keby sme robili anketu roka o najhorších stavbách, niečo mi hovorí, že bytový komplex Bonaparte by sa dostal do prvej trojky víťazov. Toto leto zažil každý pondelok nápor protestujúcich proti niektorým svojim obyvateľom. Pritom ten názov je v tom nevinne. Stavebník ho naprojektoval na vŕšku, ktorý nesie meno francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho. Ten si vraj odtiaľ v roku 1809 obzeral dobytý Prešporok. Ale sme tu kvôli inej hviezde. Teda skôr hviezdam. Stačilo málo a na Napoleonov vŕšok by sme chodili obdivovať nebo posiate hviezdami.
„Bratislava je jedno z posledných hlavných miest v Európe, ktoré planetárium nemá.“
V Bratislave vidno len tie najjasnejšie hviezdy, niekoľko planét a Mesiac. Svetelný smog presvieti celú krásu, ktorú vesmír okolo nás skrýva. Je to podobné, ako keby ste sa na park alebo na les pozerali cez špinavé sklo. Strácame jeden z fenoménov, ktorý odpradávna sprevádzal, fascinoval a navigoval človeka. Azda i preto skôr hľadíme s únavou okolo seba a pod seba a utápame sa v pozemských problémoch namiesto toho, aby sme hľadeli s nádejou tam, kam raz celé toto ľudstvo bude musieť v záujme prežitia odletieť (Elon Musk o tom niečo vie).
hviezdy v meste
S dopravnými zápchami, exhalátmi, so svetelným znečistením bojuje každé veľkomesto. V tých prezieravejších si už dávno postavili inštitúciu, kam sa chodí snívať a učiť sa o vesmíre. Volá sa planetárium a spoznáte ho podľa toho, že na streche tróni veľká kupola. Často sa ľudia veci neznalí pýtajú, že načo stavať v meste planetárium, keď tam žiadne hviezdy nevidno. Nuž, planetárium môže byť aj tridsať metrov pod zemou, hviezdnu oblohu a iné objekty premieta na kupolovitú plochu projektor. Má vlastne realisticky nahradiť to, čo nám mestská obloha nedopraje.
Planetáriá stoja v Prahe (to v našom príbehu zohrá nevďačnú úlohu), vo Viedni, v Brne (to rozhodne stojí za pochopenie atmosféry), ale aj v Hurbanove, Hlohovci, Humennom, Prešove, Košiciach a Žiari nad Hronom. V hlavnom meste Slovenska by ste ho hľadali márne. Bratislava je jedno z posledných hlavných miest v Európe, ktoré ho nemá. Tisíce školákov sa nemajú kde zoznámiť s vesmírom, trpia učebné osnovy fyziky, geografie, aj iných predmetov.
Astronómia nie je len spojovníkom medzi všetkými vedami, lebo vesmír je jedno veľké laboratórium, ale aj miestom na získanie zážitkov. Ak neveríte, príďte sa pozrieť cez výkonný ďalekohľad napríklad na Saturn a jeho prstence. Na tohtoročnej Pohode sme pri stánku .týždňa tento zážitok mnohým dopriali a niektorí vraveli, že to bolo lepšie ako Prodigy, Kirschnerka, dobre vychladený sajder a všetky pokušenia food truckov dohromady.
Planetárium nie je jednoúčelový a stratový podnik. Neslúži len projekcii vesmíru a vzdelávaniu. Môže to byť kultúrny stánok, miesto koncertov a svadieb. Ponúka unikátny priestor. Projektory dokážu vykresliť prírodu aj dejiny, do planetária môžu chodiť turisti prechádzať sa neexistujúcimi ulicami zaniknutého mesta. Šikovný manažment z takej inštitúcie, a napríklad brnianska skúsenosť to potvrdzuje, dokáže vytvoriť ziskový projekt, ktorý sa podpíše nielen na mestskej pokladnici, ale aj identite mesta. Tak kde je teda problém?
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.