Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Lucia Nimcová: Očakávané prichádza nečakane

.elena Akácsová .časopis .lifestyle

Luciu Nimcovú častejšie stretnete v zahraničí ako na Slovensku, aj jej práce tam viac vidia a oceňujú. V novembri bola nakrátko v Bratislave otvoriť svoju výstavu, ale koncom novembra už bude prezentovať svoj výskum v New Yorku.

Lucia Nimcová: Očakávané prichádza nečakane LUCIA NIMCOVÁ

Posledných dva a pol roka robím výskum na Ukrajine.

Zbieram staré pesničky, Khroniky, dedinské lokálne denníky uzavretej skupiny ľudí, také verejné tajomstvá o vraždách, milencoch... Aj keď pesničky môžu byť sto rokov staré, každý spevák pridá niečo nové, vlastnú skúsenosť, skombinuje viac pesničiek dokopy. Vždy je to improvizácia. Najviac času zaberie tých ľudí nájsť. Žijú na samotách, v horách. Prídem do dediny do obchodu, máte tu nejakú pani, ktorá si vie zaspievať tak od srdca? Povedia mi: kým ju nájdeš, aj zabudneš, že si chcela niečo nahrávať. Navyše to, že ja idem za ňou celý deň cez les, ešte neznamená, že bude mať náladu spievať. Čakám na správny moment, niekedy aj týždeň, keď všetko do seba zapadne, obraz aj zvuk. Žijem s nimi, pomáham, čo treba, oni veľa pracujú, od rána do večera, čas na pesničku si treba zaslúžiť.

Štyri roky som v Bruseli.

O rok pôjde syn do školy, tak sa vrátime na Slovensko, to je pre neho najkrajšia krajina a Humenné najkrajšie mesto na svete, má tam obidve babky a dedkov. Ale rozmýšľame aj o Bratislave, Banskej Štiavnici alebo Zaježovej, tam máme pozemok a 40 vysadených stromov. Riešime to niekoľko rokov a už sa na tom smejeme, lebo náš život sa nedá naplánovať ani pár mesiacov dopredu.

Mám rada trh v našej štvrti.

Nedávno sa tam objavil stánok s maďarskými langošmi a pri ňom som stretla viac Slovákov pokope ako za posledné štyri roky. Ale veľmi sa k sebe nepriznávajú, málokedy sa prihovoria, keď počujú slovenčinu. V Bruseli dávajú Slováci svoje deti do cudzojazyčných tried, chcú, aby hneď hovorili piatimi jazykmi a najlepšie, aby na slovenčinu úplne zabudli.

Mám veľmi rada hudbu aj tanec.

Keď sa dá, hneď idem na tanečný alebo spevácky workshop, to je jedno, aký, len tak si to fyzicky prežiť, používať svoje telo, nielen rozum. Tancujem stále, celé detstvo som trávila každý víkend buď na svadbách, alebo na pohreboch. Kamarát mi hovorí, že na starých fotkách vždy stoja okolo truhly deti, a ja mu na to, to nie je len na starých fotkách, to bolo moje detstvo! Pamätám si tú vôňu ľalií, ako som hodiny stála pri truhle, lebo ortodoxné rituály sú dlhé, do detailov som študovala tvár mŕtveho.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite