Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bombajská lekcia

.františek Šebej .redakcia .časopis .týždeň vo svete

Bombajskú teroristickú drámu, ktorá stála životy viac než dve stovky ľudí (a zanechala stovky zranených), vnímajú mnohé svetové médiá ako ďalšiu krvavú epizódu lokálneho sporu o Kašmír. Signály tohto útoku však boli adresované za hranice Indie, Kašmíru a Pakistanu.

Bombajskú teroristickú drámu, ktorá stála životy viac než dve stovky ľudí (a zanechala stovky zranených), vnímajú mnohé svetové médiá ako ďalšiu krvavú epizódu lokálneho sporu o Kašmír. Signály tohto útoku však boli adresované za hranice Indie, Kašmíru a Pakistanu.


Signály, o ktorých je tu reč, sú zakódované v spôsobe koordinovaného útoku, vo výbere obetí a v ďalších detailoch. V danej chvíli sú trochu prekryté debatou medzi Indiou, ktorá ukazuje prstom na Pakistan, a Pakistanom, ktorého prezident Asif Ali Zardárí tvrdí, že India nepredložila dôkazy o spojení útočníkov s Pakistanom. Tá debata je však adresovaná domácemu publiku oboch krajín a ani prezident Zardárí, manžel zavraždenej prezidentskej kandidátky Benazir Bhuttovej, si iste nerobí ilúzie, že mu západné médiá tú nevinnú pózu celkom veria. Určite mu však veria, že za útokom v Bombaji nestojí jeho vláda. Tak však žiadne obvinenie z indickej strany ani neznelo.
Tí, ktorí hovoria iba o ďalšej epizóde indicko-pakistanského nepriateľstva, ignorujú fakt, že vzťahy týchto dvoch krajín nikdy predtým neboli také dobré ako bezprostredne pred útokom. Prezident Zardárí sa dokonca v mene Pakistanu verejne vzdal prvého použitia nukleárnych zbraní vo vzájomnom konflikte. India neskrývala potešenie. Indickí a pakistanskí politici si mali podľa plánu zakrátko sadnúť za stôl na rozhovory o umožnení obchodu cez čiaru oddeľujúcu indický a pakistanský Kašmír. To doteraz nebolo možné. Aj priameho násilia v oblasti Kašmíru významne ubudlo.
Je vysoko pravdepodobné, že práve toto uvoľnenie vzťahov je jedným a možno i hlavným motívom útoku. Islamskí radikáli začnú zabíjať vždy vtedy, keď hrozí, že sa nepriateľské strany konfliktov, plameňom ktorých živia svoju ideológiu, dohodnú. To sa opakovane deje v konflikte medzi Izraelom a palestínskymi Arabmi a to sa stalo opakovane aj v Iraku – iracká al-Káida podnikla krvavý bombový útok na šiítsku Zlatú mešitu v Samare v roku 2006, keď sa zdalo, že šiíti a suniti by mohli k sebe konečne nájsť cestu. Jediným cieľom takého útoku je udržať plameň konfliktu, nedovoliť mu vyhasnúť. Aj o to zrejme išlo v Bombaji.


