integrálnou súčasťou ich predstavení boli pesničky. Lasicove texty sú tým najlepším, čo existuje v slovenskej piesňovej tvorbe ako takej: sú založené na mixe múdreho smútku, melanchólie, dokonca nehy s iróniou/sebairóniou a nesamoúčelným nonsensom (čo síce znie paradoxne, ale je to tak). A to všetko realizované brilantnou básnickou technikou.
„V tej záplave piesní o ničom by Lasicove piesne o niečom mohli v poslucháčoch vyvolať traumatický šok z myslenia.“
To, že sú jeho texty také, aké sú, má na svedomí Lasicov bytostný humor, ktorý neslúži ako nástroj na výrobu komična – je postojom k realite. A má v sebe dôležitý korektív – cítite z neho, že jeho autor sám seba neberie smrteľne vážne, lebo vie, že od grotesky k trápnosti je len krok.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.