Predstavme si to – farby francúzskej trikolóry si zľahka pozmenili poradie a namiesto Paríža nevládne Únii Praha, ale Bratislava. Píše sa prvý január, hovorí premiér. Mierne, až by ste ho nespoznali. Presne v duchu Ficovej finty – pre domáce publikum plné ústa nadávok, pre cudzinu pokojný tón, hoci aj tam musí byť odkaz na triedny boj.
V Gaze sa však bojuje a korešpondenti zahraničných médií sa domáhajú stanoviska predsedajúcej krajiny. Hovorí minister zahraničných vecí Kubiš. Áno, ešte on, o jeho odchode kamsi do OSN sa začne špekulovať až o pár mesiacov. Prestíž nepustí.
Hovorí, hovorí, zdá sa, že reálie pozná, ale názor chýba. Komentátori našich médií ho za to chvália, nazývajú to vyváženou diplomaciou. Cestovať na Blízky východ nie je problém, ale čo tam má Slovensko vlastne robiť? Ešteže je tu Európska komisia, jej byrokracia dokáže napísať materiál o všetkom. Distingvovaní byrokrati v semišových topánkach ho už dávno mali nachystaný. Dve stránky bodov a odporúčaní obidvom bojujúcim stranám. Okamžite sa stávajú slovenským návrhom. Nasleduje tlačovka, pozornosť médií a fotka Kubiša so Solanom. A sme tam, kde sme snívali byť: Slovensko píše dejiny. Chváli nás francúzsky prezident aj zahraničný výbor Európskeho parlamentu a pred prezidentským palácom pyšne vlaje päť európskych vlajok.
Február a zmena témy. Budujeme sociálny štát, či ako sa hovorí, európsky sociálny model. Fico skloňuje krízu v každom páde, ale skutočného útoku na kapitalizmus sa bojí. Radu európskych ministrov vedie ministerka Tomanová. Má nový kostým, navrhuje pokračovať v tom, čo nestihli Francúzi. Nasleduje pochvala od left-komisára Špidlu. Nenechá sa zahanbiť ani Kaliňák. Neformálnu radu ministrov chcel najprv zorganizovať na Spiši, ale nakoniec musel stačiť Bôrik. Večera sa však koná na Červenom Kameni. Keďže predsedníctvo je predsedníctvo, Kaliňák vypísal tendre na všetko. Inštinkt je inštinkt. Návrhy Komisie sú znovu prijaté a označené našim logom. Nestratili sa však ani ďalší ministri. Maďarič ukázal svojim kolegom novostavbu SND, Paška tabulu a folklór na Myjave, Harabin akési stredoveké mučidlá. Počiatek trochu bezprizorne lietal medzi Bruselom a Bratislavou a Čaplovič si užil všetky slovenské menšiny. Samozrejme, v oficiálnom stanovisku sme kritizovali Čechov aj Írov za neschválený Lisabon. Na Nemcov sme si, verní konvenciám, netrúfli. Slovenský časopis spolu s STV 2 rozbehli cyklus o dejinách Európy, zarečnil si akademik Čič a vlastne každý, kto mohol. Bolože to slávy! A svet konečne pochopil, aký prínos sme doniesli do Európy.
Presne taký, ako keď vládnu bývalí komunisti.
V Gaze sa však bojuje a korešpondenti zahraničných médií sa domáhajú stanoviska predsedajúcej krajiny. Hovorí minister zahraničných vecí Kubiš. Áno, ešte on, o jeho odchode kamsi do OSN sa začne špekulovať až o pár mesiacov. Prestíž nepustí.
Hovorí, hovorí, zdá sa, že reálie pozná, ale názor chýba. Komentátori našich médií ho za to chvália, nazývajú to vyváženou diplomaciou. Cestovať na Blízky východ nie je problém, ale čo tam má Slovensko vlastne robiť? Ešteže je tu Európska komisia, jej byrokracia dokáže napísať materiál o všetkom. Distingvovaní byrokrati v semišových topánkach ho už dávno mali nachystaný. Dve stránky bodov a odporúčaní obidvom bojujúcim stranám. Okamžite sa stávajú slovenským návrhom. Nasleduje tlačovka, pozornosť médií a fotka Kubiša so Solanom. A sme tam, kde sme snívali byť: Slovensko píše dejiny. Chváli nás francúzsky prezident aj zahraničný výbor Európskeho parlamentu a pred prezidentským palácom pyšne vlaje päť európskych vlajok.
Február a zmena témy. Budujeme sociálny štát, či ako sa hovorí, európsky sociálny model. Fico skloňuje krízu v každom páde, ale skutočného útoku na kapitalizmus sa bojí. Radu európskych ministrov vedie ministerka Tomanová. Má nový kostým, navrhuje pokračovať v tom, čo nestihli Francúzi. Nasleduje pochvala od left-komisára Špidlu. Nenechá sa zahanbiť ani Kaliňák. Neformálnu radu ministrov chcel najprv zorganizovať na Spiši, ale nakoniec musel stačiť Bôrik. Večera sa však koná na Červenom Kameni. Keďže predsedníctvo je predsedníctvo, Kaliňák vypísal tendre na všetko. Inštinkt je inštinkt. Návrhy Komisie sú znovu prijaté a označené našim logom. Nestratili sa však ani ďalší ministri. Maďarič ukázal svojim kolegom novostavbu SND, Paška tabulu a folklór na Myjave, Harabin akési stredoveké mučidlá. Počiatek trochu bezprizorne lietal medzi Bruselom a Bratislavou a Čaplovič si užil všetky slovenské menšiny. Samozrejme, v oficiálnom stanovisku sme kritizovali Čechov aj Írov za neschválený Lisabon. Na Nemcov sme si, verní konvenciám, netrúfli. Slovenský časopis spolu s STV 2 rozbehli cyklus o dejinách Európy, zarečnil si akademik Čič a vlastne každý, kto mohol. Bolože to slávy! A svet konečne pochopil, aký prínos sme doniesli do Európy.
Presne taký, ako keď vládnu bývalí komunisti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.