Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Antifašizmus Ivana Dérera

.roman Jančiga .časopis .esej

Začiatok 30. rokov 20. storočia sa v Európe niesol v znamení vrcholiacej hospodárskej krízy, ktorá bola živnou pôdou radikalizujúcich sa hnutí. Zdalo sa, že demokracia vyčerpala svoj regeneračný potenciál, vďaka čomu sa zvýšila príťažlivosť fašizmu a ruského boľševizmu.

československá spoločnosť mala v tejto krušnej dobe výnimočné postavenie. Nielenže zostala najdlhšie fungujúcou demokraciou v regióne, ale Československo ako jediná krajina na východ od Nemecka odmietlo opustiť demokratické ideály, na ktorých vzniklo, a nepodpísalo s Hitlerom pakt alebo zmluvu o priateľstve (zmluvu tohto druhu podpísalo s nacistickým Nemeckom Poľsko, Maďarsko aj ZSSR). Čím bol tento principiálny postoj podmienený? Zaujímavé vysvetlenia ponúkajú verejné vystúpenia popredného slovenského politika tej doby a člena viacerých československých vlád, Ivana Dérera.

čo je fašizmus

Keď sa v 30. rokoch ukázalo, že fašistické hnutie osudovo predznamená ďalší mocenský vývoj v Európe a keď sa nenaplnili nádeje západných štátov, že boľševická vláda neprekoná hospodárske problémy spojené s totálnym rozvratom Ruska po roku 1918, nastalo v demokratických kruhoch Československa zdesenie. Od našich spojencov na západe nás totiž delila hradba nemeckého militarizmu, zatiaľ čo na východe sa pod vedením Stalina konsolidovali pomery v Sovietskom zväze a vojenská sila Červenej armády vzbudzovala oprávnené obavy. Politické elity sa preto snažili povzbudiť morálku domáceho obyvateľstva ako predprípravu na eventualitu vypuknutia nového ozbrojeného konfliktu v Európe. V tomto smere vyniká príhovor Ivana Dérera z augusta 1932, ktorého obsahom bol rozbor fašizmu a nemeckého pangermanizmu.

V úvode sa venuje Francúzskej revolúcii, na ktorej Dérer ilustruje zaujímavú skutočnosť: demokracia sa v spoločnostiach udomácňuje prostriedkami, pomocou ktorých chce vládnuca nedemokratická elita zvyšovať svoj vlastný hospodársky prospech alebo priamo pôsobiť proti emancipačným pohybom. Keď sa napríklad vo Francúzsku počas monarchie rozširovala školská dochádzka a gramotnosť, bolo to najmä preto, aby sa zvýšila ekonomická kvalifikácia ľudových vrstiev. Vzdelaní ľudia sa však nenechajú tak ľahko ovládať a vďaka gramotnosti sa môžu zoznámiť s revolučnými ideami, ktoré ohrozujú panujúcu triedu a jej záujmy.

„Fašizmus je krajne reakčná snaha o reštauráciu nedemokratického usporiadania Európy.“

Analogicky uvádza Dérer príklad maďarizačných snáh v Uhorsku z 19. a začiatku 20. storočia, v rámci ktorých chceli Maďari využiť povinnú školskú dochádzku na svoje ciele. V skutočnosti však nárast gramotnosti viedol k tomu, že sa vodcovia slovenského emancipačného hnutia prostredníctvom tlače a literatúry dokázali prihovoriť širokým ľudovým vrstvám. Maďarizačné snahy tak v sebe obsahovali metódy, ktoré nakoniec poslúžili demokratickej veci.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite