anton Siekel porazil troch svojich konkurentov až deklasujúcim spôsobom, už v prvom kole voľby získal 88 zo 108 hlasov. Olympijské hnutie si teda vybralo kontinuitu, Siekela si totiž vyhliadol a vybral ako svojho nástupcu (ktorému bude pomáhať) dosluhujúci František Chmelár. Jeho pozícia je v hnutí stále evidentne silná, stále dokáže s prehľadom ovládať svoje okolie, a podarilo sa mu bez problémov presvedčiť voličov, že podnikateľ s kladným vzťahom k športu bude pre slovenský olympionizmus to pravé orechové.
Ani Anton Siekel neponechal nič náhode či lobovaniu Františka Chmelára. Pred samotnou voľbou vyšlo v médiách niekoľko rozhovorov, ktoré pripomínali skôr PR články ako klasické novinárske rozhovory. Dokonale tak presvedčil svojich voliteľov, že je naozaj ten najlepší z najlepších. Dokonca aj Danku Bartekovú, ktorá je členkou vedenia Slovenského, ale aj Medzinárodného olympijského výboru, potešilo, že na čelo olympijského hnutia sa dostal „človek s vysoko nadstavenými morálnymi hodnotami“. To už znelo trochu ako vtip.
Anton Siekel patrí k tej generácii podnikateľov, ktorá zbohatla na obchodoch s akciami z prvej vlny kupónovej privatizácie. Siekelovo zbohatnutie opísal časopis Trend (v roku 2013) asi takto: S priateľmi začal skupovať akcie investičných fondov, ktoré premenili na akciové spoločnosti hneď, ako to politici dovolili, a postupne z nich „povytriasali“ drobných akcionárov. Za extrémne výhodných podmienok získali kontrolu nad fondmi Slovenskej poisťovne. Nasúkali ich do svojich firiem Prominent Holding a BMI Securities, z ktorých vznikol investičný fond Istrokapitál. Táto skupina bola známa tým, že veľmi dobre komunikovala najmä s firmami, kde mali vplyv politici. Napríklad sa vedela dostať k zaujímavému balíku VSŽ z portfólia štátneho Transpetrolu v období, keď podnik kupoval americký investor.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.