.prečo tieto ciele?
Treba povedať, že koordinovaný teroristický útok v Bombaji bol dlho vopred detailne plánovaný a premyslený. Na jeho príprave sa musela zúčastniť oveľa väčšia skupina ľudí než tí, ktorí potom so zbraňami a trhavinami zabíjali. Ciele boli zvolené tak, aby bolo čo najviac mŕtvych a aby mali „správne etnické zloženie“. Na železničnej stanici, v nemocnici či v kine, kde sa premietajú „bollywoodske“ filmy, je vždy dosť Hindov, ktorých možno zabiť. V kaviarni Leopold či v hoteloch Tádž Mahal a Oberoi je zase predpoklad, že tam bude dosť cudzincov a ak bude teroristom priať šťastie, najmä Američanov a Britov. Niektoré médiá, napríklad The New York Times, priniesli skutočne hlúpu úvahu, že Nariman House, kde sídli Židovské centrum, sa ocitol medzi cieľmi útokov náhodou. To miesto, kde mladý newyorský rabín a jeho manželka poskytovali pomoc a duchovné služby ľuďom, však nebolo výrazne označené ani notoricky známe, takže hovoriť o náhode, keď sa islamským teroristom podarilo zabiť jediného amerického rabína, ktorý práve v 16-miliónovom Bombaji bol, hraničí s úmyselnou slepotou. Práve židovské obete útokov niesli podľa lekárov stopy mučenia, boli spútané a mali najviac strelných poranení.
Teroristi stále elektronicky komunikovali a istý čas mali dokonca v jednom z hotelov niečo ako riadiace centrum. Boli dobre vycvičení, zohraní, odhodlaní a... veľmi mladí. Neprišli vyjednávať, neprišli brať rukojemníkov a klásť podmienky ich prepustenia, neformulovali požiadavky a ultimáta. Prišli len zabiť čo najviac kresťanov (podľa možnosti Američanov), Hindov a Židov.

.kto to urobil?
Pakistan popiera, že útočníci prišli z Pakistanu, ale mladý terorista, ktorý prežil 60-hodinové boje v Bombaji, to podľa indických úradov hovorí. Hovorí aj to, že výcvik na útok a na zaobchádzanie so zbraňami podstúpili mladí teroristi v Pakistane, a že sa na ňom podieľal aj muž zo všemocnej pakistanskej spravodajskej služby ISI (Inter-services Inteligence). Výcvik zrejme prebiehal v tréningových táboroch organizácie Laškar-e-Taiba (LeT), čo je islamistická militantná organizácia založená začiatkom 90. rokov. Dnes zdroje uvádzajú, že sa hlási k trom cieľom – k odtrhnutiu indickej časti Kašmíru od Indie, k snahe o islamskú vládu v Indii a ku globálnemu džihádu „proti Židom a križiakom (kresťanom)“.
Pakistanský prezident Zardárí síce tvrdí, že organizácia už nefunguje, lebo ju v roku 2001 zakázali, ale to je úsmevné zoči-voči množstvu krvavých útokov, ku ktorým sa organizácia hlási, i zoči-voči iným jej aktivitám – napríklad charite medzi chudobnými, ktorá jej zabezpečuje popularitu. Je to organizácia otvorene spriaznená s al-Káidou. Nevedno, koľko má členov, ale môže ich byť mnoho tisíc v pakistanskom Kašmíre, indickom Kašmíre a po celom Pakistane. Konzervatívny odhad analytikov hovorí, že vo výcvikových táboroch v Pakistane absolvovalo výcvik 15- až 20-tisíc potenciálnych teroristov. Spravodajské údaje tiež hovoria, že do LeT takmer nepatria etnickí Kašmírania, ale takmer všetci členovia sú Pakistanci z militantných madrás (islamské náboženské školy) a afganskí vojnoví veteráni.
Útočníci prišli do Bombaja po mori a bombajskí rybári dlho predtým informovali indickú políciu, že sa do mesta zrejme pašujú trhaviny a zbrane. Polícia to ignorovala, tak ako nereagovala na varovanie americkej spravodajskej služby CIA, ktorá zachytila telefonickú komunikáciu smerujúcu do Pakistanu, súvisiacu zrejme s prípravami na útok.
Útok, ktorý je tak dobre logisticky pripravený a technicky zabezpečený, ako bol ten v Bombaji, si vyžaduje nemalé prostriedky. Laškar-e-Taiba ich má asi dostatok. Veľké sumy pochádzajú zo zbierok na charitu, do ktorých prispievajú väčšinou zavádzaní a klamaní členovia pakistansko-moslimskej komunity vo Veľkej Británii. Viaceré vyšetrovania ukazujú, že ešte aj prostriedky zo zbierok určených obetiam zemetrasenia v Pakistane boli použité na činnosť LeT v Indii.

