Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vzbura podľa Salingera?

.gabriela Rakúsová .časopis .literatúra

Ide o jednu z finálových kníh súbehu Román 2006. Dievčenský román Oľgy Kollovej Krok-sun-krok pripomína Sallingera, no na rozdiel od neho nezanecháva v čitateľovi hlbšiu stopu.

Ide o jednu z finálových kníh súbehu Román 2006. Dievčenský román Oľgy Kollovej Krok-sun-krok pripomína Sallingera, no na rozdiel od neho nezanecháva v čitateľovi hlbšiu stopu.

Aktuálny čas románu je obdobím od maturity protagonistky Nastenky po druhý ročník štúdia žurnalistiky, a tak obdobie okolo roku 2000 tvorí dejový rámec románu. Štúdium na vysokej škole predstavuje pre Nasťu vyslobodenie zo zlých vzťahov v rodine, z „mŕtveho domu“. Dovtedy sa však odohralo veľa, na čo si protagonistka ticho spomína.
Samotný dej románu je mozaikovitý – autorka využíva čas prítomný i minulý, najčastejšie však historický prézent. Z prítomnosti do minulosti a naopak dokázala na každom mieste prejsť veľmi plynulo a takmer zakaždým nejakým novým kompozičným postupom. Rozprávačka vládne nad časmi, dejom i rámcom súčasne, do deja ako postava málokedy vstupuje priamo. „S najbližšími som najčastejšie komunikovala nehlučným monológom. Odvíjal sa iba v mojom mozgu a oni sotva tušili, čo by som im chcela povedať.“ Vyjadrovanie mlčaním vo fiktívnom dialógu je pozitívom Kollovej prózy. A práve v ňom sú na jednej strane dobré reflexie a asociácie, na strane druhej však aj zbytočné komentáre.

Nasťa so svojou hysterickou matkou, vzdelanou, úzkostlivou a prísnou stredoškolskou profesorkou, s otcom – cholerikom a frajerkárom, podnikateľom bez zodpovednosti o rodinu, s naivnou sestrou Ninou a ambicióznym bratom Sergejom žije v malom slovenskom meste na severe Slovenska, symbole prostredia, ktoré pre jeho malomeštiactvo, cnostnú pretvárku a neúprimnosť protagonistka odsudzuje. Rozprávačka je totiž nad všetkým a všetkými so svojím pohŕdaním, krutým postojom, iróniou a sarkazmom: „Tie roky skutočne nestáli za nič. Nudný život, otravná matka, brat – najväčší debil pod slnkom. S fotrom sa dalo, občas podstrčil nejakú korunku.“ Protagonistka má až neprimerane drsný, opovržlivý vzťah k bratovi a najmä k matke (je to najlepšie vytvorená postava), ktorá jej „od vekov liezla na nervy“. Hoci negatívne vzťahy k blízkym sú zdanlivo nepravdepodobné a pózovité, zodpovedajú naturelu dospievajúceho človeka. V tom je Kollovej próza podobná Salingerovej kniha Kto chytá v žite. Takýto postoj Nastenky autorke umožnil zvýšiť napätie medzi postavami a súčasne vytvoriť obraz polemiky medzi dvoma generáciami. So Salingerom spája autorku aj používanie slangových výrazov, ktorých je však v jej próze taká nadmiera, že sa stráca ich zrozumiteľnosť a nie sú ani systémové (mládežnícky slang používa aj otec). V autorskej reči sú i veľmi otrepané frázy, žiaľ, aj neetické prirovnania. Na druhej strane sú graficky zaujímavo stvárnené výpovede matky vtedy, keď ich autorka ironizuje („Vecitrebašanovať, opatrovať, stálikopupeňazí, svecamitrebazaobchádzaťakosľuďmi.“).
Román však stačí prečítať raz, opätovne sa k nemu vrátiť nie je treba. Číta sa ľahko, nezanecháva v človeku nijakú vážnu významovú a citovú stopu – napodobňuje skutočnosť pripriamo, bez netextového priestoru. Ide o dobre odpozorovaný a realisticky stvárnený príbeh dnešnej rodiny. Prostredníctvom dejových epizód a motívov sa autorke, hoci s trochou didaktizmu, podarilo vypovedať pravdu o tom, že tam, kde prevláda vzťah k veciam a formalizmus v etike, sa napokon rozbíjajú a zanikajú vzťahy i medzi najbližšími.
Obálka knihy (Milan Prekop) napovedá, že text Oľgy Kollovej je v podstate dievčenským, mládežníckym románom. Výtvarník urobil symbol toho, o čo v románe ide. Sú v ňom aj prísne názory adolescentky Naste, ktorá chce konečne o svojom živote rozhodovať sama.
Výstavbovou zaujímavosťou románu je vkomponovaná teória a tvorba reportáže. Prostredníctvom nej sa vysokoškoláčka Nasťa pozrela na svoje malé mesto už iným, rozumnejším pohľadom, v ktorom je aj porozumenie pre konanie najbližších. Niekdajšia tínedžerka Nasťa uvažuje o domove, o rodičoch a súrodencoch, smúti za svetom, ktorý sa dvojnásobne zrútil predajom rodičovského domu a rozvodom rodičov. Tí, ktorými najviac opovrhovala (matka a brat), sa jej v spomienkovom optimizme vidia napokon najlepší.

Oľga Kollová: Krok– sun–krok. Batoh detstva, K. K. Bagala 2008.

Autorka je literárna kritička.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite