keď pred mesiacom Lucia Žitňanská pretlačila parlamentom svoju „protiextrémistickú“ novelu, obavy z možnej politickej zneužiteľnosti odbila ako „kampaň“. O pár dní neskôr, počas rokovania o novele rokovacieho poriadku, Igor Matovič predniesol svoju pamätnú metaforu, v ktorej údel parlamentnej opozície prirovnal k údelu Židov v koncentračnom tábore.
Aj keď Matovičovo prirovnanie bolo nemiestne a prehnané, nikto nemôže vážne tvrdiť, že líder OĽaNO je antisemita a že tým chcel hanobiť Židov. Napriek tomu to Andrej Danko k hanobeniu rasy a národa prirovnal. Na rovnakú vlnu vzápätí nasadol aj Robert Fico, ktorý vyhlásil, že znevažovanie holokaustu opozíciou je neprijateľné. Koalícia chce predložiť ústavný zákon, ktorý by umožnil postihovať poslancov v NR SR za „xenofóbne prejavy“. V susednom Česku chce zase skupina poslancov zaviesť trestný čin urážky hlavy štátu. Je 27 rokov po Nežnej revolúcii a sloboda prejavu sa nachádza pod paľbou.
u nás i vo svete
„Od káhirských mešít po prednáškové miestnosti na Yale, všemožné skupiny ľudí si osobujú právo nebyť urazené,“ všimol si vo svojom júnovom čísle britský týždenník Economist. „Toto je dosť odlišné od viery, že ľudia by vo všeobecnosti mali byť zdvorilí. Právo nebyť urazený naznačuje, že niekto by mal dostať moc dozerať na prejav iných ľudí.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.