.problém zvaný Pakistan
Situácia v Pakistane je kľúčom nielen k rozuzleniu teroristického útoku v Bombaji, ale k omnoho širšiemu problému. Bývalému prezidentovi Mušarráfovi sa nepodarilo zrušiť vplyv militantných islamistov v pakistanskej tajnej službe ISI, ktorá funguje ako štát v štáte. Prsty má nepochybne aj v mnohých problémoch, v ktorých sa opäť topí Afganistan. Ilegálny svetový kšeft s nukleárnymi technológiami, ktorý má na svedomí „otec“ pakistanského nukleárneho programu Abdul Kadir Khan, nesie svoje zlovestné ovocie aj teraz – on stál za rozbehnutím iránskeho nukleárneho programu a od neho pochádzali aj prvé dve iránske centrifúgy na obohacovanie uránu. (Abdul Kadir Khan sa nikdy netajil vzťahom k Laškar-e-Taiba a islamským militantom vôbec.)
Pakistanský prezident Zardárí začal modernizovať krajinu a chce dosiahnuť mierové riešenie polstoročného sporu s Indiou. Ale zjavne nemá silu a prostriedky, aby zlomil väz organizácii, akou je Laškar-e-Taiba, či islamským militantným elementom v tajnej službe ISI a v pakistanskej armáde. Francúzsky filozof Bernard-Henri Levi, ktorý skúmal v Pakistane smrť novinára Daniela Pearla, napísal v denníku The Wall Street Journal, že tri dni po masakre, vo chvíli hnevu a frustrácie, ktorá odhaľuje pravdu, Zardárí povedal: „Aj keď sú tí aktivisti (útočníci z Bombaja) spojení s Laškar-e-Taiba, proti komu podľa vás bojujeme?“ Treba dodať, že v danej chvíli asi márne – preto tá frustrácia a bezmocnosť.
Pakistan svojou vnútornou neovládateľnosťou a množstvom radikálnych islamských elementov, ktoré z jeho pôdy pochádzajú a tých, ktoré sa tam zbehli z celého islamského sveta, predstavuje hrozbu, ktorej by sa mala západná diplomacia a bezpečnostná politika intenzívne a stále venovať. A nezaobíde sa to pravdepodobne ani bez vojenských operácií NATO z Afganistanu do tých oblastí Pakistanu, ktoré sú poslednou pevnosťou al-Káidy a s ňou spriaznených skupín.

.zostáva ponaučenie
Vojnu medzi Indiou a Pakistanom tento útok nevyvolá, hoci štatistická väčšina Indov v prieskume verejnej mienky odpovedala, že India by teraz mala na Pakistan zaútočiť. Ani jedna z oboch vlád však nevidí vo vojne riešenie, ani jedna si ju naozaj nepraje.
India sa pokúšala držať bokom od vojny Západu s islamským terorom a ten, ktorý prebieha na jej pôde, interpretovala len lokálne. Indická moslimská komunita je istým spôsobom hospodársky znevýhodnená, ale radikáli a teroristi prichádzajú častejšie zvonka a nechcú riešiť primárne ponosy indických moslimov. India totiž dlhodobo predvádza až kŕčovitú ústretovosť k islamským vrtochom – napríklad bola prvou väčšinovo nemoslimskou krajinou, ktorá v roku 1988 zakázala Rushdieho Satanské verše. Azda si India konečne zoberie k srdcu, že nemá pred sebou súpera, ktorý chce viesť dialóg.
Otázkou zostáva, či si demokratický Západ zoberie krvavú drámu v Bombaji ako lekciu k srdcu. Či si všimne, že teroristom šlo o zabíjanie Američanov, Britov a Židov, ktorí nemajú s Kašmírom ani Indiou nič spoločné. A že teda krvavý útok v Bombaji je súčasťou širšieho, globálneho scenára, nie epizódou dlhotrvajúceho lokálneho teritoriálneho konfliktu. Ten kontext nie je v Bombaji o nič menej zrejmý ako pri bombových atentátoch v Madride či v Londýne. Ten istý rukopis, tie isté ciele, to isté posolstvo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite