ak nič neurobíme, tak podľa amerického ministra obrany Jamesa Mattisa aj Spojené štáty „zmiernia“ svoje záväzky voči NATO. A nemožno sa mu diviť. Viac než dve percentá HDP míňajú na obranu len štyria európski spojenci (Grécko, Spojené kráľovstvo, Estónsko a Poľsko). A napríklad Slovensko zaostáva aj štruktúrou výdajov – skôr než armádu budujeme byrokratický aparát v uniformách. O rozdávaní kapitánskych hodností radšej pomlčme.
Súhlasíme, že Slovensko a iné európske krajiny musia začať brať svoju obranu vážne. Američania by však mali byť opatrnejší v tom, čo si želajú. Dlhoročné európske čierne pasažierstvo a tomu zodpovedajúca vojenská dominancia Spojených štátov má totiž aj svetlú stránku – ak je dnes vojna medzi európskymi demokraciami nemysliteľná, je to aj z veľmi praktického dôvodu. V takej vojne by nemal veľmi kto a čím bojovať.
Za ostatné roky počúvame sťažnosti na údajnú nemeckú dominanciu v Európe. Angela Merkel vraj nanútila nešťastným Grékom kruté rozpočtové škrty a krajiny V4 sa zasa snažila zaplaviť prisťahovalcami. Dajme torchu pozor – Nemecku by stačilo míňať len o trochu viac na obranu, aby sa stalo štvrtou vojenskou mocnosťou na svete. Ako by naše prieky vyzerali, ak by nemecká autorita na kontinente nebola len politická? A ako by vyzerali napríklad česko-nemecké vzťahy, s ich tieňom fašizmu, ale aj povojnového odsunu sudetských Nemcov?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.