Tak sa dá zadefinovať prístup Smeru k ruskej politike. Aké sú jej konkrétne výsledky? Zatiaľ toho veľa nie je. Možno iba dobrý pocit zo spolupráce s vplyvnými ľuďmi v krajine, ktorá má stále veľmocenské ambície. Alebo príjemný pocit z toho, že vďaka obnoveným družobným vzťahom mohol SPP vyrokovať s Rusmi pre slovenský ľud lepší vzorec na cenu dodávky plynu.
Fico a jeho partia dobre vedia, že Slovensko je na Rusko odkázané a zrejme dlho bude. Úvahy o alternatívach pre ruskú ropu a ruský plyn sú zatiaľ atraktívnymi témami iba pre konferencie či workshopy analytikov. Realita je iná – a pragmatik Fico sa jej podriaďuje. Z Bratislavy pravidelne vysiela do Moskvy ústretové posolstvá: napríklad o zlom americkom radare či o nelegitímnom Kosove.
Na jeseň si do Bratislavy na niekoľko hodín prišiel podebatovať jeden z najsilnejších mužov Putinovho kabinetu, Igor Sečin. Ako darček priniesol so sebou celú kolekciu šéfov rukých energetických podnikov a štátnych bánk. Debatovať sa malo o vytvorení akejsi bázy pre ruský biznis, ktorá by na Slovensku fungovala pre celú Európsku úniu. Ekonomická kríza však tieto plány utlmila.
No niečo sa Rusom predsa len podarilo: Zákazku na dostavbu jadrovej elektrárne podľa ruských projektov má v Mochovciach istú Atomstrojexport a česká Škoda JS, ktorá je dnes v rukách Gazprombanky. Minulý mesiac uzavrel na Slovensku významný kontrakt na dodávky jadrového paliva ruský Tvel. A sú tu aj modernizované stíhačky MiG 29, ktoré dnes chránia krajinu NATO. To sú pre ruský biznis zaujímavé a potrebné referencie.
Rusi nie sú ďaleko ani od diaľničných PPP projektov. Najnižšiu cenu na dostavbu rýchlostnej cesty R1 predložilo konzorcium kde je spoločnosť Strabag. V nej drží kontrolný balík akcií ruský magnát, dobre komunikujúci s Putinom, Oleg Deripaska.
Ruské firmy so štátnym vplyvom sa isto budú chcieť budúci rok dostať aj k akciám Transpetrolu. Tie si o niekoľko týždňov kúpi Slovensko späť z pozostalosti Jukosu.
Tieto investície však ešte majú aj pre nás svoju biznisovú logiku. Rusi však tlačia aj na projekty, ktoré sú skôr na úkor Slovenska. Taká je výstavba širokorozchodnej železnice cez Slovensko do Viedne. Politici Smeru sa jej nebránia a Slovensko preto začína často navštevovať blízky priateľ Vladimíra Putina, šéf ruských železníc Vladimír Jakunin. Tomu zatiaľ nik na Slovensku nemá odvahu povedať, že nová trať cez Slovensko vezme prácu nielen ľuďom v prekladiskách v Čiernej nad Tisou, ale nepomôže ani stále málo vyťaženým slovenským železniciam.
Fico je síce veľmi ústretový k ruským biznismenom, ale tí sú dnes extrémne pragmatickí. Slovensko nepovažujú za destináciu vhodnú pre vyššie úrovne biznisu. Vplyvné ruské zahraničné firmy majú pobočky v Budapešti, Prahe a úplne najlepšie sa cítia vo Viedni. Ich peniazom sa dobre darí vo švajčiarskych bankách a deti nových Rusov si pochvaľujú britské školy. A mimochodom: aj ruská stredná trieda už mení dovolenky v Tatrách za Alpy.
Autor je šéfreportérom týždenníka Trend
Fico a jeho partia dobre vedia, že Slovensko je na Rusko odkázané a zrejme dlho bude. Úvahy o alternatívach pre ruskú ropu a ruský plyn sú zatiaľ atraktívnymi témami iba pre konferencie či workshopy analytikov. Realita je iná – a pragmatik Fico sa jej podriaďuje. Z Bratislavy pravidelne vysiela do Moskvy ústretové posolstvá: napríklad o zlom americkom radare či o nelegitímnom Kosove.
Na jeseň si do Bratislavy na niekoľko hodín prišiel podebatovať jeden z najsilnejších mužov Putinovho kabinetu, Igor Sečin. Ako darček priniesol so sebou celú kolekciu šéfov rukých energetických podnikov a štátnych bánk. Debatovať sa malo o vytvorení akejsi bázy pre ruský biznis, ktorá by na Slovensku fungovala pre celú Európsku úniu. Ekonomická kríza však tieto plány utlmila.
No niečo sa Rusom predsa len podarilo: Zákazku na dostavbu jadrovej elektrárne podľa ruských projektov má v Mochovciach istú Atomstrojexport a česká Škoda JS, ktorá je dnes v rukách Gazprombanky. Minulý mesiac uzavrel na Slovensku významný kontrakt na dodávky jadrového paliva ruský Tvel. A sú tu aj modernizované stíhačky MiG 29, ktoré dnes chránia krajinu NATO. To sú pre ruský biznis zaujímavé a potrebné referencie.
Rusi nie sú ďaleko ani od diaľničných PPP projektov. Najnižšiu cenu na dostavbu rýchlostnej cesty R1 predložilo konzorcium kde je spoločnosť Strabag. V nej drží kontrolný balík akcií ruský magnát, dobre komunikujúci s Putinom, Oleg Deripaska.
Ruské firmy so štátnym vplyvom sa isto budú chcieť budúci rok dostať aj k akciám Transpetrolu. Tie si o niekoľko týždňov kúpi Slovensko späť z pozostalosti Jukosu.
Tieto investície však ešte majú aj pre nás svoju biznisovú logiku. Rusi však tlačia aj na projekty, ktoré sú skôr na úkor Slovenska. Taká je výstavba širokorozchodnej železnice cez Slovensko do Viedne. Politici Smeru sa jej nebránia a Slovensko preto začína často navštevovať blízky priateľ Vladimíra Putina, šéf ruských železníc Vladimír Jakunin. Tomu zatiaľ nik na Slovensku nemá odvahu povedať, že nová trať cez Slovensko vezme prácu nielen ľuďom v prekladiskách v Čiernej nad Tisou, ale nepomôže ani stále málo vyťaženým slovenským železniciam.
Fico je síce veľmi ústretový k ruským biznismenom, ale tí sú dnes extrémne pragmatickí. Slovensko nepovažujú za destináciu vhodnú pre vyššie úrovne biznisu. Vplyvné ruské zahraničné firmy majú pobočky v Budapešti, Prahe a úplne najlepšie sa cítia vo Viedni. Ich peniazom sa dobre darí vo švajčiarskych bankách a deti nových Rusov si pochvaľujú britské školy. A mimochodom: aj ruská stredná trieda už mení dovolenky v Tatrách za Alpy.
Autor je šéfreportérom týždenníka Trend
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.