdzový a má vtipný názov Návrat do minulosti. Akosi sama sa tlačí do pera veta, že pod Nižňanského vedením je ten druhý programový koncept oveľa reálnejší aj s dotáciou. Ale skúsme nahliadnuť do toho veľkolepého návrhu, ktorý by mal otáľajúcu vládu presvedčiť, že v čase finančnej krízy a energetických problémov treba investovať jedine a výlučne len – do verejnoprávnej televízie. Čo máme nasľubované? Okrem talkshow Adely Banášovej, cestovateľských zážitkov Borisa Filana a bulvárnej zábavy Petra Marcina by to mala byť príprava a výroba trinásťdielnych seriálových cyklov, štyri až päť televíznych filmov a niekoľko koprodukcií, minimálne dve série krátkej animovanej tvorby pre deti ročne, minimálne jedna výpravná rozprávka ročne, samozrejme, aj posilnenie spravodajstva a publicistiky. Nosným projektom roku 2009 má byť licencovaný britský program Najväčší Slovák, zábavný cyklus Euro gala aj Veľká cena Eurovízie. Nuž, to všetko môžeme mať, ak vláda dostane rozum a pošle dotáciu. Inak hrozí „Návrat do minulosti“, teda napríklad zrušenie športovej Trojky, zrušenie prípravy a výroby „drvivej väčšiny hraných, dokumentárnych, publicistických aj koprodukčných projektov a marginalizácia značky STV. Naozaj hrozná predstava!
.eč
MÉDIÁ Obamove médiá
Funguje to všade na svete, Amerika nie je výnimkou: mainstreamové médiá sa prispôsobujú väčšine, a teda moci. Napríklad taký Newsweek. Keď prezident Bush pred štyrmi rokmi potvrdil mandát, vyhral voľby a všetky médiá hovorili o Američanoch ako o pravicovom národe, na stránkach Newsweeku sa objavilo viac konzervatívnych tém aj píšucich autorov. Líniu určoval konzervatívny redaktor Jon Meacham a výsledkom bolo, že o náboženstve písal konzervatívny George Weigel a politických stratégiách legendárny Karl Rove.
Doba sa však mení a dnes témy diktuje ľavica, menovite Barack Obama. Ten má v Amerike na svojej strane väčšinu médií, najmä tradične ľavicové tituly ako New Yorker, New York Review of Books, New Republic či mesačník Atlantic. A, pochopiteľne, New York Times. Žiadne iné médiá neoslavovali prvého čierneho prezidenta tak, ako práve tieto. Ako sa však menila klíma a preferencie v krajine, menili sa aj ďalšie médiá. Z titulov, ktoré si možno kúpiť aj na Slovensku, sa hlavným Obamovým médiom stal Newsweek. Časopis s červeným rámikom pokryl Obamov životný príbeh, drámy jeho výchovy, cesty do zahraničia. Rešpektovaný komentátor Fareed Zakaria mu navrhol základné rysy zahranično-politickej doktríny hneď po tom, ako si poradil s konkurenčnými predstavami Roberta Kagana. A nielen to. Zakaria s nástupom Obamu písal o nástupe novej globálnej elity, snažil sa obhájiť v Obamovej doktríne miesto kapitalizmu, udržanie Bushovej línie posledných dvoch rokov v boji proti terorizmu a nadovšetko význam čínsko-amerických vzťahov, ktoré podľa neho určia osud globalizácie. Newsweek dnes, jednoducho, Obamu bráni, aj mu pomerne zaujímavo radí. Čo si o tom myslí nový americký prezident, o tom nás už od tohto týždňa presvedčí on sám.
.jaroslav Daniška
Tlieskam, Entropa!
Všetci už vedia, že kontroverzná plastika Entropa, ktorá má v bruselskej budove Rady EÚ pol roka reprezentovať české predsedníctvo, je vydarená mystifikácia výtvarníka Davida Černého. To, že nepôjde o spoločné dielo 27 európskych umelcov, nevedeli ani samotní zadávatelia. Takisto nevedeli ani to, čo bude zobrazovať. Podpredseda českej vlády pre európske záležitosti Saša Vondra odvážne objednal dielo bez toho, aby si vymedzil schvaľovanie či cenzurovanie. Ponechal autorovi absolútnu umeleckú slobodu. Ešte pred oficiálnym odhalením sa s diplomatickým protestom ozvali Bulhari, ktorých symbolizujú turecké záchody a Anna Belousovová vyzvala Jána Kubiša, aby protestoval proti zobrazeniu Slovenska ako maďarskej salámy. Som presvedčená, že s týmito protestnými reakciami autor vopred kalkuloval, veď načo by inak urobil celé dielo ako výlisok pre stavebnicu, z ktorej sa dajú jednotlivé diely postupne vylamovať?
Nepochybne rátal aj s tým, že v celej Európe sa strhne búrlivá diskusia, či sú zvolené metafory trefné a tiež rôzne interpretácie, čo tým chcel autor povedať, ktorá krajina obišla lepšie a ktorá horšie. Aký utešený a presný obraz Európy! Nehovoriac o opatrných reakciách euroúradníkov a europoslancov, ktoré to celé len symbolicky završujú.
Čím viac to študujem, tým viac sa smejem, tým zaujímavejšie detaily nachádzam. V niektorých diskusiách zaznievali hlasy, že je to možno vtipné, ale odfláknuté, keď autor nestihol osloviť pôvodne plánovaných umelcov z každej krajiny, resp. že to nemal ani v úmysle a sám chcel zhrabnúť všetky prachy. Keď si však pozerám trojjazyčný katalóg vydaný k dielu so životopismi vymyslených autorov, vidno na ňom precíznu a dokonalú prácu so symbolmi do najmenších detailov. Ešte aj to, že slovenský autor ako jediný popis idey svojho diela nedodal!
Bravo, tlieskam! Toto je skutočným poslaním, jedinou spoľahlivou charakteristikou, odlišujúcou umenie od braku od čias, čo Duchamp umiestnil pisoár do výstavnej siene: teda vyvolať reakciu, pohnutie. Nielen samoúčelne provokovať, ale provokovať na zamyslenie, zaujatie stanoviska. No a v najlepšom prípade inšpirovať na posun v myslení a cítení. Entropa umeleckým dielom rozhodne je.
.elena Akácsová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.