všimla som si, že niektorí ľudia sa pred našou adopciou skláňajú ako pred akousi obeťou. Hovoria vety ako: „Nebude to ľahké, ale je úžasné, že ste tomu chúďatku dali domov,“ alebo rovno hneď idú na vec a rozprávajú príbehy o zdivočených adoptovaných deťoch, z ktorých vyrástli prinajlepšom recidivisti.
Tieto rozprávky počúvame od začiatku a pozná ich každý, kto o adopcii čo i len uvažoval. Nemá zmysel polemizovať. Pre mňa je najsilnejším zistením okolo celej adopcie fakt, že láska k prijatému dieťaťu je absolútne totožná s láskou k nášmu biologickému. Bola to zároveň jediná vec, ktorej som sa v úplnom začiatku bála.
Lenže toho som sa, ó, ja hlúpa, bála aj počas vlastného tehotenstva!
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.